Zaklínač

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ “Have you ever heard of the curse of the black sun?” („Počul si niekedy o kliatbe čierneho slnka?“) Hneď prvá časť sa vedie v modernom duchu, čo najostrejších nadávok a scén. Energická hudba, boj, krv a nenávisť. S dnešnou dostupnou technológiou je možné tak vierohodne reprodukovať násilie, že vyzerá doslova realisticky. Preto sa bojím, že nastala tá doba, kde sú diváci voči násiliu na plátne doslova rezistentní. Nemôžem si pomôcť, stále počujem ako sa Henry Cavill snaží imitovať hlas Douga Cockla z herných série Zaklínača. Geralta už zo začiatku zobrazujú spoločensky aj výzorovo ako posledného „stokára“ na okraji spoločnosti. Sme na 12. minúte časti, a tvorcovia skáču minimálne o 80 rokov dopredu v knižnej dejovej línii, kde je už Ciri takmer tínedžerka na porovnanie s časom, kedy sa udial masaker v Blavikene. (Áno, na jednej strane museli poukázať od začiatku, kam sa bude uberať spoločný príbeh Ciri a Geralta). Takéto dejové skoky doslova mätú neznalého diváka Witchera. Roztrasená kamera je dnes bohužiaľ v móde, k úprimnosti, tejto časti by omnoho viac prospelo, ak by sa tvorcovia zamerali len na zábery zo statívu. Miestami ma tento spôsob záberov rušil, kde bola atmosféra scén psychologicky horká a vážna. Viac ako polovica replík z dielu nezodpovedá z lexikónového hľadiska danej doby- príliš veľa moderných fráz na fantasy- stredovek. Jeden z tých lepších rozhovorov ponúkajú tvorcovia medzi Stregoborom a Geraltom (odkrýva sa záludnosť čarodeja a deduktívne schopnosti zaklínača). Jednoznačne najlepšou scénou (tempom, strihom, zábermi, réžiou, efektami), je záverečný súboj v Blavikene, kde Geralt dostal svoju nie veľmi obľúbenú prezývku “The Butcher of Blaviken”. Z môjho subjektívneho postrehu bola veľmi dobrá voľba sympatická herečka Emma Appleton v úlohe Renfri (v spôsobe hrania tejto herečky môžete presne očakávať navonok milú a pohľadnú dámu, zvnútra psychicky chorú a zvrátenú beštiu). Renfri je dôkazom toho, že ako spoločnosť dokáže zničiť človeka. Rázne a dynamické herectvo Jodhi May v podaní kráľovnej Calanthé náramne pomohlo tejto postave. Jedným zo znakov dobrých hercov je to, že dokážu intuitívne svojím nadaním posunúť postavu niekam ďalej, aj bez pomoci vedúcich tvorcov. Takmer vždy 1. časti sú ako pomaly sa rozbiehajúci motor 30 ročného auta, a tento toho nie je výnimkou. “Pretty ballads hides bastard´s truth”. 1* navyše za masaker v Blavikene, ten ma nadchol. /45%/ (04.03.2020)

Recenzia na vyžiadanie /Videné 2x/ “They-don´t-exist”, heslo tohto dielu. Vo fantasy je zvykom, že všetky vedúce postavy ženského zastúpenia sú krásne a večne mladé. Prvý dobrý krok seriál zaznamenal, že sa konečne objasnil pôvod Yennefer. Ako z kníh, tak aj z hier sú diváci zvyknutí, že Yennefer je pohľadná a zvodná žena, tuto je opak. Nepovedali by ste, že má nakrivo ústa, a obrovský hrb za ľavým plecom. Napriek tomu spravili z nej osobu s pocitmi a túžbami, žiadne monštrum, ktoré zahnali do kúta. Dôkaz o tom, že sa pred Geraltom niekto o Yennefer zaujímal. Tvorcovia sa vôbec nebáli ísť do takéhoto risku, a náramne im vyšiel. Možno si položíte otázky: „Prečo vôbec sa spomína nejaká poviedka s faunom/diablom?“ „Kde sa prostredníctvom toho rozvíja príbeh?“ V tom, aká nenávisť panuje medzi ľuďmi a elfami. Tento diel prekvapí ako štáb dokázal jednoducho vysvetliť, v čom spočíva sila čarodejníc (obzvlášť ma bavila scéna, kde sa čarodejnice pokúšali po prvýkrát kontrolovať svoje sily prostredníctvom kvetiny a kameňa, alebo aj chytanie bleskov do sklenených fliaš.) Milo ma prekvapila švédska predstaviteľka Tissaia de Vries, MyAnna Buring so svojím hereckým nadaním, veľkým šarmom a hlasom. S MyoAnnou Buringovou som sa po prvýkrát stretol ako hlas Anny Henrietty v DLC Zaklínača 3: Krv a víno. Oceňujem nápad zapojiť hlasových hercov z hier aj do seriálu. Postprodukčné práce: zatiaľ čo hudba je najkrajším prvkom tejto časti, strih tu pokulháva. Strihači spolu s producentami a režisérom zrejme dostatočne neprispôsobili strih, ktorý by “zhmotniť” realitu do jedného celku. Najviac chaotická strihová skladba je hlavne pri scénach so Ciri. (malá poznámka: taktiež nerešpektovali vnútrozáberový pohyb, alebo štruktúru mizantscén. Mnoho dôležitých vizuálnych prvkov ako boli meče, stany, obilie, krajine, hory sa vytratili, len kvôli dynamickému tempu strihovej skladby. To, čo robí dobré audiovizuálne dielo dobrým sú práve detaily.) Ďalší faktor, ktorí vás bude trochu miasť je saturácia záberov, zjednodušene teplota farieb (často sa v scénach vyskytli zábery, ktoré neboli farebnou škálou rovnaké.) Zostavil som číselnú škálu príbehových línii, ktoré sú svižné a lákavé, ako čísla idú vyššie je to horšie. (1.- najlepšie, 2.- slabšie 3- slabé): 1. Yennefer, 2. Geralt, 3. Ciri. Oproti predchádzajúcej časti je viac konzistentná v oblasti kamery a atmosféry. Vrátim sa ku heslu tohto dielu, tento nemal ani existovať. Všetky časti Yennefer sa mohli nahradiť časťami so Ciri v 1. diely, a všetky scény Ciri z 1. a 2. časti bolo možné presunúť do druhej polovice seriálu. Aj chytľavá pesnička “Toss a coin to your witcher”, s nepodarenou dramaturgiou a strihom spadla do silného gýču. Prečo musia takmer všetci autori nasilu implikovať pesničky s textami. /50 %/ (06.03.2020)

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ Mal som tú možnosť vidieť túto časť, kedy sa pôvodne vysielala na Netflixe, po 2 mesiacoch mi stále v hlave zostali scény s transformáciou Yen na čarodejnicu, a krvavým súbojom Geralta so zakliatou dcérou Foltesa. Očarovanie mi zostalo len pri spomínaných dvoch scénach. V prvých sériách s nízkym rozpočtom býva problémom mnoho dialóg a málo pohybov. Nanešťastie v tomto diely to nie je týmto prípadom. Z pohľadu dramaturgie alebo spôsobu rozprávania príbehu sa diel konečne ustálil v jasných jednoduchých formách rozprávania príbehu. Geralt alebo Yennefer, oba línie sú výborné, dynamické a nesmierne dôležité. Prvý diel, kde divák nie je zmätený z časových skokov v príbehu. Triss Merigold je v tomto diely trochu na škodu, v knižnej poviedke sa vôbec nespomína, ak by mala nejaké zastúpenie pri kráľovi Foltestovi a jeho zakliatej dcéry. Razantne zvolili nevhodnú herečku Annu Shaffer, na svoj vek vyzerá omnoho staršie, a herecky je iný typ ako sa hodí postavu. Rýchla náhrada po nešťastnom úmrtí pôvodnej herečky Mya-Lecia Naylor, česť jej pamiatke. Áno, chceli niekde uviesť Triss do príbehu, lenže to spravili v nevhodnom čase a diely. Ďalšia fatálna chyba, prečo, z akého dôvodu musela Triss prevziať rolu Velerada, ktorý je kľúčovou postavou v celej poviedke? On spôsobil kliatbu dcéry Foltesta, on bol ten, ktorého princezná zmasakrovala. Mám pocit, že samotný Sapkowski je omnoho lepší scenárista a dramatik, ako samotná scenáristka Lauren Schmidt (hodnotím jej autorské schopnosti, žiadne ľudské atribúty). Nepochopím, čo robia obrázky zo 4. časti, v galérií 3. časti? Tí, ktorí sú citlivejšej povahy budú v šoku z množstva násilníckych a sexuálnych scén. Aj napriek spomínaným nedostatkom je to relatívne solídny diel. +1* za súboj so strigou (réžia, strih, kamera, scenár, CGI) a premena Yennefer, -1* za katastrofálny casting na postavu Triss, a za kompletnú elimináciu postavy Velerada. Za samotný diel. /70%/ Najlepšia časť z prvej série. (15.03.2020)

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Všetky scény so Ciri po prvýkrát neboli zbytočné, ale ani tento diel nie je vhodný čas, aby ukazovali Cirine zabehnuté dejové udalosti. Recenzia na vyžiadanie. /videné 3x/ Mohli radšej nahradiť všetkými scénami z 1. časti. Pri tomto diely je už na mieste tolerovať určitý časový posun. V predchádzajúcich častiach som kritizoval dramaturgiu, pretože tvorcovia logicky nevysvetlili pôvod Ciri. “When did you last feel happy, when you feel trapped?” Po prvýkrát vidím solídne zostrihaný a krásne nasnímaný diel. Cením samostatné zábery na Yennefer alebo na ústa Geralta. V žalúdku mi ležia, tzv. “angle shots”, na to, aby kamera vyzerala príťažlivo, netreba tvrdohlavo narábať s horizontom záberov. Dramaturgicky a réžijne sa mi páčilo ako pri súboji so jinnom Geralt vyhŕkol z úst posledné želanie. Ako pokračoval, tak bolo želanie menej počuť. Celá časť patrila doslova Yennefer, herečka Anya Chalotra ukázala svoje herecké vlohy, hrala presne tú drzú, sebeckú, šialenú, arogantnú a ctižiadostivú čarodejnicu. Môžete mať dvoch dobrých vedúcich hercov, lenže, keď medzi nimi nefunguje chémia, nemá to zmysel. Vďaka za casting, vesmírnemu zoskupeniu, a neviem čomu ešte, že medzi Henrym Cavillom a Anyou Chalotre vládne vynikajúca chémia. Obzvlášť som sa bavil, ako ho neustále podpichovala svojími sarkastickými poznámkami. Z pohľadu produkcie mohli spracovať, že jinn chcel zničiť celé mesto, nie jednu budovu, bohužiaľ, nestalo sa tomu tak. Tí, ktorí sú citlivejšiej povahy a majú iný vkus ako fantasy, budú prekvapení z množstva nahých tiel a nadávok. -1* za lacné spracovanie snímaného prostredia. 1) Nepochopím, prečo nemohli natočiť, aspoň rybačku, kde čírou náhodou ulovili fľašku jinna. 2) Nepochopím, prečo neuviedli postavu Marigolda až v tomto dieli (keďže sa v literárnej predlohe spomína od poviedky „Posledné prianie”). Napriek slabej produkcii, solídny diel, ktorý má príjemnú atmosféru, dobrý strih, kameru, tempo a záživný dej. +1* za hereckú dvojicu Cavill/Chalotre. /70%/ (18.03.2020)

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ “Hello, little fellow.. aren´t you just a cutest….most… terrifying thing I´ve seen in my entire life,.run away, run away... Geralt it´s one of your…. friends again!” Je milé, že tvorcovia dostávajú veľké peniaze za takéto výrobné polotovary. Problémom samotných Američanov je to, že nedokážu vierohodne spracovať fantasy žáner, na tomto diely je to očividné. Takmer v každom predchádzajúcom diely, mimo 3. časti som schválil casting. Pri tejto musím znova oponovať nad tým, ako starého herca vybrali na postavu Borcha. (netvrdím, že Ron Cook bol herecky zlý, jazyková kultúra brilantná, vystupovaním charizmatický) Černošky so svojím falošným barbarským anglickým prízvukom boli príjemným prekvapením, aj keď miestami hrali príliš naliehavo. Herecky vynikajúci Jeremy Crawford/Yarpen Zigrin, trpaslík s dlhou ryšavou bradou. Skvelo aranžoval arogantný, nebojácny a hrubý charakter. Tak ako Alex Lopez pri 03- Flotest, tak aj Charlotte Brändström chválim za prácu na predchádzajúcom diely. Pri tejto časti mi vŕta v hlave, čo robila Brändström na nakrúcaní, alebo kto „kecal“ do jej práce. Nemám žiadne pohnútky urážať režisérku, ani ako autorku, ani ako človeka. Narážam na to, že v Amerike má hlavné slovo producent, a len vo výnimočných prípadoch sa americkí producenti vyznajú do umeleckého, estetického a hodnotového jazyka audiovizuálneho diela. Dôvody hodnotenia (s týmito sa divák stretne najčastejšie, a bude ho to bolieť): -1* dramaturgia a scenáristika- za nevierohodné repliky medzi Geraltom a Yennefer, ošemetne sprostredkované pozadie za chorobnou túžbou Yennefer byť matkou. Stereotypne rozprávajú trpaslíci tvrdým, škótskym prízvukom, hold je to zaužívaný štandard žánru, s tým nič nespravíme. -1* za umelú a chaotickú réžiu- ako sa jednotlivý herci tvária, alebo ako interpretujú, dekódujú svoje repliky. Veľmi gýčové a vyhrotené momenty (napríklad pri ochrane draka sa pobozkajú Yennefer a Geralt, tak to nie!) Bohato by stačilo nechať scénu v stane, aby bolo divákovi jasné ako záleží Geraltovi na Yennefer. Žiadna mágia ich nepriťahuje, jednoducho sa k sebe hodia. Prečo dávať flashbacky z minulého dielu, nie je ťažké zabudnúť na to, čo sa medzi dvoma vedúcimi charaktermi stalo, takto zbytočne hlúpne divák. -1* za scénografiu- Kanárske ostrovy, Gran Canaria a La Gomera mi viac pripomína americké údolie v Utahu, ako temný stredovek. Keďže je toto posledný diel v 1. série, kde vystupuje Jaskier/Marigold je na čase poznamenať, ako sa tvorcom výborne podarilo vyprofilovať charakter. (jeho humor, sem-tam cynizmus, sarkazmus, poetizmus, dramatickosť a obrovskú naivitu) Aj keď mi je herec svojím typologickým hraním nesympatický (svet sa nezrúti), tak som sa pri jeho scénach najviac zasmial. Na svoju postavu sa hodil, a jeho herecký a spevácky talent stačí na postavu. Z aspektu scénografie najhoršia časť z 1. série. /35%/ (21.03.2020)

Recenzia na vyžiadanie /videné 3x/ V prvej polovici seriálu scenáristka Lauren Schmidt mala v obľube extrémne skákať do budúcnosti, teraz skáče do minulosti. Najviac záživná časť sa odohravá vo flashbacku, kedy sa vracia Geralt po Ciri. Táto krátka pasáž medzi Clanathé a Geraltom obsahuje dokopy viac cenných informácii ako scény s čarodejmi, ktorí sa typickým politickým spôsobom naťahujú o tom, na ktorej strane kráľovstva majú byť verní. Tvorcovia slušne poukázali na postoj Calanthé voči osudu/proroctvu/zmluve “Child of Surprise”. Flashback bol veľmi slušný, osobne by som ho uvital o dve časti skôr ešte pred začiatkom vojny s Nilfgaardom. 4. diel v poradí, kde vystupuje Jodhi May a znova ma nesklamala. Na to, aby hrala drsnú a prudkú kráľovnú nepotrebuje vynaložiť veľa úsilia. Zo všetkých herečiek, ktoré vystupujú v seriáli hrá najlepšie, za ňou nasleduje MyAnna Burning a Anoya Chalotra. Chýbala mi jedna spoločná hlavná udalosť, ktorá by posúvala príbeh dopredu, natoľko, aby spájala všetky sekundárne udalosti. Zostal som zmätený z toho, čo má byť pre mňa ako diváka prvoradé a čo druhoradé. Pôvodne som rozmýšľal zostať aj pri 2**, s odstupom času pridávam +1* navyše za správnu dĺžku epizódy a solídne spracovaný podiel Geralta, počas toho sa Nilfgaard dostal do hlavného mesta Cintry. /45%/ (31.03.2020)

Premýšľal som nad tým, akým smerom sa vydať s touto „recenziou“... Ako fanúšik Zaklínača, ktorý má prečítané knihy, prejdené hry, vypočuté audioknihy, mám nekriticky na všetko nadávať? Všetko je o očakávaniach. Takto pristupujte k seriálu. Prvé vyzdvihnem tie pozitívne stránky. Kostýmy sú najlepším aspektom druhej série. Vyzerajú natoľko vierohodne, že som v tej domnienke, ak náhodou nevykradli niektoré múzeá, naprieč strednou Európou. Krásna kombinácia farieb, dizajnu a strihu. Poďakujte osobám ako Lucinda Wright (návrh kostýmov) Jack Oliver Hopkins, Tamara Pearce-Higgins, Róisín Straver (za farbu kostýmov) alebo Rebecca Jempson. Výkon Joey Bateyho v roli Jaskiera, exceluje ako spevák aj herec, tuto oproti 1. sérii, hrá veľmi komicky a pútavo. Výborne objasnili to, v akom kontexte príbehu figuruje Ciri.  Súčasný seriál Witcher sa nesie v duchu rasovej vyváženosti. V 1. rade, každý kriticky zmýšľajúci človek vydedukuje z pôvodného Sapkowského textu, že autor vychádzal zo stredovekého sveta Poľska, kde sa v drvivej menšine vyskytovali ľudia tmavšej pleti.  V 2. rade, nie som rasista a nepodporujem akúkoľvek formu segregácie, práve toto mi príde už ako nevkusný vtip, kde sa máme vo fiktívnom svete audiovízii ospravedlňovať neviem komu, aj keď to je z princípu logiky, hlúposť. Vytvárajú novú fiktívnu realitu, ktorá pôsobí čudácky a nelogicky. Zaujíma ma, čo by na to NESTRANNE povedal sám Sapkowski, že sa v jeho fiktívnom svete a vo veľkej miere, vyskytujú ľudia tmavšej pleti. Narácia a dramaturgia. Od chaotickosti dramaturgie 1. série, sa 2. séria dostala vo forme narácie do prvoplánovosti námetov, absencie akéhokoľvek napätia a neprimeranosti slovníka (slovíčko "F*ck" je nový symbol drsnosti) Dovolím si tvrdiť, že niektoré momenty (hlavne v 1. časti) sú dramatizáciou, porovnateľné s úrovňou plytkých telenoviel ako Divoký anjel alebo Skrytá vášeň (remake z roku 2003) Nakoľko, nie sú dostatočne časové a finančné prostriedky, príbeh ako taký sa má držať tých najzákladnejších bodových línií, tuto to nie je. Ak chcete vidieť ako má VYZERAŤ audiovizuálne spracovanie literárneho textu, pozrite filmy ako „Krvavý trón“ alebo "The Tragedy of Macbeth" od Romana Polanského. Je to len môj malý výkrik do tmy, dúfam, že sa v 3. sérií dištancujú od rasovej ideológii vyváženosti, ktorá pôsobí skôr v kontexte pôvodnej myšlienky ako paródia, než benefit. Profesionáli vyprodukovali veľmi kontroverzný a nedostačujúci počin, kvôli komerčne a ideologicky chabým dôvodom. Venujte svoj čas hrám, knihám alebo audioknihám. Zaplaťte kompletnú produkciu radšej Poliakom, nech sa nekreujú hlúposti. -3* za scenár, casting a réžiu. +2* za kostými a výkon Joey Bateyho. /30%/ (28.12.2021)