1mArc0

Mystické, temné, hlboké, filozofické..  Niekedy býva paradoxom, že tie najväčšie skvosty kinematografie vytvoria ľudia bez formálneho, akademického vzdelania. Prax samotná bola školou režiséra. František Vláčil mal výrobné pozorovacie a logické schopnosti. Tieto atribúty sa odzrkadlili na všetkých tvorivých stránkach filmu. Socialisti na základe ideologických konceptov marxizmu tento film uložili do trezoru, pretože príliš sarkastickým spôsobom poukazoval na problémy cirkvi. Neortodoxná dramaturgia, divák sa veľmi rýchlim spôsobom dokáže  zorientovať, kto je na strane Pohanov a Kresťanov.  Režisér zároveň nepoukazuje na to, kto je dobrý a zlý. Veľa štylizácie v narácii príbehu (čo vypovedá o voľnom spracovaní predlohy Vladislava Vančuru) a invenčne koncipovaný zvukový dizajn (na mňa echo v dialógoch pôsobí ako hlas svedomia). Výrazne stredoveký dojem dodáva hudba Zděnka Lišky a to v podaní zboru a komorného orchestra. Tu je presná ukážka toho, že na dobrý film netreba kvantum peňazí, ale správne využité, dobré nápady.  Markéta Lazarová spolu s filmami ako Vtáčikovia, siroty a blázni; Majster kat; Zbehovia a pútnici alebo Údolie včiel sú názornými príkladmi toho, že kinematografia Československa bola v 60. rokoch na svetovej úrovni. Je zázrak, že socialisti tento film úplne nezničili a dochoval do takej podoby akú poznáme dnes. Veľká škoda, že sa zvuková stopa filmu nedochovala v plnej štvorstopovej podobe.  Osobne by som rád videl nevyužitý materiál, prečítal si literárny a technický scenár k filmu.  Na nepríjemné 2 ročné nakrúcanie spomína aj predstaviteľka Markéty Lazarovej, Magda Vašáryová v tomto rozhovore. Toto nie je film, ktorý si pustíte každý deň. Nie preto, žeby bol zlý ale svojou témou je náročný na pochopenie. Film pre diváka, ktorý pristupuje k filmu ako ku serióznemu umeleckému dielu! Pripájam sa k názoru kritikom, ktorí zaradili Markétu Lazarovú ako najlepší český film. Koho oslovil tento film, odporúčam si zakúpiť edíciu od Criterion Collection, obraz a zvuk je skvostne zreštaurovaný.

Pri recenziách padajú rôzne názory, v mnohých prípadoch nezaznie to podstatné: „Oplatí sa mne ako divákovi investovať čas?“ Bez zbytočných minút navyše režisér vrhne diváka do samotnej zápletky, ak si myslíte, už len z názvu filmu, že sa to celé odohráva na súde, tak Vás sklamem. Zopár dôvodov, prečo by ste mohli obetovať čas, pre tento film. V prvom rade, nekategorizoval by som tento snímok do šuflíku povstaleckého, politického, propagandistického filmu alebo milostnej drámy. Režisér Bielik v tomto filme nestavia Slovákom pomník, aký sme utlačovaný národ, skôr si predstavte 108 minút boja za ideály. O tom, že ideály, vnútorná sloboda majú väčšiu moc ako peniaze alebo politici. Nie je presne dané, kto je protagonistom a antagonistom. V druhom rade, jeho dramaturgická čistota deja, vtip a vycibrenosť replík, ráznosti a pointy jednotlivých scén schová nie jeden súčasný hraný snímok velevážených majstrov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy muzických umení v Bratislave. (Slová „velevážených majstrov“ berte veľmi ironicky, pretože dnes sa točí, aby sa prežilo, nie aby sa tvorilo.) V treťom rade, rozvláčne tempo druhej polovice filmu má svoj význam a určite nenudí. Režisér nechcel veľmi uponáhľane a rozpačito ukončiť dej. Môžem napísať, že koniec prekvapí nie jedného diváka. Vo štvrtom rade, vynikajúca architektúra a lokácie, nie je podstatné, na ktorých konkrétnych lokáciách sa nakrúcalo, skôr záleží ako pôsobia v daných scénach. Pôsobia veľmi dôveryhodne a esteticky nádherne. V piatom rade, famózna a dramatická hudba Tibora Andrašovana, kombinovaná klasickým orchestrom a tradičnými, ľudovými nástrojmi. V poslednom rade, excelentný výkon Viery Strniskovej (v úlohe pani gazdinej), Vlada Müllera alebo Leopolda Haverla. Film Traja svedkovia nepatrí medzi doslova ikonické diela Bielika, ako je Jánošík, Majster kat. Stále sa jedná o mimoriadne kvalitný, tvorivý snímok. Jeho výpovednú a umeleckú kvalitu nezhodí žiaden recenzista Denníka N alebo podobné manipulatívne periodiká. Ak sa pozeráte na dobrý film, neuráža Vás a cítite z neho katarziu. Film Traja svedkovia, určite vyvoláva katarziu. Snímok, ktorý neburcuje ľudí k politickému násiliu, skôr ku konštruktívnemu zamysleniu sa nad sebou samým: „Za čo ja bojujem? Za to, aby som sa mal ako prasa v žite alebo aby som sa vedel pozrieť na seba samého do zrkadla?“   /90%/

Premýšľal som nad tým, akým smerom sa vydať s touto „recenziou“... Ako fanúšik Zaklínača, ktorý má prečítané knihy, prejdené hry, vypočuté audioknihy, mám nekriticky na všetko nadávať? Všetko je o očakávaniach. Takto pristupujte k seriálu. Prvé vyzdvihnem tie pozitívne stránky. Kostýmy sú najlepším aspektom druhej série. Vyzerajú natoľko vierohodne, že som v tej domnienke, ak náhodou nevykradli niektoré múzeá, naprieč strednou Európou. Krásna kombinácia farieb, dizajnu a strihu. Poďakujte osobám ako Lucinda Wright (návrh kostýmov) Jack Oliver Hopkins, Tamara Pearce-Higgins, Róisín Straver (za farbu kostýmov) alebo Rebecca Jempson. Výkon Joey Bateyho v roli Jaskiera, exceluje ako spevák aj herec, tuto oproti 1. sérii, hrá veľmi komicky a pútavo. Výborne objasnili to, v akom kontexte príbehu figuruje Ciri.  Súčasný seriál Witcher sa nesie v duchu rasovej vyváženosti. V 1. rade, každý kriticky zmýšľajúci človek vydedukuje z pôvodného Sapkowského textu, že autor vychádzal zo stredovekého sveta Poľska, kde sa v drvivej menšine vyskytovali ľudia tmavšej pleti.  V 2. rade, nie som rasista a nepodporujem akúkoľvek formu segregácie, práve toto mi príde už ako nevkusný vtip, kde sa máme vo fiktívnom svete audiovízii ospravedlňovať neviem komu, aj keď to je z princípu logiky, hlúposť. Vytvárajú novú fiktívnu realitu, ktorá pôsobí čudácky a nelogicky. Zaujíma ma, čo by na to NESTRANNE povedal sám Sapkowski, že sa v jeho fiktívnom svete a vo veľkej miere, vyskytujú ľudia tmavšej pleti. Narácia a dramaturgia. Od chaotickosti dramaturgie 1. série, sa 2. séria dostala vo forme narácie do prvoplánovosti námetov, absencie akéhokoľvek napätia a neprimeranosti slovníka (slovíčko "F*ck" je nový symbol drsnosti) Dovolím si tvrdiť, že niektoré momenty (hlavne v 1. časti) sú dramatizáciou, porovnateľné s úrovňou plytkých telenoviel ako Divoký anjel alebo Skrytá vášeň (remake z roku 2003) Nakoľko, nie sú dostatočne časové a finančné prostriedky, príbeh ako taký sa má držať tých najzákladnejších bodových línií, tuto to nie je. Ak chcete vidieť ako má VYZERAŤ audiovizuálne spracovanie literárneho textu, pozrite filmy ako „Krvavý trón“ alebo "The Tragedy of Macbeth" od Romana Polanského. Je to len môj malý výkrik do tmy, dúfam, že sa v 3. sérií dištancujú od rasovej ideológii vyváženosti, ktorá pôsobí skôr v kontexte pôvodnej myšlienky ako paródia, než benefit. Profesionáli vyprodukovali veľmi kontroverzný a nedostačujúci počin, kvôli komerčne a ideologicky chabým dôvodom. Venujte svoj čas hrám, knihám alebo audioknihám. Zaplaťte kompletnú produkciu radšej Poliakom, nech sa nekreujú hlúposti. -3* za scenár, casting a réžiu. +2* za kostými a výkon Joey Bateyho. /30%/