Legenda o létajícím Cypriánovi
Latający mnich i tajemnica da Vinci
VOD (1)
Obsahy(2)
Filmová historická freska o zbojníkovi, ktorý sa dal na pokánie a stal sa z neho legendami opradený tajomný mních Cyprián. Ovládal tisíc remesiel, vyznal sa v bylinách a zostrojil lietajúci stroj, na ktorom jedného dňa odletel k Bohu. Podľa starej legendy kedysi dávno žil v kláštore, stratenom v horách znalec tisíc vied a remesiel, lekár a bylinkár, tajomný mních Cyprián. Červený Kláštor je magické miesto. Začiatkom 18.stor. v ňom žili pustovníci kamaldulského rádu svojím tichým, stereotypným životom a vôbec si neuvedomovali, že okolitý svet sa mení. Jedného dňa nájdu pred bránou kláštora polomŕtveho muža, vyliečia ho a on sa rozhodne zostať s nimi. Dajú mu meno Cyprián. Kto je mladý muž s rukami od krvi, ktorý stále mlčí a ktorého tajomná minulosť plná lásky a smrti priviedla na miesto, kde sa zločiny vykupujú cez zázraky? (RTVS)
(viac)Recenzie (136)
Nemajú to slovenské historické filmy ľahké pri tom, akú majú reputáciu. Tento Cyprián je taký lepší prípad. Nie dokonalý, príbeh je trochu rozháraný, nesúvislý, ale možno to je práve význam slova freska vo filme. Rozpočet na filme je poznať, hudba je dobrá, až na seba príliš strháva pozornosť, a Igonda mlčí ako pravý mních. Pôvodne som tu mal iba dve hviezdy, ale tri budú úplne zaslúžené. –––– Nemáme iného majetku okrem rakvy, do ktorej chodíme spať. A našou jedinou starosťou je byť na smrť vždy dobre pripravený. –––– Sľubuješ, že ako pokánie za svoje minulé hriechy budeš do konca života mlčať? ()
Zhruba do polovice takmer vynikajúca záležitosť. Potom ("po dvanástich rokoch") akoby to zobral do rúk iný, omnoho horší scenárista. Príbeh sa rozsypal a začal byť rozvláčny, dej sa pohyboval cez náhody, do stratena padajúce línie (Nitra) a nefunkčné vedľajšie postavy (maliar - WTF?!), skrátka išlo to prudko pod fialky. Dojímavý záver to trochu vytiahol, ale pocit rozčarovania už neprebil. A je to škoda, pretože je to inak veľmi slušne natočené a zostrihané, herci sú fajn a má to solídnu výpravu a tučnú dobovú atmosféru. ()
Konečně se Slováci pustí do nějakého vážnějšího a pracnějšího tématu a ztroskotaj na scénáři. To je skutečně k posrání a u nich mi to mrzí dvakrát tolik. Tenhle film totiž mohl stát za to a mohlo se o něm dokonce i mluvit. Jenže to by se v něm nesměli dít naprosto zbytečný a nezajímavý prkotiny, které se odvíjí kolem naprosto nevýrazné a nezajímavé kostry. Všecko ostatní by už fungovalo tak nějak vcelku obstojně na slovenské poměry, jenže když koukáte na hezky vypadající film a příběh Vám nic neříká, tak se to sleduje hodně těžko. Možná i právě takové hodnocení tu tento film má. Každopádně za tři hvězdy mu to rád dám. Je vidět, že Slovensko filmový průmysl má. Je jen potřeba se nebát a zkoušet to, dokud to jednou opravdu nevyjde. A ta historie...z tý by mohli rejžovat až do zemdlení. ()
║Rozpočet €1,502,000║Tržby Celosvetovo $270,000║ Pre mňa nečakane režisérsky zvládnutý projekt, škoda že príbeh nie je o niečo viac húževnatý mohlo to viac rezonovať, takto to je slušná komorná dráma o utópii životom skúšanej mysle a konečnom vykúpení. Taktiež prekvapili herci, aj keď dialógovo jednoduché ale zahrané dobre, vizuálne tiež film spĺňa nejaké tie kritéria, priemer čo poteší. /videl v kine: 60%/ ()
Cyprián pokračuje v zabehnutých slovenských štandardoch. Vizuál je naozaj pekný a kameraman doslova miestami čaruje, ale celé to zliháva ako je už tomu u nás zvykom v scenári. Príbeh nie je úplne jednoduchý a vracia sa stále do minulosti a vysvetľuje, čo sa vlastne s Cypriánom stalo. To je spravené dobre, ale keď sa to začne odohrávať už len na jednom mieste, príbeh sa nikam dlhšiu dobu nepohne. Hovorí sa málo, veľmi málo sa aj toho na obrazovke deje a človeku sa z toho úsporného režimu začinajú pomaly ale isto zatvárať oči. Po dopozeraní som dokonca nadobudol pocit, že ten film bol vlastne divácky dosť neatraktívny, taký art. Dokonca by som povedal, že je ten film v konečnom dôsledku tak trochu zbytočný. ()
Kamera i hudba výborná, ovšem děj se vleče jako kdyby ten film měl 108 hodin a ne minut. ()
Po veľmi dlhej dobe som zašiel do kina na film, na ktorý som vopred nečítal žiadne recenzie, nebol som ovplyvnený žiadnymi názormi a môžem objektívne preniesť svoje pocity do recenzie, ktorú píšem po včerajšej návšteve kina. Netajil som sa tým, že som sa na tento film tešil. Prajem slovenskému filmu, aby vstal z popola, pretože ono aj keď sa natáčanie nepochybne rozbehlo, skutočne kvalitné dielo okrem filmu Nedodržaný sľub zatiaľ nevzniklo. Trailer bol opäť šikovný a lákavý, pieseň od Zuzany Smatanovej krásna a príbeh, obsadenie aj lokalita Červeného kláštora, to všetko hralo do kariet. Obavy vo mne vzbudzovalo meno režisérky, predsa len ženy majú tendenciu príbeh podať inak, čo sa mi potvrdilo a zmiešané pocity som mal pri prívlastku historický veľkofilm. Na film, ktorého dej sa na 80% odohráva za múrmi kláštora, je až príliš komorný na to, aby sa nazýval veľkofilmom. Mnoho scén je strašne zdĺhavých s minimom dialógov, čo chvíľu funguje, ale po hodine to začína byť nudné. Akonáhle prišiel dlhší dialóg, filmu to prinieslo oživenie, ale stále iba na chvíľu. Scény v interiéroch kláštora sú nádherné, ale po čase je to monotónne a chcelo by to viac scén z obdobia pred Cypriánovým príchodom. Hudba je výborná, naozaj veľmi kvalitná, ibaže k záveru som mal pocit, že jej bolo na tak chudobný dej až priveľa. Obsadenie výborné, Marko Igonda ako jeden z mála slovenských hercov, okrem neho mi napadá ešte Milan Bahul, ktorý má charizmu a je neopozeraný. Herecké výkony všetkých boli na vysokej úrovni, sklamalo ma iba obsadenie bývalej veľkej slovenskej a československej filmovej hviezdy menom I.Palúch, ktorého meno v titulkoch vzbudzovalo dojem, že si naňho niekto spomenul. Neviem, ale štyri zábery, ktoré netrvajú dlhšie ako päť sekúnd mi pripadajú trápne, navyše ak v nich neprehovorí ani slovo. Napätie a pomsta, ktorá vysela vo vzduchu funguje medzi Cypriánom a drábom dobre, ale nebola úplne využitá a prečo Cypriána nazvali lietajúcim, sa tiež nedozvieme. Aspoň nie tak, aby ma to uspokojilo. Prevažne kritické riadky môžu vzbudiť dojem, že film je prúser. Nie nie je. Je to skôr premárnená príležitosť, neoblieval ma pocit trápnosti ako pri Rozhovore s nepriateľom, jednoducho iba film neprekročil hranice priemeru. 60%. ()
"SME POSLEDNÍ, ČO TO MÔŽU VIDIEŤ. PO NÁS PRÍDU BARBARI." --------- Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hre Kingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával. Cyprián ma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínané KCD, ale najmä Meno ruže, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko z KCD som bol hotový na plnej čiare a na Meno ruže neviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom! ()
Pocity takové negativně rozporuplné. Vše vypadalo docela hezky, ale chyběla tomu jedna z nejdůležitějších věcí co film potřebuje, a to zajímavý scénář. ()
nepáčilo sa mi to. nebavilo ma to. ()
Film plný rozporov. Začína celkom svižne, tajomne, temne, aby sa doňho začal postupne vkrádať pátos a sentiment. Hold sme v kláštore a tam musíme byť svedkami veľavravných- ničnehovoriacich pohľadov miestnych mníchov a chorálnej hudby, ktorá musí doprevádzať každú kvázi dramatickejšiu scénu. Legenda však pôsobí prekvapivo filmovo, má vydarený vizuál, čiže nepôsobí ako televízny film a byť na tom v kine, určite by ma na filme trápili iné veci. Zároveň sa domnievam a stojím si za názorom, že Marko Igonda je charizmatický herec, ktorý dokáže utiahnuť celovečerný film a ak by mal lepšie možnosti sa ukázať, mohol by sa stať slávnym a žiadaným hercom hlavných úloh. Réžia je však chvíľami mdlá a namiesto realistického vyznenia tohto obdobia tu kombinuje rozprávku s oným pátosom, zastupujúcim dobovú vierohodnosť, čo je škoda. Ale zase je to legenda, tak čo. 50% ()
Po dlhšej dobe kvalitnejší slovenský film o duchovnej premene človeka, z prostredia kamaldulských mníchov na severovýchode Slovenska (Pieniny - Červený kláštor). Zaujal ma svojim kresťanským posolstvom a jasnou výpoveďou o obrátení a víťazstve ducha nad hmotou, ale napriek tomu má ako "historický veľkofilm" niektoré nedostatky. V prvom rade v scenári príliš vyniká (navonok originálna ale historicky nepravdepodobná ) subjektivita autorky. Myslím, že dostatočne nevyužila potenciál, ktorý sa jej núkal v takom zaujímavom námete. Príbeh nazvala síce legendou, takže by sme mohli odpustiť faktografickú nepresnosť, ale zbytočne sa uchýlila k prílišnej fiktívnosti. Výrazne mi to vadilo napr. aj pri stretnutí Romualda Hadbavného, kamaldulského mnícha, prvého prekladateľa Svätého písma do slovenčiny s vtedajším nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. Akoby chcela byť originálnou, priam až komerčnou - na úkor pravdivých skutočností (menovaný biskup práveže výrazne podporoval kamaldulov, vo filme to bolo naopak). Čo ma zaujalo bol pomalý, ale duchovne hlboký príbeh prerodu hlavnej postavy, jeho katarzia k novému životu, ktorý bol podávaný v dvoch meniacich sa dejových líniách. Vo svete plnom násilia (nekontrolovateľné pudy, vraždy, špina, hriech..), z ktorého prišiel - a vo svete za múrmi kláštora (ticho, pokoj, oddanosť, dôvera a služba Bohu), kde sa rozhodol ostať. Veľmi oceňujem herecký výkon Marca Igondu v hlavnej postave a vydarenú, takmer gregoriánsku hudbu Vladimíra Martinku. Je otázne, či súčasného filmového diváka, túžiacieho viac po vizuálnych efektorch a akčných nápadoch tento komorný príbeh zaujme. Pravdepodobne nie, ale Mariane Čengel Solčanskej sa po dlhšej dobe podarilo trochu pozdvihnúť úroveň súčasného slovenského filmu. A zato jej patrí uznanie. ()
Jak sama režisérka prohlásila před projekcí.. "čeká vás historický low-budget film." A na takové poměry je docela povedený. ()
Solidní pohled na lidskou mysl a proces přetváření životních hodnot. Nebudu tu popisovat děj, protože ten v tomto filmu prakticky neexistuje. Ponurá a tichá atmosféra je tu konstantně přítomna a občasný rozruch jen přivolá vzpomínky Cypriána na jeho předchozí život. Postupně se prokousáváme celým příběhem a je jen škoda, že se nikam neubírá a místo toho, aby gradoval, spíš diváka uspává. Hudba je tu velmi silným nástrojem a herecké výkony ani není třeba připomínat s takovými jmény. Jen kdyby to bylo trochu obsáhlejší a svižnější. 50% ()
Legendy jsou pro filmaře vděčné a věčné téma. Tahle mě moc nenadchla. ()
Spočiatku naozaj zaujímavé. Komorný dej v klášore je fajne kombinovaný s akčnou minulosťou, kamera je veľmi zaujímavá, aj hudba slušne funguje. Postupne však z toho ostáva len esencia - len taká báchorka, ktorej chýba niečo skutočné a dramatické (scenár sa vlastne už len recykluje). Film moc neprekvapí, ale ani neznechutí. Radšej toto ako BATHORY.... ()
Najlepší z filmu je jednoznačne soundtrack a titulná pesnička od, českým kolegom asi nie veľmi známej, Zuzany Smatanovej, ktorá má mimochodom 11 slovenských slávikov (a to má aktuálne 31 rokov a súťaž pred 2 rokmi zrušili). Film je fádny na rozdiel od pútavého príbehu, ktorý mohol byť a mal byť divákom predostretý zaujimavejšie. Potenciál mi príde nevyužitá podobne ako pri filme Bathory. Myšlienka a jej forma je venovaná skôr intelektuálnej verejnosti, nie je to film do kín. Avšak kostýmy, výkon Igondu, ale najmä Latináka, ktorý už dávno nie je len komik, potešili. ()
Príbeh treba chápať ako očistu ľudskej duše a hľadanie rovnováhy. Komorná dráma odohrávajúca sa za múrmi kláštora s retrospektívami do minulosti je podporovaná nádhernou kamerou Štefana Bučka, majestátnou silnou hudbou Vladimíra Martinku a vydarenou réžiou Čengel - Solčanskej. Je na škodu veci, že zásadné zvraty v príbehu ( nájdený kameň, resp. kniha ) sú postavené na náhode, ktorá je bijúca do očí a znevažuje celý film. Tým sa dostávam k najväčšiemu problému a tým je scenár a stavba príbehu. Ak sa jedná o duchovný ráz, tam je všetko v poriadku, ale na posúvanie deja sa použilo príliš mnoho barličiek. ()
V podstate je to nepozerateľné. Audiovizuálna gramotnosť na bode mrazu. Exhibícia pár kulís a kostýmov. Nejaký ten kôň. Aj lascívne súlože. Režijne a scenáristicky na úrovni nadšenkyne z dejepisného krúžku. Midcult ako vyšitý. Veľká sranda je najmä Solčanskej popiska k vlastnému menu na záhlaví rovnomennej knižky, kde samu seba stavia do rady Bergman, Tarkovskij. Táto režisérka dala motiváciu k znovuoživeniu pojmu meštiacka pseudokultúra. K machináciam okolo produkcie tohto projektu netreba hovoriť veľa, pofidérne praktiky sa tu dedia z generácie na generáciu. No dosť bolo rýpania. Vzdajme Mariane hold. Veď to robí pre nás, pre tento národ! Navzdory krutému osudu a finančnej tiesni je stále umelkyňou. Ďakujeme ti Mariana! ()
Podobne ako Jánošík a Bathory, po vizuálnej stránke dobré, no ten obsah... Asi v našich končinách chýba nejaký poriadny scenárista, ktorý by dokázal vymyslieť zaujímavý príbeh, ktorý by hlavne o niečom bol. ()