Autogram

Pesničky od Radošincov s plnohodnotnými klipmi. Niektoré by sa dali považovať aj za riadny krátky film a spev Soni Norisovej za profesionálny spevácky výkon. Klipy netvoria ucelený film, ale aj tak mi nedá hodnotiť ináč ako za štyri hviezdy.

Radošinskí cyklisti vezú radošinské kráľovské víno cez francúzsku púšť a more do Anglicka, aby ho odovzdali priamo kráľovnej. Absurdné je to dosť, ale príbehovo slabšie, a dopĺňajú to akoby dokumentárne spomínania na tieto udalosti. Tam je tá pravá radošinská prirodzenosť Kolníkovej a ďalších. –––– Radošina, very funny, veľmi smiešne, škoda, že nič nerozumieť.

Nezdieľam tunajšie filmové nadšenie z tohto starého filmu. Film je zostarnutý témou zlepšovákov v baníctve, spôsobom stvárnenia alkoholizmu aj formou rozprávania. No a keď nie je čo povedať, tak si každý zapáli a nefajčiari v tom svete snáď ani neexistovali. –––– Staŕí Řimané psali na mapy na místa, ktoré neznali, "Zde jsou lvi''.

Je škoda, že naozaj zábavný je len začiatok a koniec filmu. Medzitým kopa chaotického "deja", pri ktorom som sa nudil, a pri filme ma udržala asi len neznesiteľne krásna diabolská Catherine Zeta-Jones.

Ako oslavu manuálnej práce by som tento film čakal v období o nejaké desaťročie neskôr, ale vznikol v protektoráte. Komédia je to skôr priemerná, ale tých pár postáv bolo zahratých dobre v rámci svojej doby.

Keď pozerám na rok vzniku, tak nechápem, pretože film je ako vystrihnutý z osemdesiatok, keď sme takéto filmy milovali. No ale nebudem mu vyčítať, že je až z tohto tisícročia, teda pomatrixovskej doby, odkiaľ sa teda dosť inšpiruje. Je to jednoduchá krimi s veľkou dávkou akcie, a tak nejako mi to všetko k sebe sadlo. Aj legendárna scéna z práčovne so žehličkami, aj hlavný padouch dostal presne, čo si zaslúžil.

Veľa sĺz a málo filmu. Ak si odrátam všetky tie zdĺhavé monotónne scény, keď niekto niekam beží, bicykluje alebo inak cestuje, ktoré sa naviac často opakujú, z filmu zostane len jedna tragická udalosť a následné nekonečné pitvanie sa v nej. Pritom ani nie o dôvodoch, k tomu je len jedna veta a jedna scéna. No a pri tej všetkej zdĺhavosti nevieme nič o pocitoch chlapcov, lebo prvý hlavný hrdina skoro nič nepovie, a tak sa len domnievame.

Na rok 1978 celkom slušná satira na stretnutie súdruhov zamestnancov zo Závodu 02 a Závodu 03. Vyrába sa ništ z ničoho a za pol hodiny nás prevedú všetkými zákutiami tejto náročnej výroby. Riaditelia, šoféri, sekretárky a hlavne tí, čo postávajú a schôdzujú. Najviac ma zaujal tlmočník zo slovenčiny do záhoračtiny, ktorý veci zjemnil a prikrášlil, ako bolo treba, aby sa žiadny súdruh riaditeľ neurazil. Ten tlmočník mi najviac pripomenul včerajšieho tlmočníka pri slávnostnom privítaní prvých stíhačiek F-16, ktorý prejav amerického veľvyslanca prekladal alebo aj neprekladal tak, aby sa naši súdruhovia minister a prezident neurazili.

Film o jednom (viacerých) comming oute, ktorý nie je celkom jednoduchý, ale v podstate všetko sa nesie vo veľmi pozitívnom americkom duchu stredoškolských komédií. Je až na počudovanie, ako scenár aj tie najhoršie vydierania a podrazy prepáči, a s úsmevom pokračujeme ďalej. Len či to tak funguje aj v skutočnosti, a skôr by nevznikli nepriateľstvá až za hrob? No pocit som mal z filmu dobrý a také je aj hodnotenie. –––– Bojuj, nebo stůj u zdi!

Stále je to na rovnakej vtipnej vlne z jednotky, Ivan s Vasilisou (podobnou Nele Pociskovej) sú sympatickí, stále sa niečo deje, takže sa to dá v pohode dopozerať do konca. Oproti jednotke ale chýba moment prekvapenia a ten dej je o niečo nudnejší.