Autogram

Tak toto som trochu nepochopil, že ísť do špinavej Prahy je fuj-fuj, ale potom skončí na podnájme v jednej izbe s cudzím záletným chlapom a starostlivý otecko je v úplnej pohode. No ale Knoflíky lásky s videoklipom stáli za to a kto si to pamätá, musí mať zážitok. –––– Jsi blbá nebo naivní. Nikdo si nechce jenom povídat. Každýmu o něco jde.

Nezdalo sa mi, že takéto telenovelové spracovanie vydržím do konca prvej epizódy, ale dalo sa to. Asi aj tá nostalgia s retro zariadením všetkého, to sa podarilo, no spev sa podaril už menej. Ale aj chudák Habera sa tam objavil. Najsympatickejšia postava je nakoniec jej sestra. –––– Chci zpívat jako Karel Gott. –––– Možná se na ni budeme jednou dívat v televizi...

Dokument trochu inak, pocitovo, hlavne na začiatku. Aj som mal obavy, kam sa to s tými Chaplinovými klonmi vyvinie, ale tvorcovia vedeli, kedy to uťať a vrátiť sa z fantázie k dokumentu. Nakoniec dosť veľká spokojnosť. –––– Chaplin stvoril tuláka a tulák stvoril Chaplina.

Otrasný dokument, ktorý sa na dokument ani nepodobá. Plno zbytočných kecov, hrané pasáže, ktoré zdržujú, a nakoniec sa človek vlastne vôbec nič nedozvie. Ale naozaj nič.

Jednoduchý prípad s jedným vražedným úkonom, ale pritom výborne zdramatizované.  A nielen záverečný súd, ale aj celé malé vyšetrovanie. Zásluhu ma tom majú aj výborné herecké výkony úplne všetkých zúčastnených.

Hudba Mareka Brezovského je niečím mimoriadnym a zároveň nie príliš hraným materiálom a pre mladších aj celkom neznámym pojmom. Aj ja, hoci som asi vo veku účinkujúcich, som sa s touto hudbou zoznámil až cez čsfd. Nevyhľadávam, ale keď je príležitosť a slovenská televízia ju pravidelne (v nočných hodinách) raz za pár rokov ponúkne, tak neodmietnem. Ťažká, silná hudba neurčitých žánrov je zmenou oproti všetkému, čo sa bežne počúva. –––– Zoznam ďalších účinkujúcich, ktorí tu na čsfd nemajú profil: Michal Bugala, Ivana Pristašová, Igor Sabo, Vladimír Šarišský, Martin Wittgrüber, Roman Andor, Marek Ormandík

Netuším, či stíhačku môže pilotovať dôchodca, ale Tom sa tu zameral na to, čo mu ide najlepšie: Mission Impossible. To všetko prekladané úchvatnými scénami súbojov stíhačiek, často prechádzajúcich až do fantasy rozprávky. Pre film to, samozrejme, nevadí, ale bol som už trochu znudený, kým prišlo k finálnej akcii. Za mňa to teda nie je film storočia, ani film roka, ale taký lepší priemer. –––– Lietadlá nebudú potrebovať pilotov. Váš druh smeruje k vyhynutiu. –––– Myslím, že to bola rečnícka otázka. Pokoj, kapitán.

Všetko o Busterovi Keatonovi. Ale naozaj všetko. Od narodenia, detstva, prvých filmov až po najväčšie filmy, ktoré ale nikdy neboli trhákmi a aj dnes je, až na fajnšmekrov, pomerne zabudnutý. A je to škoda, pretože sa vynaliezavosťou kľudne vyrovná aj Chaplinovi, ale dĺžkou kariéry nie.

Veľké špinavosti potrebujú veľké krytie. Podľa toho potom vyzerá aj novinárske vyšetrovanie, ktoré akoby nemalo konca, keď sa do toho skutočne ponoria. Film je čistá konverzačka, mení sa len prostredie, kde ľudia rozprávajú, a to ma dosť brzdilo v nadšení. –––– Musíš toho nechat, Robe.

Príliš veľa postáv, príliš zamotaný dej, ale na tri hviezdy tak akurát. (9.4.2024) –––– Tak po tretej časti sa mi to nezdá ani na tie tri hviezdy. Neuveriteľne ma to nudilo. (13.4.2024)