Čingischán

SPOILERY. Americký film o živote Džingischána od jeho detstva až po smrť - samozrejme giganticky upravený podľa scenáristických chúťok. Máme tu teda príbeh o tom, ako podlý Džamuga zradil a rozštvrtil Temüdžinovho otca - kým bol ten ešte dieťa - a potom ho zajal, živil a vychovával, aby mu raz len tak odopol drevený obojok a nechal ho zdrhnúť alebo ako udatní traja bratia Temüdžinovej merkitskej ženy Bortei - Subotai, Džebai a Kassar - bojovali po jeho boku na strane čínskeho cisára proti barbarom spoza Veľkého múru alebo ako tento cisár vyhlásil Temüdžina za "knieža dobyvateľov", čiže Džingischána a nechal ho žiť v bohatstve a hojnosti vo svojej ríši, alebo ako Mongolská ríša vznikla tým, že Temüdžin celý svoj život prenasledoval Džamugu - ktorý zrejme nestarne - po celej Ázii atď, atď... Po historickej stránke ide teda pravdepodobne o absolútne najnepresnejší až najabsurdnejší film o Džingischánovi, aký bol kedy natočený (aspoň z tých, ktoré som videl), keďže zobrazuje a najmä dezinterpretuje nielen jeho mocenský vzostup (ako väčšina ostatných filmov) ale rovno celý jeho život. Samozrejme, že od amerického filmu zo 60. rokov sa nedá očakávať historická presnosť (tak ako od každého iného "historického" filmu, nech je z akejkoľvek doby), ale tu už toho prepisovania histórie bolo príliš. Kostýmy a zbrane, do ktorých sú Amero-Mongoli poobliekaní tiež predstavujú mix všetkých možných prvkov od Turkov, cez Peržanov až po Číňanov, čo zrejme predstavuje aspoň pokus o autentickosť (?), keď už nie o presnosť. U Amero-Číňanov je to s kostýmami podobne, všetko ale znova padá na kastingu - jediní Aziati tu hrajú sluhov a otrokov, všetci ostatní sú buď Európania alebo Američania namaskovaní za Aziatov, čo zas filmu k autentickosti opäť veľmi nepomáha. Ale určite treba pochváliť dobrú hudbu, veľké davové a bojové scény, súboje a vtipnosť - či už zámernú (srandičky o kúpaní) alebo "náhodnú" - film sa točil v bývalej Juhoslávii, čo so všetkými tými skalami a vodopádmi atmosféru Mongolska veľmi nevystihuje, najmä ak sa Egypťan Omar Sharif (ktorý sa inak svojej role zhostil najlepšie ako vedel) preháňa spolu so svojou francúzskou blondínou a svojimi nakrátko ostrihanými a dohladučka oholenými vojakmi po Nugget Tsile. Človek až čaká, či sa v zábere nezjaví Santer s jeho zločineckou bandou... Zrejme som ale v tom návale absolútnych historických nezmyslov v určitom momente vypol a celý film bral iba ako príjemnú hovadinku, ktorá neurazí, nenaštve, pobaví, ale nenadchne. Fanúšikovia tohto žánru sa určite dobre pobavia a môžu moje hodnotenie zvýšiť. (30.12.2013)

V podstatě průměrný velkofilm, který zaujme tak napůl. Divák si může připadat, že má deja vu, protože se film točil zčásti na naprosto shodných místech, jako mayovky. (02.06.2003)

Kdysi to prý byl v našich kinech trhák. Ale v dnešní době přetechnizovaných a přeefektizovaných velkofilmů jde spíše jen o celkem zajímavý pohled na legendárního sjednotitele Mongolska. (26.01.2003)

Určite tu je citeľné že na projekte nerobil schopnejší režisér a aj preto to nevyznie tak veľkolepo, kulisy prevažne fajn, hlavne tie v Číne, herci újdu, príbeh je dosť rozvláčny až postupne uspávajúci. /55%/ (27.10.2010)

Tak tohle byla opravdu hypersračka!!! Naprosto ne podle skutečnosti a navíc Mongolů tam asi taky moc nebylo. (07.03.2005)

Omar Sharif je sice přesný, ovšem ve stínu tohoto díla působí i tohle jako historický dokument. 35%. (26.10.2010)

Džingischán ako jeden z pionierov ženských práv. Zástanca rovnakého zaobchádzania a možnosti vyjadrenia vlastného názoru ženy k voľbe budúceho partnera či vzniku vzťahu. Vlastne prečo nie. Veď doba vzniku filmu mení vždy historické skutočnosti podľa toho, čo sa práva aktuálne v spoločnosti deje. V Amerike v rokoch 1964 a 1965 prijali zákony o občianskych právach a o volebnom práve. Filmári sa rozhodli len nadviazať. Vyjadrili cez historický základ filmu ideu zákonmi zakotvenej rovnoprávnosti prostredníctvom spájania muža a ženy do rovnoprávneho partnerstva a zároveň spájania znesvárených kmeňov do jedného veľkého celku. Tak vznikol podľa Američanov národ mongolský s rôznymi odnožami, ktorému nevládol barbar, ale muž ctiaci si ženy a vzdelanie: Džingischán. Ako rozprávka je to pekné pozeranie. Veľkorysé kostýmové riešenie a kolorit zase poteší oči diváka. Navyše téza o človekovi, ktorý sa venuje poézii, hudbe, maľbe a kráse žien (tu v podobe čínskeho cisára), no práve vďaka tomu je častokrát oveľa zákernejší ako rodený bojovník nebola vôbec márna. Kľukaté zástavky umeleckých diel, sledujúcich rôzne nuansy a odtienky reality, práve ponúkajú obdobné umenia milovné typy k tomu aby využili bohatosť slovného vyjadrenia a jeho najrôznejších variantov k prefíkanej manipulácii s okolím. (17.07.2017)

Nesmírně utahaný film, navíc natočený bez jediného pořádného režijního nápadu, který by mě zaujal. Obsazení je sice lákavě sympatické a Čingischánův příběh také, nicméně výsledkem je snad po všech stránkách troufalá bída, která si asi chtěla hrát na Lawrence z Arábie (staršího o tři roky) a dobře jí tak, že si při tom natloukla. (17.09.2016)

Po zhlédnutí filmu lze říci, že jde o jednoduchou podívanou se vším všudy. Jinými slovy, americký režisér Henry Levin si střihl oddechový film, který je především hollywoodskou fikcí. Zbývá už jen dodat, že s historií kromě jména Temundžin má příběh opravdu málo společného a je poněkud v rozporu s pravdou o Čingischánovi. Jinak na zhlédnutí docela pohoda. (02.11.2010)

Historický velkofilm o velkém vojevůdci... Ta "mayovska místa" byla usmevna, prakticky jsem si připomenul všechny filmy.. Indiánky. ;-) (26.10.2010)

Tenhle film o mongolech je zajímavý tím, že se mongoly doslova hemží. Největší mongolové jsou doktor Živágo, inspektor Kožák a lump Kalvera. (06.07.2011)

Takáto koprodukcia ma vôbec neprekvapuje, Džingischán mi totiž pripomínal nemecko-juhoslovanské Mayovky. Bohužiaľ ale tie slabšie a tým pádom aj nudnejšie. Pokiaľ porovnávať s americkou produkciou, spomeniem si na Alexandra Veľkého s Richardom Burtonom, podobný historický patvar. Tam ťahali film dole nepresvedčivé bitky, tu na tú v podstate jedinú musíme čakať dve hodiny a tiež z nej nepadneme na zadok. Dovtedy nám Levin ponúka iba kecy. Savalas je čisto do počtu, Wallach má dôležitejšiu úlohu, ale je skôr za karikatúru veľkého vodcu. (19.09.2016)

Můj taťka byl ztohoto filmu kdysi natčen, já poprvním zhlédnutí moc ne, ale pak se to zlepšilo. Ďábelsky skvělý ústřední motiv, znameňitě přehrávající Stephen Boyd (opakující si záporáka z Ben hura) a hezké exteriéry (sic pochybuji, že takle vypadá Mongolsko). Jeden z posledních velkofilmů. (28.02.2003)

Historicky zcela nevěrohodné, filmově však poměrně dobře zpracované v rámci velkofilmů šedesátých let 20. století. Dobrá herecká sestava, ucházející scénář i hudba; ještě za slabší 4 hvězdy. (15.07.2017)

Strašné!Netuším,proč se v popisu k filmu uvádí slovo historický,já bych spíše volil slovo zoufalý.Temüdžin vypadá jako typický představitel obyvatelstva ze sídliště Chánov,kostýmy vypadají jako z evropského filmu o zbojnících,a když tak vidím,kdo hraje Mongoly a Číňany,divím se,že ve filmu hrají ženy a že muži nevystupují i v ženských rolích.Bída... (17.09.2016)

Ne, tomuhle jsem vůbec neuvěřil. Přišlo mi to jako dobře natočená účelová blamáž, bez špetky fantazie a nadšení. Mongolsko vypadá vážně jinak a Čingischán jakbysmet! (27.10.2010)

Film, ve kterém Eli Wallach hraje Peršana, James Mason Číňana a Telly Savalas Mongola, zkrátka nemůže být špatný. Ale chybí tomu někdo jako... David Lean. (28.10.2010)

Historický veľkofilm, jeden z toho priemernejšieho prúdu. Ale má dobrú akciu, výpravu a aj dobré herecké výkony, hlavne Stephen Boyd. (26.02.2011)

I keď som od tohto filmu veľa neočakával, rozhodol som sa, že si opäť po rokoch znova pustím a musím povedať, že ma nijak neprekvapil, skôr ešte viac zatvrdil v tom, že aj napriek účasti hereckých hviezd, sa jedná o jeden z najslabších hollywoodskych veľkofilmov (ak sa dá tak nazvať), aké boli kedy nakrútené. Nakrúcanie v bývalej Juhoslávii by som nepovažoval až za tak zlý nápad (aj keď niekedy som si pripadal, že sa dívam na Winnetoua), avšak herecké obsadenie už bolo na tom horšie. Stephen Boyd ako záporák Jamuga sa ešte dal, aj Sharif sa dal ako tak prežiť, ale na zvyšok amerických hercov v mongolských úlohách sa naozaj nedalo pozerať. Tiež treba povedať, že celá snímka je dosť naivne nakrútená, snaží sa byť trápne vtipnou, nie je až tak výpravná, čiže ani nemá čím výraznejšie zaujmúť, takže je častokrát aj nudná. Zvažoval som, že by som dal 3*, avšak zápory mi nakoniec akosi prevýšili klady, takže u mňa je to za 2*. (22.12.2007)

Hollywoodsky nasládlé, kýčovité zpracování a co horšího - nepravdivé! Nazvat tenhle film historickým je vskutku troufalost! (15.07.2017)