curunir

,,VOJNA JE PRE MUŽA ROVNAKO PRIRODZENÁ AKO... AKO...“ ,,PRIRODZENOSŤ, PANE.“ ,,OH, PRIRODZENÁ PRIRODZENOSŤ.“ __ Pred možno aj štvrťstoročím som v TV videl film obsahujúci bitku medzi Angličanmi a Francúzmi z čias napoleonských vojen, vtedy pôsobivo obohatenú o dymovú kulisu, z ktorej prichádza nepriateľ. Aj po rokoch mi z nej najväčšmi utkvel v mysli orol ako znak francúzskeho vojska – ktorého chceli Angličania získať - a smrť mladého anglického vojaka prebodnutého zozadu bajonetom (Nolan Hemmings – verný klon svoj otca Davida) so slovami, ktoré vravel veliteľ umierajúcemu (,,Povedal som ti, choď od neho čo najďalej“). Celé roky som pátral po názve filmu. Až keď som pred rokmi narazil na sériu o Sharpovi, a práve vďaka kostýmu Seana Beana som vytušil, že som trafil do čierneho. Stačilo už iba správne identifikovať ten správny diel z rozsiahlej série. ,,Sharpov orol“ zo začiatku odkazuje na predchádzajúci prvý diel a následne si ide svojou vlastnou cestou, takže divák, ktorý sa na Sharpa pozerá prvý krát sa vie pomerne rýchlo orientovať v nastávajúcom deji. Ten sa po formálnej stránke nesie v štandarde TV produkcie 90. rokov, odohrávajúci sa prevažne v exteriéroch bez väčšieho komparzu aj v bojových scénach. Obsahovo je akoby rozdelený na dve polovice; prvá s misiou zničenia mosta, druhá s cieľom získať cenného orla ako znak francúzskeho vojska. Celok je doplnený vedľajšou dejovou líniou súperia Sharpa s anglickým dôstojníkom v podaní nerozpoznateľného Daniela Craiga. Výsledok nenudí, je však poznať, že diel musel byť na naplnenie 100 minútovej stopáže posilnený balastom. Hodnotím ho ako čistý priemernú záležitosť, ktorú som videl iba aby som si osviežil spomienky na vyššie zmienené a žiaden z ďalších dielov nemám potrebu vidieť. (337. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

,,PRÍTOMNOSŤ JE BUDÚCNOSŤ BUDÚCNOSTI.“ __ Idelogická stránka mi natoľko neprekážala, ako skôr nereálne znejúce dialógy, niekedy hovorené až s prednesom (Pántik) a tiež zbytočný Hrycov vnútorný monológ. Takto sa predsa ľudia spolu nerozprávajú. Téma manželskej nevery mala okoreniť fádny príbeh, preto sa - vtedy 25 ročná - polka Maria Probosz neváhala viackrát ukázať v plnej kráse. Výsledok je však predvídateľný a vyústeniu problémov s mechanizáciou výroby (logicky) zase chýba dramatickejší oblúk. Príjemne ma prekvapilo technické spracovanie robota a 80 minút je v tomto prípade akurát postačujúcich. (109. hodnotenie, 16. komentár k filmu)

,,PRÁVE POBOZKAL BRATA.“ ,,TO MUSÍ BYŤ KOMUNISTA.“ __ Film bez jednoznačnej hlavnej postavy, resp. zameraný na dva neživotné predmety avšak rozhodne nie dokumentárnym spôsobom. Z hercov prednostne zaujme chladnokrvný realista Newman konfrontujúci sa s idealistom Schultzom, ktorý len nemá dostatok charizmy, aby zvládol uchopiť postavu Oppenheimera, najprv vedca s morálnymi pochybnosťami meniaceho sa pragmatika pochopiaceho, ako jeho ničivý vynález môže napokon zachrániť viacej životov, než ich zobrať (prípadná americká invázia do Japonska). Napokon aj (ktovie či pravdivá?) ľúbostná linka medzi Cusackom a Dernovou si tu napokon nájde svoje miesto, aby ukázala chorobu z ožiarenia nemenej pôsobivo, ako nám to predviedol ,,Černobyl“. Formálne treba spomenúť priestorovo premyslené zábery Vilmosa Zsigmonda a samozrejme hudbu Ennia Morriconeho, ktorý sa okrem melancholickej tónov zameral najmä na atonálnu zvukovú kulisu zdôrazňujúcich apokalyptickú ničivosť atómových zbraní. Napokon všetko smeruje k finálnej scéne ich prvého otestovania (,,Aké to bude?“ ,,Nepredstaviteľné.“). Či už si chcel tesne pred výbuchom Oppenheimer zapáliť cigaretu alebo nie, tento moment sa mi vryje do pamäti ako najsilnejšia scéna z filmu, ktorý napriek svojmu neskutočne silnému námetu, nenaplnil naplno svoj potenciál. Menej než 3* aj tak dať nemôžem. (256. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

,,ZAPIJEME TO? ... ČERVENÉ, ALEBO BIELE?" ,,TO JE JEDNO, SOM FARBOSLEPÝ." __ Úvodný saxofón hrajúci Whiter Shade of Pale ako ústrednú mélodiu filmu vie aj s pomocou vhodných lokácií dotvoriť zaujímavú atmosféru Západného Berlína konca 80. rokov, ktorý nebol o nič menej šedivejší ako ten Východný. K dobru filmu prispieva aj obsadenie Armina Muellera-Shahla do úlohy cynického inšpektora, ktorý svojim hláškujúcim humorom pôsobí miestami ako satira na americké kriminálne filmy (viď. odvolávanie sa na Clinta Eastwooda). Zápletka sama o sebe je obohraná (samotársky rozvedený inšpektor + nová kolegyňa) a pridanie flashbackov do záverečného odhalenia vraha prostitútok má v divákovi vyvolať dojem, ako zdanlivo blízko bolo k jeho doľapeniu už od počiatku. Nato ešte veľmi rušivo pôsobí automobilová konfrontácia s talianskym mafiánom. Hodnotenie IMDb. 4.2/10 (227 h.) je určite výpovednejšie než terajších 70% a osobne mi pri sledovaní najviac prekážalo, ako málo ma vedel film zaujať a ako sa tých 95 minút vlieklo. (23. hodnotenie, 3. komentár k filmu)

,,...A MATEMATIKA TO JE PRE MŇA ZÁHADA. SAMOZREJME VIEM SČÍTAŤ A ODČÍTAŤ." ,,A NÁSOBIŤ!" ,,LICHOTÍTE MI." __ Príbeh o Salvatorovi Giulianovi, ,,novodobom sicílskom národnom hrdinovi", už od počiatku u mňa vyznieval skôr ako báchorka, nepravdepodobná v tom, že dané udalosti, ktoré sa odohrávajú na Sicílii po 2. svetovej vojne - navyše kontrolovanej americkou armádou - na mňa pôsobili viacej ako národno-oslobodzovacie výjavy z 19. storočia. Miestami som si dokonca spomenul na ,,Cartoucha" s Belmondom, prípadne v záberoch s ozbrojenými chlapmi na vrcholkoch hôr mi nešlo neporovnať ich s našim Jánošíkom, Ide však iba o moju neznalosť tamojšej histórie a akokoľvek sa príbeh môže javiť nadnesene, drží sa skutočných udalostí. Po filmárskej stránke ide o dielo, kde je poznať skúsenosť režiséra, hoci toho času už so skrachovanou kariérou. Azda aj preto je ,,Sicílčan" dielom, ktorého potenciál mohol byť väčším, keby sa dostal do iných rúk (Coppola?), alebo keby Cimino nebol zatracovaným tvorcom. Mnou videná režisérska verzia je filmom, ktorého pozitíva i negatíva sú rozdelené rovnakým dielom. Scenár obsahuje výborné hefty, avšak žiadal by si isté úpravy (nielen lacná zbytočná ľúbostná línia s barónkou), strih už na začiatku odhalí, ako to dopadne s hlavným hrdinom a samotnému Lambertovi sa jeho postava priveľmi veriť nedá. Spomínaná vynikajúca kamera Alexa Thomsona (Excalibur) a výprava, ktorá dokáže precítiť dané miesta a v ktorej je poznať slušný rozpočet sú kladmi filmu, avšak na výraznejšie lepší výsledok nestačia. Zvláštnosť forme dodá aj posledný záber s Lambertom na vzopätom koni, vyznievajúci viac ako legenda... (takmer ako tá o Zorrovi)... o hrdinovi, ktorého duch pretrval. (648. hodnotenie, 45. komentár k filmu)

,,VIETE PREČO SÚ POTREBNÉ ZBRANE? ZBRANE SÚ ZÁRUKOU MIERU." __ To, že ešte často zatracovaná, ruská kinematografia má technické parametre porovnateľné s hollywoodom je fajn, ba dokonca scénografia a dekorácie mi svojou autentickosťou pripomenuli dobovo príbuzný ,,Černobyl". Toť však s chválou vsjo. Z môjho pohľadu je najväčším handicapom filmu, ako je zdĺhavo úmorný a 113 minút na mňa pôsobilo aspoň o pol hodinu dlhšie. Ako napísali iní, nie všetky dejové línie sú potrebné, pretože tvoria zbytočnú nadstavbu (malý syn, rodiaci sa ľúbostný vzťah). Táto skutočnosť sa najviac podpisuje na mojom hodnotení. Tiež chcem dodať, že ,,Sputnik" nie je napodobeninou, alebo variáciou na ,,Votrelca", iba sa v istých smeroch inšpiroval jeho neskoršími prequelmi (neznámy tvor slúžiaci ako biologická zbraň) a táto skutočnosť mi vôbec neprekáža. Keby bol naozaj nakrútený v roku 1983, bol by z neho nepochybne kult minimálne vo východnom bloku, hoci zostáva otázne, či by dielo takéhoto ,,pokleslého žánru" súdruhovia schválili nakrútiť. Známu pieseň ,,Milion alych roz" však akosi z hlavy nie a nie dostať. (298. hodnotenie, 41. komentár k filmu)

,,NIET PO BOJI POKIAĽ NIE JE VÍŤAZ." ,,HOVORÍŠ AKO TÍ ĽUDIA ZO SKÚMAVIEK." __ ,,Robot Jox" hodnotím objektívne, pretože v mojom prípade sa nejedná o nostalgiu ani detský kult a dokonca som ani nikdy neholdoval ,,Transformers" , takže s čistým svedomím môžem vyhlásiť: Ide o veľmi slabý počin, ktorému jeho súčasný 62% kredit nadhodnocujú iba dosiaľ nedozretí a nenávratne stratenými časmi sústavne opíjajúci sa užívatelia. Vo svojom jadre otrepaná zápletka o ,,zrade, láske a pomste" (a uzmierení sa) je v rade aspektov prakticky nefunkčná, čomu odpovedá všeobecne slabšie hodnotená prostredná tretina. Technická stránka je úsmevná z dvoch hľadísk. Predovšetkým rok 2091 (kedy sa podľa môjho postrehu dej odohráva) je iba upgradom konca 80. rokov s pevnými telefónnymi linkami a analógovým vysielaným ako dokladá jedna z TV obrazoviek, vrátane vtedajšej politickej situácie súperenia dvoch superveľmoci, čo sa úplne zbytočne prenesie aj do vesmíru. Potom sú tu ešte animatronické efekty, ktoré pôsobia o dekádu staršie (hoci v ,,Robocopovi" boli na rovnakej úrovni), zároveň mi však neprekážajú a takúto ručnú prácu si vždy veľmi rád pozriem, čo bolo aj dôvodom, prečo som filmu venoval hodinu a pol svojho života. Dôvodom prečo si dnes pozrieť ,,Robot Jox" preto vidím iba v čisto špecifických dôvodoch, inak sa jedná o premárnený čas. A pre tých, čo si pýtajú neviem aký (ne)CGI remake: Držiac sa svojho rámca, pochybujem, že by mal vo výsledku vyššie kvality ako ,,Pacific Rim 2". Naozaj to chcete? (1268. hodnotenie, 112. komentár k filmu)

,,CHCEŠ, ABY SOM OSTAL NA NOC?" ,,JASNÉ, ŽE BY SOM CHCEL, ALE UZAVRIME NÁŠ PRÍBEH TAK, AKO BOH KÁŽE." ,,NIKDY NÁM NEZÁLEŽALO NA BOHU A NÁŠ PRÍBEH MÔŽEME ROVNAKO DOBRE UZAVRIEŤ AJ ZAJTRA RÁNO." __ Najzásadnejším prekvapením pri sledovaní ,,Bolesti a slávy" - pokiaľ teda ide o ,,pravdivé" rozprávanie o formovaní slávneho filmového režiséra - je zistenie, že Pedro Almodóvar je homosexuál. Na mojom postoji k filmu to však nič nemení; dokonca scénu úpalu, tvoriacu impulz k naštartovaniu Salvatorovej homosexuality, považujem za vrchol celého filmu skvelo odvedenú či už z hľadiska príbehu tak aj po estetickej stránke tvoriacu jeden z jeho najdôležitejších pilierov. Všetky retrospektívy i vedľajšie dejové línie (azda okrem trocha zbytočného heroínu) sa napokon pekne spoja a v závere prinesú vynikajúcu pointu, ktorá mi vyčarila úsmev na tvári. Nevidel som všetky Almodóvarove filmy, ani tie, kde rieši homosexuálnu alebo ,,inú" sexuálnu orientáciu, ale tu je jej téma pre mňa omnoho lepšie spracovaná ako v ,,Zlej výchove" a ,,Bolesť a slávu" radím zatiaľ k jeho najlepšiím dielam. To, ako šikovne vedel Banderas uchopiť svoju postavu azda netreba ani rozoberať. (1500. hodnotenie, 86. komentár k filmu)

,,NEMÁM VÔBEC ČO POVEDAŤ, ALE AJ TAK TO POVIEM." __ ...povedal si Fellini, keď hľadal námet na ďalší film, ktorý by ho vyviedol z profesnej krízy a ako svoje dokonalé alter ego doň obsadil dvorného Marcella Mastroianniho. Som presvedčený o tom, že vo svojej dobe muselo ,,8 1/2" predstavovať veľký štúdijný materiál pre Juraja Jakubiska, ktorý mnohé z Felliniho prvkov neskôr uplatnil vo viacerých svojich filmoch. Tiež však súhlasím s tým, že dnes už ide o prežitý film, síce zručne nakrútený s pomerne zrozumiteľnými metaforami a pozoruhodnými kulisami (veža z lešenia), avšak napriek univerzálnosti jeho námetu zastaralý a zaujímavý skôr iba pre študentov filmovej vedy a iných zasvätených. ,,8 1/2" ma vôbec neoslovilo ako ,,Sladký život", už teraz si však trúfam napísať, že napriek priemernému hodnoteniu si ho niekedy predsa len ešte raz pozriem. ,,NIE JE TO ANI NÁMET NA AVANTGARDNÝ FILM, AJ KEĎ MÁ VŠETKY JEHO VADY." (2859. hodnotenie, 220. komentár k filmu)

,,JA SA VRÁTIM." ,,AK TAK NA ZÁZNAME." __ Do prvej polovice predvídateľné, ale zábavné béčko u ktorého ma najmä prekvapilo, ako na konci 80. rokov trefne vystihli dnešnú reality, vrátane súčasného TV marazmu (dej sa odohráva r. 2019). Dokonca som ,,Muža na úteku" vnímal ako akési ,,posolstvo" a neprávom opomenutý film (veľkolepá kulisa mrakodrapov pripomína ,,Metropolis" a trochu ,,Blade Runner"), dokým neprišla výrazne slabšia, značne hlúpa druhá polovica, kde je všetko podriadené akcii a preto motív vzbury spoločnosti vychádza do prázdna. Preto už iba zaujme záverečný konfrontačný dialóg medzi Dawsonom obhajujúcom poslanie TV (,,Ľudia zbožňujú zápasy, súťaže, hry, násilie, búračky, vraždy a nešťastia. My im dávame iba to, čo chcú.") a Schwarzeneggerom, ktorý sa verejne hlási do úlohy neporaziteľného akčného hrdinu (,,Musím sa učiť. Chcem poskytnúť divákom to, čo teraz chcú vidieť."). Zamrzí, ako trestuhodne nevyužití sú Jesse Ventura a Sven-Ole Thorsen. P.S.: Na prvý krát som si všimol vystrihnutý záber z ,,King Konga". (13 550. hodnotenie, 528. komentár k filmu)