curunir

,,NÁŠ ŤAŽIVÝ PRESMUTNÝ DOM, NAD OTCOM ÚBOHÝM ŽALOSTÍM V ŇOM." __ Naozaj kvalitná tv inscenácia zaujme okrem prvoradých hereckých výkonoch aj po formálnej stránke. Strohé megalitické kulisy predstavujúce mykénsky palác doby bronzovej neodpútavajú od diváka od príbehu, doplneného minimalistickou, miestami experimentálnou hudbou a laboratórnymi trikmi v súčinnosti so zvukovými efektami na zvýraznenie vnútornej psychológie Oresta v podaní Dočolomanského, ktorý prichádza na scénu až v poslednej tretine. Dominantnej Vášáryovej sekunduje najmä herecky presná Kráľovičová. ,,Elektru" nenapísal len Sofokles, ale tiež Euripidés, ktorý je tiež autorom deju predchádzajúcej ,,Ifigénie". Bolo by nepochybne zaujímavým pozrieť si spracovanie tejto antickej tragédie vo voľakedajšom televíznom spracovaní. (27. hodnotenie, 2. komentár k filmu)

,,...MÁM RANDE." ,,S DIEVČAŤOM?" ,,NIE, S GORILOU." __ Svojim autentickým stvárnením snažiacim sa pôsobiť čo najreálnejšie pripomína ,,Také milovanie" neskoršie filmy československej novej vlny a je možné, že Schlesinger bol pre našich mladých tvorcov vzorom. Najmä sa mi páči, ako šikovne sa tu narába s témami, o ktorých sa v spoločnosti nehovorí. Scéna, kedy si chce Vic kúpiť prezervatívy pôsobí aj dnes uveriteľne a vtipne, pritom táto banalita je spúšťačom ďalšej (tehotenstvo) a následne ďalšej (svatba) veci tvoriacej výsledný dramatický oblúk. Hoci námetovo stále je stále aktuálny, mladým divákom môže film pripadať zastaralý najmä pre dnes už archaicky znejúci slovenský dabing, ktorý však nič nestratil zo svojich dramaturgických kvalít. Thora Hird ako Ingridina matka napĺňa v každom ohľade negatívne konotácie spojené so slovom svokra, na druhej strane chce pre svoju jedinú dcéru len to najlepšie. Páči sa mi, že televízia (nepochybne nevedomky) uviedla film práve na deň matiek. Sošný Alan Bates mal vynikajúce charizma a počas sledovania mi v hlave skrsla myšlienka, či sa s ním voľakedy neuvažovalo do úlohy Jamesa Bonda. (198. hodnotenie, 29.komentár k filmu)

,,ASPOŇ MÓŽE BYŤ PATRÓN NOVINÁROV, KEĎ MÁ V SEBE PATRÓN.“ __ Vo výsledku som s filmom omnoho viacej spokojnejší ako s ,,Únosom“ a radím ho medzi (naj)lepšie zvládnuté tituly našej kinematografie za posledné obdobie pod ktorého konečné hodnotenie sa podpisuje zopár nedostatkov nútiace ma znížiť ho o jednu hviezdičku. Malicherným problémom mi nazačiatku odohrávajúcom sa v roku 1999 pohľad na, vtedy ešte nevybudovaný, Zuckermandell a River Park, avšak to ide bokom. Tvorcovia sa totiž odvolávajú, že akákoľvek podobnosť so skutočnými postavami a udalosťami je čisto náhodná, čo je však jasná fabulácia, pretože každý divák dobre vie, o kom a o čom film pojednáva. Jadro problému preto tkvie v tom, že scenár si až priveľmi ,,berie inšpiráciu“ so slovenskými reáliami posledných rokov a rovnako ako v ,,Únose“ sa nesnaží byť viacej alegorickým. ,,Sviňa“ má však výborne napísané a zahrané postavy, dokonca aj u hercov, od ktorých by už nikto nič nečakal. Vajda je jednoducho skvelý (,,Ave mne!"), absolútne dominantný vo všetkých scénach, kde sa objavuje a celkovo je (Sviňa) číslo jedna. Dano Heriban dokázal mimiku svojho ,,predobrazu“ takisto skvelo napodobniť a z herečiek stoja za pozornosť najmä Mórovo a typovo dobre vybraná Marcinková, ktorá ma zaujala najmä keď sa po prevalení kauzy priznáva k svojim dedinským koreňom. Za pomerne nefunkčnú považujem linku s cirkevnými pozemkami a isté rozpaky vyvoláva aj do stratena idúci záver vyznievajúci iba ako elégia za Slovensko. Nič to však nemení na celkovom kladnom hodnotení a (možné) politické pozadie vzniku filmu, ako tu mnohým vadí, riešiť nebudem. Samozrejme, že v ,,širšom zahraničí“ bude film zrozumiteľný azda iba novinárom, avšak pre veľký úspech u slovenského publika to môže byť v zásade jedno. Ktovie, ako budeme zobrazené udalosti vnímať tak za 20 rokov... (1583. hodnotenie, 124. komentár k filmu)

,,CHODÍ DO NAJLUXUSNEJŠÍCH REŠTAURÁCIÍ, NA NAJLEPŠIE VEČIERKY. BUDE TO PRAVDEPODOBNE PLAYBOY V SUTANE." __ Už tunajšie 84% hodnotenie napovedá, že televízne korene tohto filmu mu v ničom nebránia, aby sa nemohol rovnať s hocakou kino produkciou. Zaujímalo by ma však, nakoľko je dej verný realite a nakoľko sa od nej odkláňa, pretože pri scénach Pecka v prestrojeniach dostáva veľmi odhľahčený, takmer komický rozmer. Vo väčšine deja sa však hrá na vážnu notu a v poslednej tretine aj na nervy diváka, ako je to pri scéne, kedy Peck stojí takmer na hraničnej bielej čiare, zatiaľčo Plummer na neho miery puškou čakajúc, či sa ju odváži prekročiť. Veľmi ma tiež zaujalo, ako sa kontroverzne prijímaný pápež PIus XII. v podaní sira Johna Gielguda snaží ospravedlniť svoje tolerovanie nacizmu ako nemožnosť ohradiť sa voči nemu. Veľké kvality filmu zosobnené najmä v silnom príbehu a hereckých výkonoch sú doplnené zaujímavým filozofickým finále v Koloseu a už tradične výbornou hudbu meastra Morriconeho. (885. hodnotenie, 66. komentár k filmu)

,,SLOBODNÁ BIELA ŽENA, VEĽMI PEKNE STAVANÁ BLONDÍNA, ŠTÍHLA, KULTÚRNA, POUŽÍVA VIBRÁTOR...“ __ Opäť som si rozšíril svoje divácke obzory a konečne som videl kultových ,,9 a ½ týždňa“. Vzhľadom na porovnanie rozpočtu a konečných tržieb mi však jeho slávna kultovosť príde nadsadená (možno klamlivá) a status erotického filmu zrejme získal, keď sa u nás v 90. rokoch dostal na TV obrazovky, zavše uvádzaný v neskorých večerných hodinách, tuším raz dokonca vysielaný na Valentína. V skutočnosti – ako uvádza popiska – ide o romantickú drámu a erotiky tam dokonca ani veľa nie a ak áno, ide skôr o zbierku návodov na okorenenie si milostného života, kedy sú však ľúbostné scény useknuté v ich polovici, preto nevyznievajú natoľko dráždivo ako v prípade neskoršieho ,,Základného inštinktu“ alebo Lyneho ďalšieho filmu ,,Osudovej príťažlivosti“, kde svoju obľúbenú tému skúmania zákutí ľudskej sexuality zvládol výrazne lepšie. Každopádne Lyne mal ,,oko“ a svietením jednotlivých scén dosiahol (trocha gýčovú) vizuálnu stránku, ktorá výrazne dopomohla vystihnúť atmosféru New Yorku 80. rokov. Ku obom hlavným predstaviteľom poviem toľko, že v prípade Mickeyho Rourka som nepovažoval za vhodné nadabovať ho do češtiny Jiřím Prágerom, avšak na druhej strane daný dabing podporil jeho úchylný charakter. Kim Basinger bola v danej dobe ozaj kočka a kdesi som čítal, že bozkávať sa s Rourkom bolo pre ňu ako oblizovať popolník. ,,50 odtieňov kadečoho“ v ktorých si po rokoch zahrala nepochybne čerpalo práve z tohto filmu a ktovie, ako ich tento film ovplyvnil. Nebude to určite náhoda. A kto si všimol Rona Wooda? (4047. hodnotenie, 63. komentár k filmu)

,,ON POCHÁDZA SÁM OD SEBA. MUŽ BEZ MATKY!" __ Ani zvučné (béčkárske) herecké obsadenie nepomohlo filmu, aby nepôsobil naivne a hlúpo. Záverečná myšlienka je rovnako slabučká, ako hlboká je filozofia o objavovaní ,,seba samého". Zaujímavé momenty predstavujú ,,opičí ľudia", pri ktorých som si spomenul na ,,úsvit ľudstva" z Kubrickovej ,,2001: Vesmírnej odysey" a potešila ma surrealisticky pôsobiaca epizóda s Eli Wallachom, ktorý si ako ,,muž v oleji" v obrovskej nádobe rozpúšťa svoje prirodzenie a popri tom o ňom vedie omnoho zmysluplnejšiu poému, ako všakovaké múdra typu: ,,Hlúposť je sprievodcom múdrosti" či ,,Podnikám cestu, ktorá je napísaná v mojej dlani", ktoré veľmi často postavy perlia zo svojich úst. Možno, ak by vo filme hral pôvodne plánovaný Bruce Lee, stúpol by jeho kredit a neostal iba zabudnutým príspevkom vo svete pseudo-fantasy, o ktorom som už zabudol, prečo som si ho pred rokom a pol sťahoval do notebooku. (54. hodnotenie, 9. komentár k filmu)

,,Z GULÍ MÁM SUŠENÉ SLIVKY!“ ,,A JA Z NICH MÁM HROZIENKA.“ __ Pred XY rokmi som zo ,,Simona Bircha“ videl náhodne iba poslednú tretinu a v mysli mi samozrejme utkvel záver v autobuse, ktorý následne dokáže vniesť slzu do oka citlivého diváka. Potom som z neho opäť čosi videl, ale kompletne až teraz, preto hodnotím s plnou objektívnosťou. Nejde vyslovene o citové vydieranie, ani o vypočítavý kalkul, čo sa najmä podpisuje na konečnom hodnotení. Skôr sa mi nepáčilo prílišné tlačenie na kresťanský podtón, cez ktorý vníma Simon svoje predurčenie a skutočnosť, že dospelí sa v prítomnosti vzrastovo maličkého Simona často tvária detinsky. V postave Olivera Platta vidím citovo vyrovnanú a sympatickú osobu , narozdiel od Jima Carreyho v asi najzbytočnejšej úlohe svojej kariéry. (1734. hodnotenie, 99. komentár k filmu)

,,AHOJ, KDE JE DODO?" ,,ŠLI NA ANGELIKU." __ Zaujímavý a na naše pomery netradičný námet školskej šikany (navyše v čase bývalého režimu!) skončil niekde na polceste. Keďže bol koniec 80. rokov v závere sa objavil náznak kritiky spoločenského zriadenia, mne však viacej chýbalo väčšie vystupňovanie sporu medzi chlapcami. Po vzore názvu filmu napokon všetko vyriešil riaditeľ tým, že sa vlastne nič nestalo. Myslím si, že v takomto prípade by mohlo vyznieť lepšie literárne spracovanie. Tridsaťročná Sládečková bola kosť ale inak dobre, že časy zemiakových brigád sú už za nami. (59. hodnotenie, 1. komentár k filmu)

,,MÁM OSEM PRSTOV! VIDÍTE? A DVE HLAVY. SOM MONŠTRUM!“ __ William Wyler a jeho ďalší veľký film. Nakrútený komorným spôsobom , zato pojednávajúci o devastujúcej sile pôvodne detinsky mysleného klamstva a o – na vtedajšiu domu – veľmi chúlostivej téme. Vplyvom cenzúry pritom priateľstvo oboch žien je tendenčne označené ,,mileneckým“ , preto slovo ,,lezba“ vo filme nikdy nezaznie a na ešte väčšiu škodu neuvidíme ani vystrihnuté zábery so Shirley McLaine. Téma homosexuality ako spoločenského tabu o ktorom sa jednoducho nehovorí je výborne vidieť v scéne, kedy sa Audrey Hepburn dozvedá o svojom obvinení vzdialená v zábere za sieťovými dverami a bez počuteľných dialógov. Ďalší mimoriadne nakomponovaný záber prichádza v závere, kedy sa Karen snaží dostať do Marthynej izby a mi už na základe tieňa vieme, čo sa stalo. Hoci sa téma rozvíja pozvoľne, časom sa zásluhou výborných hereckých výkonov (MacLaine tu jednoznačne predbieha Hepburn a krpatú Balkin by som osobne zahrdúsil) začína vyostrovať a vďaka Wylerovým réžijným nuansám nemožno k výsledku zachovať chladný postoj. Hudba Alexa Northa sa v niektorých momentoch štylisticky podobá na diela Bernarda Herrmanna a dokáže ešte viac umocniť niektoré dramatickejšie scény. Na základe uvedeného pri rozmýšľaní o výslednom hodnotení som preto napokon zvolil plný počet hviezd. (887. hodnotenie, 82. komentár k filmu)

,,NASLEDOVAŤ MA ZNAMENÁ ZOMRIEŤ." __ Z rekvizít a kulís sa zrecyklovalo, čo sa dalo a preto Babylon pripomína iba nejaké typické mestečko povedomé z iných filmov žánru a preto na slávnu vežu môžte rýchlo zabudnúť. Veď ani prostredie vôbec nepripomína Mezopotámiu. Oporu filmu však poskytuje Gordon Scott so svojou charizmou, ktorý dokonca postave hrdinského Nippura vedel dodať na chvíľu aj zraniteľný rozmer. Objektívne hodnotenie je pomerne náročné a kto má nejaké peplumy napozerané, toho ,,Hrdina z Babylonu" nemá čím prekvapiť. Preto volím štandardné 3*. (5. hodnotenie, 2. komentár k filmu)