curunir

,,VŠETKY TIE OPICE SÚ NA DUŠEVNE VYŠŠEJ ÚROVNI AKO VY!" ,,BLBOSŤ. MY TIEŽ S NIMI NECHCEME VIESŤ ŽIADNE FILOZOFICKÉ DEBATY." __ Miestami veľmi slušná atmosféra napätia znásobená vhodnou hudbou a samozrejme pekné zábery africkej prírody. Útok desiatok paviánov na džíp je aj v trocha zbytočnom spomalenom zábere sakramentsky pôsobivý, preto rozumiem užívateľom, ktorí siahli po 4* hodnotení. Film je nakrútený podľa skutočnej udalosti, avšak pri scénach ako je paviáni útok v lietadle, alebo dramatický nájazd na školu sa dá predpokladať, že si scenárista pre väčšiu atraktívnosť toho hodne priklášlil.  Objavujú sa tu dokonca nelogickosti, ako tvrdenie, že opice nedokážu odhryznúť kosť od tela, pričom možno neskôr vidieť odhryznutú nohu.  Záver sa nesie v podobe deus ex machina - príde vytúžený dážď a všetko sa opäť vráti do normálu. V mojich očiach  priemerný zážitok, ktorý si najväčšmi zapamätám vďaka rýchlodabingu prekladanému z nemčiny. (33. hodnotenie, 7. komentár k filmu)

,,VČERA SOM SI TU ODLOŽILA HORNÉ KONČATINY. NEVIETE KDE SÚ?" __ Videné v rámci Feničovej 70-tky. Bez predchádzajúceho čítania komentárov mi prišlo na um známe Formanovo dielo, ktoré raininface vtipne a trefne premenoval. Každopádne z pracovania sú jasne poznať režisérove dokumentárne korene, čo mi v zásade neprekážalo, rovnako tak ako práca s nehercami, voči čomu majú naopak iní výhrady. Naopak, vyzlečená Krónerová sa tu objavuje úplne zbytočne a keby bolo treba vyhovieť požiadavkám na nahotu, mohla sa toho ujať napr. mladá - vtedy 20 ročná - Eva Černá. Najpamätnejšou scénou je Staníkovo ,,prezeranie si zranení" pred Krónerovou, čo je napokon vtipne vypointované jej bonmótom: ,,Tak ti spravím čaj, keď si taký chorý." (103. hodnotenie, 14. komentár k filmu)

,,VOLAJ 911!" ,,JA NEVIEM AKO." ,,9 1 1." __ ,,Teror" vznikol ako videofilm, ktorý nikdy neuzrel prítmie kinosál, preto treba na neho tak hľadieť a náležite ho hodnotiť. Svojou dĺžkou i stvárnením pôsobí ako dvojepizóda seriálu z 90. rokov a práve v tom sa odrážajú jeho nedostatky. Akoby išlo o vynútený projekt, kde by bol Charlie Sheen obsadený do netradičnej úlohy. Hoci je dominantnou postavou filmu, osobne ma jeho herecký prejav nijako neohúril, pretože jeho šialenstvo je pomerne slabo vysvetlené chybou prostoduchého scenára s viacerými logickými nedostatkami. Kto má podobné žánrové kúsky rád, môže si prihodiť hviezdičku navyše. (800. hodnotenie, 44. komentár k filmu)

,,AKO HUČIA!" ,,ČOBY HUČALI, TRÚBIA NA MALÝCH TRÚBKACH." __ Keď ja som toho Tajovského nemusel už od čias povinného čítania na základnej škole - bolo to nudné, nezrozumiteľné svojimi archaizmami, navyše zasadené do doby a prostredia, ktoré už takmer nikoho nezaujímajú. Hodinový televízny film je na tom v mnohom podobne - čerpá z viacerých poviedok, no priveľa sa v ňou neudeje. Z dnešného pohľadu ma zaujal najmä tým, že v čase jeho nakrúcania bola daná doba len 70 rokov vzdialenou realitou. Ďalej stoja ešte za zmienku miestami zaujímavá hudba, zobrazenie rôznych rituálov a po technickej stránke dobre zostrihané posledné tri scény + účasť otca a syna Greššovcov. Vďaka krátkej stopáži stojí film určite za videnie, aj keby ste jeho pozretím neboli výraznejšie poznačený. (205. hodnotenie, 16. komentár k filmu)

,,ASPOŇ UMREL NA PRESLADENÝ ŽIVOT, NIE? PEKNÁ SMRŤ." ,,NIE, DOSTAL KVAPAVKU!" ,,NA KVAPAVKU SA NEZOMIERA." ,,TAK TO BOL SYFILIS!" __ Kedysi boli ,,Kruté radosti" jedným z mála počinov,  ktoré vedela naša kinematografia behom roka vyprodukovať a bola im preto venovaná aj väčšia pozornosť. Možno aj z dôvodu, že išlo o posledný film Júliusa Satinského, ktorý tu dostal málo výraznú úlohu a preto herecky najviac upútali akurát dospelá Pauhofová a Mi-mi-lan M-mikulčík. Námet je však ako z telenovely, kde každý rieši každého a výsledok ide celý od nikam k nikam.  Výrazne lepšie sú na tom formálne kvality filmu, čo napokon prekvapivo postačuje ku štandardnému diváckemu zhliadnutiu. (1107. hodnotenie, 45. komentár k filmu)

,,ČO ZNAMENÁ ESMERALDA?" ,,SMARAGD." ,,ČO ZNAMENÁ QUASIMODO?" ,,TAKMER HOTOVÝ." __ Film sa dá rozdeliť na dve polovice: prvú absolútne výbornú a druhú, ktorej výrazný odklon od literárnej predlohy pôsobí až zúfalo a vyvolal u mňa rozčarovanie. Najprv sa zoznámime s Richardom Harrisom, ktorý v češtine úžasne dabovaný Radoslavom Brzobohatým a s výzorom skôr upíra, ako umne poznamenal ,,zdeny99" je dokonale démonickým stelesnením pátra Frola. Salma Hayek, ako píšu iní, je tak typovo dobre vybranou Esmeraldou, že hravo strčí do vrecka aj Ginu Lolobrigidu. Mandy Patikin je skôr priemerný Quasimodo, avšak vstupuje na scénu v krásnom zábere akoby jeden z kamenných chŕličov. Nuž a Edward Atterton bol vtedy známym televíznym zjavom a Nigel Terry bude predovšetkým vždy kráľom Artušom. Dané obsadenie a rôzne nové prístupy ma natoľko oslovili, že som si vravel akým skvelým by film mohol byť ak by mal poriadny rozpočet. Postava Phoeba vstupovala do deja iba mikroskopicky, ale vravel som si, že jeho čas zrejme príde. Lenže potom v polovici filmu prišlo k záchrane Esmeraldy, kedy sa scéna nepochopiteľne razom premenila na obranu chrámu zo záveru románu a ja som si začal vravieť: čo to? žeby chyba lávky? Zrejme áno. Mikroskopický Phoebus zmizol v nenávratne, z Quasimoda sa stal veľký intelektuál pomocou kníhtlače tlačiaci letáky o slobode, ktoré negramotná parížska zberba začne rozdávať v uliciach tristo rokov predtým, než k tomu malo prísť. Tomuto prudkému otočeniu smerujúcemu k happy endu s povinnou obeťou vôbec nerozumiem a úplne pochoval pôvodný sľubný potenciál. Výsledok pôsobí ako z lacného románu a nie ako adaptácia literárnej klasiky. (1220. hodnotenie, 32. komentár k filmu)

,,CHCI VÁS POŽÁDAT O SVOLENÍ PANE HOLMWOODE ABYCH SMĚL OTEVŘÍT RAKEV SLEČNY WESTERNAOVÉ A UŘÍZNOUT JÍ HLAVU." __ Predovšetkým si treba uvedomiť v akých podmienkach táto tv inscenácia vznikala a určite ju nemožno porovnávať so žiadnou zahraničnou produkciou. Kritika sa potom podstatne zúži a viac než na samotné technické spracovanie s optickými efektami, s preexponovanými upírskymi zubami a na už spomínaný Minin retro sveter, sa moje námietky uberajú na topornosť a miestami preafektovanosť hereckého ansámblu, z ktorého najpozitívnejšie vyčnievajú akurát uhrančivý Ilja Racek a živočíšne pôsobiaca mladá Hana Maciuchová v úlohe Lucy. V zásade však ide o ojedinelú inscenačnú raritu, ktorá by mohla prísť do zaujímavej konfrontácie, keby sa svojho času o vlastnú verziu pokúsila aj bratislavská Koliba. (604. hodnotenie, 96. komentár k filmu)

,,NEBUDE TI TU SAMEJ SMUTNO?" ,,JE TU SO MNOU JEŽIŠ." __ Singletonova réžia je čisto štandardná a prekvapuje ma, že hoci sa vo svojej filmografii neraz zaoberal problémami rasizmu, z takého veľkého námetu vyťažil pomerne málo. Záveru samozrejme nechýba pátos, avšak väčšinu času sa film snaží vyznieť umiernene a realisticky. Nad všetko však vyčnieva scéna ,,obesenia" nad reálnosťou ktorej značne pochybujem. Herecky ma zaujal najmä Bruce McGill, ktorý je mnohým isto známy ako Jack Dalton z ,,MacGyvera", si zahral takého rasistu až som zíral. Scéna, kedy od neho v závere odchádza syn akoby sa snažila ospravedlniť predchádzajúce zverstva a odňať z bielych Američanov nálepku rasistov. Pri finálnej konfrontácii som sa akosi nemohol ubrániť podobnej scéne masakru v ,,Nebeskej bráne", pracujúcej z nie až tak vzdialeným námetom o predsudkoch voči cudzincom. (231. hodnotenie, 18. komentár k filmu)

,,ŠTUDENTI SA FLÁKAJÚ PO CINTORÍNE. A JA VIEM, ČO TAM ROBIA." ,,ČO TAM ROBIA?" ,,NEVIEM, BOLA TMA..." __ Už si ani nespomínam na motiváciu, ktorá ma pred dvomi rokmi na Valentína primäla si tento film stiahnuť. Takmer na deň presne (15. 2.) som mal chuť na hororové béčko z 80. rokov, a keďže už som vôbec nemal povedomie o obsahu, bola u mňa Rosemary vítaná. Čiže ide o typickú vyvraždovačku pre mladé publikum zasadené do otrepaného večera maturitného večierku, počas ktorého sa prebudí ,,tieň minulosti". Veľa užívateľov sa v komentároch odvoláva na ,,Piatok trinásteho" od rovnakého režiséra, avšak ja osobne som si všimol hneď tri citácie na ,,Psycho" (vražda v sprche, nebezpečenstvo na schodisku - a.k.a Arbogast- , objavenie kostlivca) Zľahka sem možno zaradiť aj prezlečenie vraha, hoci dôvod prečo vraždí práve vidlami ostáva nezodpovedaný. Žiada sa však povedať, že každý tretí komentár vyzdvihujúci umenie Toma Saviniho je na mieste a ja sám som si scénu s prepichnutím hlavy pozrel opakovane. Sčítané a podčiarknuté je ,,Vrah Rosemary" solídnym, hoci tuctovým produktom žánru s množstvom klišé a nevyužitých odbočiek (starý chlípny vozíčkar), ktorý dnes zaujme iba po technickej stránke. A pripájam sa ku konštatovaniu užívateľa ,,Corpsegrindera", že zástupcu šerifa Christophera Goutmana jednoducho nemožno neprirovnať ku jeho menovcovi Walkenovi. (675. hodnotenie, 83. komentár k filmu)

,,...A TIEŽ CHCELA VYMLÁTIŤ BÁBIKE KLADIVOM MOZOG Z HLAVY." ,,BÁBIKA PREDSA NEMÁ MOZOG." __ Z kvalitného hereckého obsadenia svojou postavou pre mňa najviac vyčnieva Cate Blanchett, ktorú som dosiaľ v obdobnej úlohe nevidel. Inak ma sledovanie bavilo a páčili sa mi náznaky mystických prvkov objavujúce sa v druhom dejovom pláne pri odhaľovaní starých tajomstiev (to najväčšie s Judi Dench). Ak by som vzniesol pripomienku išlo by o to, že Hallström síce ukáže úžasnú scénu ,,sťahovania domu", ale v závere neukáže priamo jeho zánik, čím by film dospel ku skutočnej katarzii. V hodnotení sú ,,Pobrežné správy" uprostred medzi 3* a 4* a výsledok záleží iba od nálady a prostredia v akom ich sledujete. Ja som zrejme vystihol správnu chvíľu. (4934. hodnotenie, 188. komentár k filmu)