Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 328)

plagát

Piatok trinásteho 6: Jason žije (1986) 

Poznáte to, keď sa chce pani X dostať do "Erotickej Guinnesovej knihy rekordov?" za čo najvyšší počet partnerov, vystriedaných za toľko a toľko minút? Tak Jason Voorhees by jej mohol zdatne konkurovať; ibaže on ich zabíja. A to tak rýchlo, že i so štvorkou z matematiky to spriemerujete na jeden mord za cca štyri minúty. To je, myslím, viac ako len solídne slasher skóre. Snáď až príliš. Na pohlaví a veku nezáleží.

plagát

Niekto ako ty (2001) 

„Čo môžeme stratiť?“ – „Všetko.“ – „Správne.“ Semeno, potrat, chliev a kravy... tvorcovia sviežej ANIMÁLNEJ PRÍŤAŽLIVOSTI síce zastali uprostred cesty, napriek tomu sa správajú k divákovi spravodlivo a hneď od začiatku svojej drzej romantickej komédie dávajú fanúšikom dojemného žánru jasne najavo, že ulica Nothing Hill je odtiaľto naozaj dosť ďaleko ("Vieš, býk nikdy nepretiahne jednu kravu dvakrát."). Pôvabne sa pišišvoriaca Ashley Juddová v nohavičkách, svalnatý Hugh Jackman a Marisa Tomeiová v svižnej a originálnej zábave, ktorá mala na viac, ale scenár v druhej polovici stagnuje. Kino Považan 2001

plagát

X-Men 2 (2003) 

„A nevyskúšal si NEBYŤ mutant?“ Strhujúce pokračovanie výbornej jednotky, ktorému zostal verný Singer a tým pádom tiež IQ. Akcia už v origináli bola poňato zaujímavo, „umelecký“ režisér do nej vniesol "to svoje", no až tentokrát nasadil ostré tempo už z úvodu vo výborne zrežírovanej scéne z Bieleho domu. Vrchol akcie dosiahol v scéne, pred ktorou vystríhal mentorský Profesor X (Patrick Stewart) vo vzrušujúcom závere prvej časti. „Boh ich chráň, ak prídu do mojej školy“. Prišli - a je to mäso. Scenár je zbytočne prekombinovaný, ale ako ukázala smiešna trojka, mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Singerovi sa darí udržať našu pozornosť veľkolepými počítačovými trikmi (pád zo stíhačky), výbornými maskami a hoci je príbeh obohatený o až prehnane veľké množstvo nových postáv, nestrácame sa v nich, čo je zásluha dobrých hercov (Cox, Cumming), kvalitného scenára a "starých známych" (nesmrteľný Jackman, tentokrát takmer dobrý McKellen). Vzrušujúco otvorený záver je stokrát lepší, ako celá blbá trojka. Kino Považan NMnV 2003

plagát

James Bond: Zlaté oko (1995) 

„Boli ste už niekedy v Rusku?“ – „Občas. Na skok.“ Bondovky pre mňa nikdy nepredstavovali srdcovku. Keď začínali, nebol som na svete a keď pokračovali, mal som iné filmové priority. Do Zlatého oka som v 90. rokoch nabehol po hlave. Samozrejme som vedel, kto je Bond, ale inak ma to absolútne nezaujímalo. A bola to jazda! Režisér Zlaté oko poňal ako skvelú resuscitačnú jazdu s novým predstaviteľom agenta OO7. I vďaka tomu, že to bola moja prvá bondovka v živote, ktorú som videl celú od začiatku po koniec (a navyše šlo práve o onen reštart, teda nový začiatok), tak som sa okamžite chytil a Brosnan (vtedy rozkošne 42-ročný) sa pre mňa stal dokonalým Bondom. Skvelý je i zvyšok kastingu: Judi Dench bola taká dobrá, že v úlohe Bondovej šéfky vydržala skoro dve desaťročia (!) a skvelé party vystrihli Sean Bean, Robbie Coltrane (ten sa do sveta bondoviek vrátil ešte vo famóznom Jeden svet nestačí), Joe Don Baker (ktorý hral už v Dychu života, ale inú rolu), Tchéky Karyo a môj vtedy značne obľúbený Gottfried John (Príbehy z Južných morí, Asterix a Obelix). Akcia je robustná (tank!), výprava atraktívna a exotická a nechýbajú povinné ingrediencie a hlášky. Diváci na celom svete boli rovnako nadšení a snímku s triezvym rozpočtom 6O miliónov obdarovali krásnou tržbou 352 miliónov, takže pokračovanie sa dostavilo behom dvoch rokov. A tá pesnička od Tiny Turner!

plagát

Úkryt (2002) 

„Vypadnite z môjho domu!“ – „Mama, povedz ´ku*va´.“ – „Ku*va!“ – „Nie, povedz ´vypadnite z môjho domu, ku*va´.“ – „Vypadnite z môjho domu, ku*va!“ Jedna z mojich najobľúbenejších fincheroviek. Po jeho kultových peckách Sedem a Klub bitkárov sa s napätím očakávalo, aký projekt si Fincher najbližšie vyberie. A všetci boli zaskočení, keď siahol po scenári k "bežnému" home invasion trileru. Ono je ale jedna vec, ak máte scenár k bežnému home invasion trileru a niečo iné, ak ho písal David Koepp a neoficiálne vylepšoval Andrew Kevin Walker (Sedem, 8MM, Ospalá diera). Scenár obsahuje viacero pozoruhodných detailov typu „Takto sa to nikdy skončiť nemalo.“ (jedna z najčastejších vetných konštrukcií kriminálnikov, ktorým sa zločin vymkol spod kontroly) alebo rozhovor so sympatickým a vnímavým mladým policajtom, ktorý vidí, že hrdinka nemôže nič prezradiť. Mojím obľúbeným je moment, v ktorom si Raoul dá dole masku, ktorú mal 90% minutáže. Čakáte monštrum, netvora v ľudskej koži, zjavného magora s jedným okom... a on je to priemerný chlap, akého by ste si na ulici ani nevšimli. Hlavnú rolu si užíva Jodie Foster, ktorá mala s Fincherom spolupracovať už v Hre, ale nič z toho nebolo a z Douglasovej sestry sa vtedy stal brat v podaní Seana Penna. O to viac si obaja spoluprácu vychutnali v Úkryte. Napätie vytvára nielen trojica pošukov v dome (skvelý Leto, presvedčivý Whitaker a mrazivý Yoakam), ale i naštrbený vzťah s vynervovanou puberťáčkou, ktorá je miestami neznesiteľnejšia, než lupiči. Stvárnila ju výborne Kristen Stewart, z ktorej som mal už v kine dojem, že ju čaká obrovská budúcnosť.  Po vizuálnej stránke je to fascinujúci projekt. Kameramani Darius Khondji a Conrad W. Hall sú absolútnymi majstrami vo svojom fachu a film podľa toho vyzerá (už tie úvodné titulky!). Z viacerých scén si ohryziete nechty (prvý útek do bunkru). Sú prítomné rôzne bizarné cameo srandičky, ako Walker v úlohe suseda alebo Nicole Kidman ako hlas v telefóne. Vadila mi možno len genialita zločincov, ktorí vytušia skoro každý krok hrdiniek. Chápem, že Whitaker je macher cez techniku a poriadne mu to páli, ale aj tak mi jeho neviditeľná veštecká guľa vadila (výbuch plynu alebo to, čo sa práve hrdinka chystá spraviť s mobilom). Diváci si túto psychojazdu užili: pri rozpočte necelých 50 miliónov ich celosvetovo trhla fajnových temer 200 (!). Kino Považan NMnV 2002

plagát

Úplné bezvetrie (1989) 

„Dvadsiateho mája. Úplne bezvetrie. Uvideli sme škuner. Názov neznámy.“ Úplne bezvetrie radíme do "novej austrálskej vlny" pozostávajúcej z filmov austrálskych hercov, režisérov, producentov a scenáristov, ktorí v 80. rokoch po prekonaní rôznych problémov v Austrálii (uzákonenie systému, ktorý umožňoval miestnym filmárom riadne zbohatnúť na nakrúcaní bez ohľadu na to, čo resp. akej kvality, či skôr nekvality, vznikne) začali natáčať úspešné hity. Touto vlnou dokázali, že hoci najmenší svetadiel na svete nerobí ročne sto filmov, tak ak už niečo predsa len vytvorí, stojí to väčšinou zato. Úplne bezvetrie je miestami až majstrovský, fakt poriadne nechutne vyhrotený psychotriler s extra nádherne jednoduchou, ale práve preto perfektne fungujúcou zápletkou. S jej použitím a s použitím len troch hercov (a jedného psa) a monumentálnej hudby vytvoril režisér psychologický triler s množstvom pamätných okamihov (znásilnenie, video, svetlica, veslovanie). V tom období boli podobné filmy o psychopatických stfalkeroch, ohrozujúcich pár/rodinu/jednotlivca, veľmi obľúbené (Stopár, Psychopat zo San Francisca, séria Otčim, Spolubývajúca, nový Mys hrôzy).

plagát

Navždy a ďaleko (1992) 

„Strieľaš ľudí, šliapeš im po krkoch... keď som ťa videla, pomyslela som si, že by si mi mohol byť užitočný.“ Dávam 60%, ale nedávam ich rád, ale už za pokus o epickosť (kostýmy, výprava, záverečná koňská naháňačka) si ich NAVŽDY A ĎALEKO, dúfajme, zaslúži. Jedná sa o prvý z troch (pred BÚRLIVÝMI DŇAMI a EYES WIDE SHUT) spoločných projektov budúcich niekoľkoročných hollywoodskych manželov Nicole Kidmanovej a Toma Cruisea (ak nerátame ešte napr. horor TÍ DRUHÍ, ktorý Cruise Kidmanovej produkoval). Univerzálne zručný režisér Ron Howard vedľa seba, s pomocou kvalitného kameramana, strihača a hudobného skladateľa, ukladá jeden prekvapivo nevýrazný historický romanticko-dramatický obrázok vedľa druhého. Len občas medzi ne zamieša zábavného Íra Colma Meaneyho alebo vtipnú scénku s kastrólom na intímnej partii. Mne skrátka tieto „americky tupé“ epické kvázi veľkolepé (a finančne drahé) romantiky á la LEGENDA O VÁŠNI nesedia.

plagát

Tí druhí (2001) 

"Tvoja mama isté veci odmieta pochopiť." Ustráchaná cholerická matka (vynikajúca Austrálčanka Nicole Kidman s brokovnicou), pochmúrny obrovský dom na samote pri lese (večne zahalený v hmle), tajnostkárske služobníctvo, staré zažltnuté fotografie, manžel padnutý vo vojne (Christopher Eccleston napráva svoj trápny hriech zo 60 SEKÚND), svetloplaché deti, čudné zvuky na povale, večne zatiahnuté závesy, kľúčová veta „Mami, nechoď preč, bojím sa duchov“ - a oni. Tí druhí. Kto sú? Odkiaľ prišli, koľko ich je a čo chcú? TÍ DRUHÍ sú napriek všetkým prítomným klišé výborný hororový počin, ktorý vďaka šokujúcej záverečnej pointe získava úplne iný rozmer. Réžie sa skvele chopil talentovaný čílsky režisér Alejandro Amenábar (DIPLOMOVÁ PRÁCA), ktorého mysterióznu drámu z roku 1997 OTVOR OČI v roku 2001 zremakoval Tom Cruise pod názvom VANILKOVÉ NEBO. Tom následne produkoval i TÝCH DRUHÝCH, čo je zaujímavé, lebo presne v roku 2001 sa s Nicole Kidman rozviedol. Kino Považan NMnV 2002

plagát

Lunapark smrti (1985) 

Treba uznať, že James Spader je skutočne exkluzívne nechutný psychopat a banda jeho magorských kamošov si nezaslúži ničo lepšie, než čo najpomalšiu a najbolestivejšiu smrť. Snímke dominuje vystupňovaná atmosféra. Príjemným osviežením je, že dvojica hlavných hrdinov (súrodencov) mala za otca lampasáka, ktorý ich viedol k dobrej kondičke a zdravému sebavedomiu. Čiže akonáhle sa objavia prvé náznaky šikany a teroru, súrodenci (hlavne teda brat) bez veľkého váhania vychádza do drsného protiútoku, čiže strany sú pomerne vyrovnané, čo mám rád. Súrodenci sú fajn a sympatickí, poteší tiež pre horory odjakživa atraktívna a obľúbená výprava lunaparku, ktorému patrí drsné finále. Ďalšie potvrdenie toho, prečo mám rád Seana S. Cunninghama (ďalej napr. piatok 13 a Deep Star 6).

plagát

Hlubinná hvězda šest (1989) 

"Nie všetci votrelci pochádzajú z vesmíru." 80. roky ako sviňa. Drsný režisér, stvrdnuté bradavky, sprcha, obrovské nechutné monštrum Chrisa Walasa (stvoril nezabudnuteľné masky už v Cronenbergovej MUCHE), chlapčenská fascinácia bájnymi podmorskými netvormi, ľahko rozlíšiteľné postavy (praskajúce žily a tepny zbabelého Miguela Ferrera, vynervovaný, ale kladný stavbyvedúci Van Gelder v podaní Mariusa Weyersa, čo nie je nikto menší, než geniálne roztržitý sympaťák z trháku Bohovia sa museli zblázniť), krásna podmorská základňa, v ktorej túžim bývať od prvého pozretia a bombové „nafukovacie oštepy“ ktoré by som bez debaty chcel mať doma. Nekompromisná, drastická a hustá ekologická vyvražďovačka. Vydarená atmosféra podmorského teroru, v ktorom nikto nepočuje vaše bublanie (a ani logiku - v jednej chvíli príšera zničí ponorku, v inej sa nenápadne premáva metrovou hlbočinou). Snímka môjho detstva. Cunningham s Manfredinim (ktorí sa stretli v PIATKU 13) majú vodu v krvi. V roku 1989 vznikli tri podmorské terory a každý bol iný: na Deep Star 6 som vyrastal. Leviathan je kvalitnejší film, ale prvýkrát som ho videl ako dospelý. A Priepasť od Camerona je parádny film, ale chýba mu istý typ sympatickej "béčkarskosti".