Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 310)

plagát

Bunker (2001) 

Bunker sa mi páčil o štipku viac, ako solídna, dejovo relatívne spriaznená Hliadka smrti s Jamiem Bellom a Andym Serkisom. Napriek úvodnej (skvele nakrútenej) prestrelky (kým sa Nemci neprebojujú do bunkra) rozhodne nečakajte akčný film. Skôr niečo ako "Záhada Blair Wicth za Druhej svetovej". Vynikajúci kúsok, ktorý doplatil najmä na nie ani tak neprepracovaný, ako skôr proste nedokončený scenár (ku koncu to, podobne ako v Hliadke smrti, prestáva dávať logiku).

plagát

Mŕtva hliadka (2002) 

Tento v Čechách nakrúcaný vojnový horor Angličana Michaela J. Bassetta rozhodne nikto neobviňuje z absencie temnej atmosféry. Naopak, tá je miestami až neskutočne tiesnivá , nepríjemná a lezie pod nechty (a láme ich). Dokonca i herecké obsadenie sa vydarilo; ak necháme stranou baletného tanečníka Jamieho Bella, zostane nám k dispozícii napríklad glumovský blázon Andy Serkis ako psychopatický zabijak nacistov. Sú tu však (minimálne) dve „ale“. Jednak je tu podľa mňa o čosi lepší Bunker (od Roba Greena) a jednak: atmosféra nezachráni pred pádom do priepasti biedny scenár, ktorý dáva čím ďalej menej logiky.

plagát

Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003) 

„Ako sa dá ísť ďalej? Nedá sa vrátiť čas. Ale niektoré rany sú príliš hlboké a nikdy sa úplne nezahoja.“ Strhujúce herecké výkony, strhujúce veľkolepé akčné scény, divoká a krásna príroda Nového Zélandu, podmanivá hudba Howarda Shorea, fenomenálna magické scény vpíšuce sa do histórie minimálne žánru (príchod do Bieleho mesta, rozsvecovanie pochodní, prílet Orlov), monumentálne emócie a ešte monumentálnejšie počítačové triky. Na jeden šokujúci záťah (Ok, vcelku masívne dotáčky) nakrútená Tolkienova legendárna knižná trilógia však disponuje (na rozdiel od naoko neškodného SPOLOČENSTVA PRSTEŇA a DVOCH VEŽÍ, plniacich zdanlivo len účel premostenia medzi jednotkou a trojkou) predovšetkým melancholickou náladou. Do nej je ponorené dobrodružstvo a hrdinské činy, s ktorými sa (konečne to Jackson povedal nahlas) spája (ne)paradoxne zbabelosť, strach a paranoja. Hodina vlkov sa blíži a niektoré národy vyrazia do vojny. Mnohé posledný raz. Kino Považan NMnV 2004

plagát

Batman sa vracia (1992) 

„Nabudúce ju vyhodím z vyššieho poschodia.“ Monumentálne pokračovanie gotického originálu. Burton dostal nielen vyšší rozpočet, ale najmä viac slobody na vyjadrenie svojho šialeného prístupu. Je to vidieť. Svojho času to dokonca viedlo k zdeseným reakciám rodičov, ktorí na snímku (ktorá je skutočne temná a deťom by som ju na rozdiel od FAUNOVHO LABYRINTU neodporúčal, viď. napríklad vyvražďovanie detí armádou vyzbrojených tučniakov) išli s potomkami, lebo reklama lákala na bezstarostné rodinné dobrodružstvo. Ha-ha-ha. No nič. Dvojka rozhodne detská nie je (ale veď to nebola ani "jednotka..."). Čo pravdaže neznamená, že je zlá. Naopak, je to zábavný film. Za seba však musím dodať, že originál sa mi zdal v určitom smere lepší. To, že sa Burton odtrhol z reťaze (tentokrát si to už aj produkoval) nezanemená, že je to geniálny film. Proste je toho na dve hodiny priveľa (všetkého). Radšej ale vyzdvihnem bombastickú hudbu Dannyho Elfmana, čarokrásnu temnú výpravu, skvelé masky Stana Winstona, pôsobivé Zlo (Walken, Pfeifferová, DeVito), kvalitné akčné scény, drsný humor, dobre napísané dialógy a vôbec, čo to tu trepem, je to parádna vec. Viac na mojom ex-blogu: http://ivokucera.blog.sme.sk/c/157914/Batman-sa-vracia-80.html

plagát

Batman (1989) 

„Slušní občania nemajú v Gothame čo robiť. Nech sú slušní niekde inde." Spoilery. V dobe svojho vzniku neskutočná pecka, ktorú keď som videl prvý raz ako malý, nekompromisne mi odpálila dekel. A nebol som sám – snímka pri rozpočte 35 miliónov na celom svete zarobila viac ako 400 (!). V tej dobe sa za najlepší komiksový film všetkých čias pokladal Donnerov naivný Superman, takže si viete predstaviť, aký šok sa na divákov vyvalil v kine, keď vzhliadli megatemného Batmana. Tim Burton nezostal svojej povesti režiséra excentrického Beetlejuiceho nič dlžný a výsledkom bol ukážkový burtonovsky divný film so všetkým, čo k tomu patrí. Teda predovšetkým s opulentnou vizuálnou stránkou a dunivou hudbou Dannyho Elfmana. Bohužiaľ, po desaťročiach mením na film názor a to najmä z dôvodu, že som odvtedy prečítal stovky komiksov s Batmanom a miestami ma Burtonovo čudné spracovanie až uráža. Dlho som považoval Keatona za najlepšieho Batmana, ale dnes mi pripadá ešte horší, ako Clooney s Kilmerom dohromady. Tu teraz vôbec nejde o to, že na to nemá fyzicky. Ide o to, že Brucea Waynea poňal ako zakríknutú, nemotornú a hanblivú komickú postavičku, ktorá zakopáva o predmety na zemi. Mimochodom, štúdio bolo neparadoxne pred premiérou zaplavené listami protestujúcich fanúšikov, ktorým sa nepáčilo práve to, že Keaton bol prevažne komediálny herec. Komediálni herci zvyknú bývať skvelým dramatickými, ale tentokrát to fakt nevyšlo. Wayne je maska Batmana: arogantný a sebavedomý miliardársky playboy (nechcem povedať kretén), ktorý má každú noc inú ženu a jediné, čo ho baví, sú večierky. Touto maskou od seba odpútava pozornosť verejnosti, ktorej tým pádom ani len nenapadne, že by sa pod netopierím kostýmom mohol ukrývať práve on. Sledovať pseudokomického Keatona v ikonickej úlohe je pre mňa utrpením. Podotýkam, že plachý miliardár môže síce tiež byť maska rovnako dobre, ako hlučný miliardár, ale u Burtona zjavne nejde o masku, ale o povahovú črtu, keďže sa tak správa aj v súkromí, keď ho nikto nevidí. Nicholson Keatona síce suverénne prevalcoval a zapísal sa do dejín tým, koľko desiatok miliónov na Jokerovi zarobil (prvé miesto v úvodných titulkoch nepatrí hrdinovi, ale záporákovi, čo niekto dozaista označí za skazené), ale opäť ide o ďalšie neodpustiteľné popretie predlohy. Joker je tajomný, nikto nevie, kde sa vzal, ako sa volá, prečo robí to, čo robí. Veď sa nevie ani jeho meno! Občas sa objavil autor, ktorý do toho rypol (najlepšie asi Alan Moore v klasike Kameňák, s ktorým má Burtonov film spoločné azda iba to, že aj uňho Joker skončí v kyselinovej nádrži, ale v Mooreovom komikse tomu predchádzali absolútne odlišné okolnosti), ale zakaždým naznačil, že Joker to má v hlave tak zmagorené, že už ani sám nevie, ako sa to všetko začalo (s týmto výborne pracoval Nolan v Temnom rytierovi). Absolútne sa mi nepáčil ani spôsob, akým sú spracované postavy Alfreda a Gordona; niečo medzi cameami a pseuodvtipnými prisluhovačmi. Vrcholom absurdít je šialené napojenie Jokera na Batmanovu minulosť. U Burtona rodičov nezavraždil nikto iný, než práve Joker! Toto by som každopádne ako zápor možno nevnímal. Ostatne, Todd Phillips v Jokerovi tiež prišiel s niečím podobne absolútne obskúrnym a fungovalo to. Pre mňa najlepším Jokerom zostáva mrazivý Heath Ledger; Nicholson je česť výnimkám zle platený vrátnik po troch nočných. Akcia brutálne zostarla. Burton sa ju snaží maskovať strihom, kameraman Roger Pratt zas ponorením ulíc do tmy, hmly a šera, ale aj tak vidno, že Keatonov kostým vážil tak veľa, až herec pôsobí ako keby ho seklo. A hlavne, vážení: Batman neuteká!!! Skrátka, u mňa suverénne nad Burtonom víťazia realistickí Reeves a Nolan. Úplne márna Burtonova verzia každopádne nie je. Kasting je napriek výčitkám fajn, výprava Gothamu na svoju dobu revolučná, mnohé scény nezabudnuteľné. Ak máte chuť na retro a viete sa povzniesť nad to, ako znásilňuje komiksovú predlohu (prípadne ste nikdy žiadny komiks s Batmanom nečítali, potom je ale otázne, prečo chcete vidieť film o Batmanovi), tak 4*. Vo vedľajšej úlohe sa objaví budúci Two-Face, prokurátor Harvey Dent. Nezahral si ho nikto menší, než Billy Dee Williams alias Lando z Hviezdnych vojen (v komiksovej predlohe je to beloch, v trojke ho hral Tommy Lee Jones, u Nolana Aaron Eckhart).

plagát

Záhada Blair Witch (1999) 

„...a na jeseň 1940 sa začali strácať deti.“ Geniálny folk horor. Jeden z najpôsobivejších hororov svetovej kinematografie (od Murnaua cez Romera po Miikeho, od Fulicho cez Argenta po Friedkina). Je famózny už po stránke mystifikačnej reklamy. Iste, s podobným nápadom falošného dokumentu prišiel už v 70. rokoch 20. storočia Ruggero Deodato v KANIBALOCH. Myrick a Sáncherz to však vďaka internetu dotiahli do dokonalosti. Majstrovsky budujú atmosféru. Od nevinných náznakov až po na krvavé šľachy obnažený ľudský strach. Traja tínedžeri na víkend vyrážajú do lesov blízko mestečka Burkittsville (bývalý Blair), ktoré je obohnané tragickými udalosťami o čarodejníckych rituáloch a šialených pustovníkoch unášajúcich deti. Berú so sebou kamery, mikrofóny, mapu, kompas, potraviny, pitnú vodu a ďalšie veci... ktoré sú mestským deťom 20. storočia v lese úplne nanič. Je to materiál surový, obnažujúci a vzpiera sa rozuzleniam (SPOILER môže za všetko labilný Josh, pôvodne plný samčieho sebavedomie, ktorý sa slabošsky zbláznil pri prvej príležitosti, začal si vytrhávať zuby a nakoniec všetkých pozabíjal? SPOILER), atmosféra je úžasná (sychravé jesenné lesy), Heather Donahueová neuveriteľne realistická a niektoré scény neznesiteľné (búchanie do stanu, praskanie konárov, postava v kúte). Neuveriteľný úspech (celosvetová tržba 108 miliónov pri rozpočte 60 tisíc dolárov). Kino Považan NMnV 1999

plagát

Záhada hlavolamu (1993) 

U všech plantážnikú, Záhada hlavolamu je jeden z najatmosférickejších filmov, aký som kedy videl! Nechápem, že v Čechách nešlo o totálny megahit s desiatimi pokračovaniami a troma prequelmi, veď Foglarova tvorba patrí v ČR k absolútnemu kultu. Mnohé scény dávajú novú hĺbku slovu „mrazivosť“. Hereckí predstavitelia detských rolí sú občas jemne rozpačití, ale inak mi prišli typovo perfektne vybratí. Dospelákov je tu málo, ale o to dokonalejší a strašidelnejší je tajomný Em brutálne obludného Karela Engela. Plno scén je vyložene hororových, najviac zrejme desivé flashbacky, ktoré geniálne podprahovo útočia na divákovu psychiku. Samotný nápad s lietajúcim bicyklom je niečo, čo sa určite malo vystrihnúť a zameniť za niečo, čo nie je trápne (ja viem, že to mal už Foglar), tak okrem toho mám len minimum námietok. Vynikajúca je i nádherná, krásna, geniálna výprava kultových Stínadel. A posledný záber s bežiacimi Rýchlymi šípmi? Úplne boží. Bežia v ústrety novým dobrodružstvám, ďalej dávke temnoty a novým časom, ktoré všetko raz a navždy zmenia.

plagát

Priepasť (1989) 

Nádherné triky, vynikajúce herecké obsadenie (Michaela Biehnea s fúzmi som na prvý raz vôbec nespoznal, výborný Ed Harris a jeho chlapi a najmä ženy), silné scény (podchladenie Mary Elizabeth Mastrantonio, finálny zostup do priepasti), kultové pasáže (myš dýchajúca vodu), či parádna výprava (mám slabosť pre podobné podmorské stavby). Na výslednom pozitívnom celku sa určite kladne podpísalo i bláznivé nakrúcanie: štáb perfekcionistu Camerona znenávidel natoľko, že bežne do roboty chodil v tričkách s vulgárnymi nápismi o režisérovi, všadeprítomná voda, z ktorej ste chytali zápaly pľúc a ničili drahú filmovú techniku. Dnes by herci vďaka CGI do vody zrejme nenamočili ani prst, ale koncom 80-tych rokov to bolo inak a práve autenticita snímke dáva silu. Rozpočet 7O miliónov, celosvetová tržba 9O.

plagát

Votrelec 2 (1986) 

Prvý raz som sa s Votrelcami (nominovanými až na siedmich Oscarov) stretol sprostredkovane: keď v 9O. rokoch, kedy som chodil na základku, naša triedna raz ráno rozprávala pred celou triedou kompletný dej tohto filmu, na ktorý zašla včera večer do nášho kina,. nedýchali sme od vzrušenia. Áno, pár vecí nesedí. Či už neprofesionálne a nelogické správanie mariňákov (neuposlúchnutie základných pokynov od nadriadeného). Niektorí z nich sú doslova do počtu: majú ledva dve vety a potom zomrú bez toho, aby ste si to poriadne všimli (ruku na srdce: ako zomrel Crowe?). Občas sa do toho Cameronovi vpašovala technická patália (Vasquezová raz na monitore má krstné meno, raz nemá). A mňa osobne (ale zjavne som v menšine) vždy nudilo "dvojité" finále. ktoré navyše nemá zmysel: votrelci zjavne neútočia na stroje, ale na Bishopa áno? Wtf? Ale aj tak vynikajúci akčný sci-fi horor za 5*. Mne osobne, podobne ako Scottovi, nesedí iné poňatie Alienov, ktorí sa z extrémne záhadných tvorov stali ľahko poraziteľní anonymní členovia mravčieho/včelieho spoločenstva. No proste je to jeden z "tých" filmov, na ktorých som vyrastal, bol som z neho úplne paf, mal som knihu Alana Deana Fostera (vychádzajúcej z pôvodného Cameronovho scenára, takže obsahujúce scény, ktoré sa do filmu nedostali: Bishop vs. alien, Burke vs. granát) a mená mariňákov, vrátane krstných, nielen priezvisk, som vedel aj kebyže ma prebudíte o polnoci. Nosením dreva do lesa je potom vyzdvihovanie vydareného kastingu, kde stojí jedna legendárna postava vedľa druhej (Hicks, Apone, Gorman, Drake) a do toho kultové hlášky a notoricky známe dialógy ("Hej, Vasquez, už si ťa niekedy pomýlili s chlapom?" - "Nie a teba?"). Vynikajúca je tiesnivá atmosféra základne na LV-426 alias Acherone, kde neustále kvapká voda a na každom kroku sú viditeľné stopy po ničivom boji (chcem prequel o tom, ako tento nerovný boj prebiehal!). Prvá polovica filmu je tajomná a atmosférická. Nič v nej nevidíme, napriek tomu sme napnutí ako dobre našponovaná struna. V druhej polovici nastáva akčné peklo a znova sme napnutí... lež diametrálne odlišným spôsobom. Režisérska verzia nie je nutná. Oficiálna kinoverzia je dokonale zrozumiteľná. Ale ak túžite po ešte väčšej chuťovke (Ripleyovej céra, Hadley pred napadnutím, geniálne guľomety na nožičkách reagujúce na pohyb), je nutnosť. Rozpočet 18 miliónov, celosvetová tržba 131. Mimochodom, o rok neskôr budúca Cameronova manželka a producentka Votrelcov Kathryn Bigelow natočila realistický upírsky horor Near Dark, do ktorého obsadila Bishopa, Vasquezovú, aj Hudsona.

plagát

Muži na zabitie (1998) 

V polovici 90. rokov Hongokong prešiel pod správnu Číny, mnohí tamojší herci a režiséri sa zľakli cenzúry a emigrovali do USA, kde následne vďaka nim vznikla vlna tzv. hongkongských akčniakov - napr. Matrix, Smrtonosná zbraň 4, Tvár toho druhého.. alebo Muži na zabitie. Chow Yun–Fat napriek svojej bohatej žánrovej minulosti musel u Američanov začínať od nuly a byť rád aspoň za takýto priemerný scenár. Našťastie snímka má dobré tempo, veľa ostrej akcie, medzi sympaťákom Chowom a potetovanou bývalou Quentina Tarantina, Mirou Sorvino, to patrične iskrí. Bonusom je i kvalitné zlo (Danny Trejo, Til Sweigner, Jürgen Prochnow), Michael Rooker v kladnej (!) úlohe a výrazná "reklamná" stránka (okrem hongkongskej akcie v tom čase Hollywood zažíval i príchod inej vlny a to vlny mladých a agresívnych režisérov, ktorí dovtedy mali skúsenosti prevažne s videoklipmi a reklamami a keď začali natáčať filmy, ich audiovizuálny štýl sa čiastočne podobal na klipy a reklamy, za vodcu tejto tlupy býva neoficiálne považovaný Michael Bay).