M.a.t.t.

1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9...odpad :-)

Pre milovníkov poézie možno jedna z najkrajších filmových básní, pre mňa ako jasného priaznivcu prózy dielo, ktoré asi nedokážem naplno oceniť. A pritom môj druhý Duk ovplýva elementami, ktoré dokážu zapôsobiť, rada scén dýcha príjemnou atmosférou a výčitky nemám ani ku vkusne použitej symbolike ročných období. Ale ani to nestačí, tento pokus na mňa síce zapôsobil v častiach, ale bohužial nie v celku.

Veľmi ťažko uchopiteľné ale napriek tomu nie úplne nezrozumiteľné. Keby Lynch v závere ubral zo svojich excesov, išlo by o takmer dokonalú záležitosť. A to nehovorí hlas fanúšika ale niekto, kto tohto "režisérskeho mága" až doteraz nechápal. Aj keď v podstate stále nechápe.

Nápad a snaha sa síce cenia vždy ale nemenej dôležité je aj spracovanie. A to v tomto prípade možno pochváliť len výnimočne, skutočne kvalitnú Star Wars paródiu by som radšej hľadal inde.

High school musical bez tanečných čísel, s vyprázdneným dejom roztriešteným na naivne vyznievajúce viac či menej humorné scénky ale na daný žáner s príjemným popovým soundtrackom a roztomilou Miley Cyrus, u ktorej lamentovať nad hereckými kvalitami je v tomto filme naozaj zbytočné. Brať či nebrať? Aj naivita môže mať isté čaro, v tomto balení ju však odporúčať niekomu je skutočne ťažké. Snáď okrem skalných priaznivcov Hannah Montany, nebyť totiž soundtracku, s hodnotením by som nemal problém ísť aj nižšie.

Narozdiel od niektorých nepovažujem prvú sezónu Dollhouse za sklamanie, po zhliadnutí pôvodného pilotu však musím pripustiť, že prvotná vízia seriálu fungovala určite lepšie. Škoda, že to vedenie televízie pochopilo až dodatočne, vďaka aspoň za to že seriál následne podržalo. Neodvysielaný pilot je totiž dychberúcou ukážkou kvalitného remesla, ktoré len podtrhuje, že Joss Whedon to stále vie, potrebuje ale obe ruky voľné.

David Yates v Polovičnom princovi zvádza tuhý boj so slabšou, no stále kvalitnou predlohou, staronovým scenáristom Klovesom ale v úplnom závere aj tak vychádza ako víťaz. Séria sa rúti do finále a hravosť prvých dielov je definitívne v nenávratne, aj napriek temnejšiemu ladeniu sa však nezabúda na humor, či romantiku, ktorá je jedným z pilierov tohto dielu. Hoci v týchto pasážach bol Mike Newell predsa len viac doma, ani súčasný lodivod prakticky nič nekazí a v dramatických momentoch navyše doslova exceluje aj zásluhou kvalitnej práce s hercami. Puto medzi Dumbledorom či Harrym ešte nikdy predtým nebolo tak reálne a citové výlevy medzi charaktermi aj napriek pubertálnemu ladeniu nepôsobia trápne. Dojmy ešte viac dvíha mohutný finiš, ktorý potvrdzuje, že pod Yatesovým vedením sa môžeme v Relikviách dočkať skutočne vrcholných momentov v ešte väčšom množstve.

Spočiatku aj vďaka netradičnej seriálovej schéme pozoruhodná záležitosť. Začiatok veľmi slušne buduje atmosféru a napätie ako tak funguje, hoci nejde o žiadnu revolúciu na seriálovom poli. Postupom času sa však Harper's Island mení na tradične absurdnú aj keď stále relatívne zábavnú vyvražďovačku. Jej rozuzlenie síce z pohľadu zjavne duševne chorého vraha zmysel aj dava, ale celkovo sa mu dá vytknúť všeličo. Medzi iným aj všetky tie zvraty, ktoré zo spätného hľadiska pri dôkladnej analýze vlastne nedávajú zmysel. Ale odškrtávanie postáv po každom dieli a tipovania vraha dokáže na istý čas zabaviť.

Je škoda že sa Terminator: Salvation od začiatku musel potýkať s rôznymi problémami, vrátane výberu režiséra, ktorému málokto veril, viacnásobnému prepisovaniu scenára a v neposlednom rade zrejme i zostrihu verzie idúcej do kín. Dej pritom určite nie je nezmyselný a fanúšikovia, ktorí majú skutočne jasno v terminátorskom vesmíre musia oceniť nielen všadeprítomné odkazy na minulé diely ale aj postupné prepájanie mytológie, a to aj napriek spomínanému nešťastnému zostrihu, nechávajúcemu biele miesta v deji a nútiacemu diváka k následnému zamysleniu sa. Pár žánrových klišé a menších dejových nezrovnalostí síce priam kričí ale snahu posunúť sériu smerom od už v trojke ošúchaného konceptu, zabŕdajúcemu do paródie nejde neoceniť. Boj ľudí so Skynetom v budúcnosti je totiž z hľadiska série podstatnejší ako x-té cesty Arnoldovej T-800 do minulosti, ktoré dej donekonečna posúvať nemohli. Je len na škodu, že konzervatívny divák si to nie vždy uvedomuje a tým pádom si nedokáže vychutnať ani zostávajúce klady - či už výborného Worthingtona, nádhernú apokalyptickú atmosféru a množstvo špičkovo natočenej akcie. McG v náročnej úlohe viacmenej obstál, bez spomínaných problémov si však film mohol nájsť cestu aj k vačšiemu množstvu divákov.

Najlepšie sci-fi od Pomsty Sithov a s veľkým náskokom najlepší Star Trek s pôvodnou postádkou, ktorá mi prostredníctvom starých filmov k srdci vôbec neprirástla. Abramsov reštart kedysi veľkej série má všetko, čo má správny blockbuster mať - je dynamický, svieži, vtipný - a pritom inteligentný a nezabúda ani na fanúšikov pôvodnej série. Napríklad aj dokonalým castingom, ktorý si vystačí aj bez veľkých mien a herci v mladších verziách posádky USS Enterprise svojimi rolami doslova žijú. Tešil som sa, ale nečakal som, že ma prvé dobrodužstvo vtiahne až natoľko, že by som si hneď po skončení pustil aj ešte nenatočený sequel. A to som nikdy, aj napriek obľube Novej Generácie, nebol trekkie.