M.a.t.t.

Robert Downey Jr. je pravý Iron Man. Vo viacerých ohľadoch podobné ako úvod do sveta Tonyho Starka ale predsa s o trošku väčším nábojom, k čomu pomáha aj kvalitnejší záporák, charizmatický líder Avengers Nick Fury okupujúci dôležitejšiu rolu a smrtiaca agentka Natasha Romanoff. Okrem nich zostávajú takmer rovnaké pozitíva a negatíva ako v jednotke, ale i tak som narozdiel od mnohých ešte spokojnejší. Minimum akčných scén je na škodu ale teší aspoň ich nápaditosť a finále oproti prvému dielu ponúka výrazný kvalitatívny upgrade. Rezervy sa samozrejme nájdu ale že Favreu neprepadol megalomanstvu a znova vsadil skôr na kvalitných hercov a zmysluplné dialógy je do istej miery výhrou. A minimálne výmena Ramina Djawadiho za Johna Debneyho na poste hudobného skladateľa sa dá označiť za naozaj výrazný krok vpred. 85%

Úsporná komiksová animácia, charizmatický hlasový prejav Michaela C. Halla a atmosféra seriálu ako hlavné devízy tohoto miniprequelu, škoda len tej dĺžky. Aj keď tá bude fanúšikovi netrpezlivo čakajúcemu na svoj obľúbený seriál vadiť asi najmenej.

Kriminálna mini-mozaika príbehov mužov v uniformách z Brooklynu, ktoré vlastne spolu ani nesúvisia a hoci sa nedá označiť za sklamanie, aj napriek solídnej réžii nezanechá snáď s výnimkou záveru na divákovi žiadny výrazný otlačok. Don Cheadle a Ethan Hawke síce tradične nesklamali a minimálne vo výkone Wesleyho Snipesa, ktorý dokazuje, že má na viac ako na videokariéru ponúka Brooklyn's Finest aj niečo navyše. Na špičku v žánri to však, bohužiaľ, nestačí. 70%

Nie vždy platí, do tretice všetko dobré, až štvrtá Scorseseho spolupráca s DiCapriom priniesla zrejme ich najlepší spoločný film. Majstrovsky zrežírovaný, výborne zahraný, mnohovrstevnatejší ako oscarové Departed. O záverečnú nie až tak nečakanú pointu pritom vôbec nejde ale skôr o cestu ktorou sa k nej divák dopracuje. Jeho tajuplnú a stiesnenú psychologickú hru s divákom však zrejme nestrávi každý ale mňa dokonale navodenou retroatmosférou izolovaného ostrova skutočne nadchol.

Úplne chápem, prečo tento remake niektorých už len z princípu rozčuľuje ale odhliadnúc od toho, že ide z nášho pohľadu o maximálne zbytočný film, (to ako rýchlo vznikol vyvoláva úsmev, snáď nejde o nový trend v USA), ide aj o jeden z vydarenejších remakov a na americké pomery poslednej doby vlastne o nečakane kvalitný horor. Že John Erick Dowdle nemenil drvivú časť scén originálu a pohrával sa viacmenej len s detailami bolo v tomto prípade asi rozumným ťahom, aj vďaka jeho remeselnej zručnosti vznikla rýchlokvaška, ktorá nezaujatému divákovi či divákovi ktorý neprišiel do kontaktu s REC, rýchlokvašku pripomínať ani nebude. A to je spolu s Jennifer Carpenter v hlavnej roli malé plus. 70%

Takto to dopadne v prípade remaku, ktorého originál sám o sebe aj napriek slušnému námetu nedisponuje až tak veľkým potenciálom. Výsledok každopádne nie je zlý, disponuje svižným tempom, z hľadiska výkonov ústrednej dvojice je minimálne uspokojivý a poteší aj kvalitne navodená atmosféra. Lenže neistý a po povrchu kĺzajúci scenár tieto klady nedokáže úplne predať a nedopovedanosť kombinovaná s dierami v príbehu v takomto krátkom a komorne ladenom snímku zamrzí. Kvalite vydarenejším ázijským remakom, ktorým podla všeobecnej mienky vedie Kruh sa síce Possesion nepriblížil ale ako direct to DVD film sa vôbec nemá za čo hanbiť.

Vojnová tematika nie je pre mňa až tak atraktívna, Hurt Locker je však prinajmenšom v istých aspektoch pozoruhodný film, pričom hlavnú časť pochvaly si za bezchybnú réžiu zaslúži Kathryn Bigelow. Bez ohľadu na to, že ľubovoľný muž na režisérskej stoličke by to možno nenatočil lepšie a že výber málo neznámeho hlavného predstaviteľa je v kontraste so známymi tvárami vo veďľajších úlohách v tomto prípade šikovným ťahom, ani drsné a realistické spracovanie s absenciou pátosu nedokáže úplne prekryť epizodicky roztrieštený a neinovatívny dej ba ani prevažne ploché a nezaujímavé postavy. Jedinou výnimkou je len Jeremy Renner, lenže navzdory uveriteľnosti jeho charakteru film postráda väčší ťah na bránku a nie je až tak strhujúci ako by byť mohol. Diváci cieľavedomovo vyhľadávajúci túto tému si zrejme prídu na svoje, žiadna žánrová evolúcia ako naznačujú ohlasy sa ale nekoná. Technicky výborne natočená záležitosť áno.

Mnohí z rôznych dôvodov čakali novú Odplatu ale Campbell v remaku pôvodnej britskej série divákovi ponúka len príbehovo neuspokojivú kriminálku bez gradácie a zároveň potvrdzuje svoju réžijnú nevyrovnanosť. Na hrane temnoty totiž neponúka takmer žiadnu neopakovateľnú sekvenciu, o kvalitnej akcii nehovoriac a kochať sa tak možno hlavne charizmatickým prejavom Mela Gibsona, ktorému však tiež scenár nedáva až tak veľa príležitostí. Čo je vlastne chyba, aj v súčasnosti zrejme má na to, aby dokázal vďaka svojmu hereckému umeniu vykúzliť rovnako pôsobivú postavu ako bol svojho času Porter.

Snaha tvorov Hala priniesť svetu vlastný "Animatrix" je síce chváloyhodná ale mierne zlyháva na predpokladanej nevyrovnanosti jednotlivých príbehov, pričom samotný svet nedisponuje zďaleka hĺbkou Matrixu hoci sa tak občas tvári. Niektoré kúsky však skutočne stoja za to a každý si určite dokáže nájsť ten svoj.

Priveľa dobrých nápadov zabitých béčkovou zápletkou a rutinnou réžiou. Hawke sa snaží o dušu, oveľa viac by mu však svedčal inteligentnejší žánrový pokus, Neill na malom priestore nemá čo dokázať a Dafoe je pre zmenu nevýrazný. Vo výsledku vlastne po všetkých stránkach neškodná upírska zábava, ktorej námet a mnohé pôsobivo zabudované prvky do sveta kde sú dominantnou rasou tí druhí, sľubovali viac...