Radko

Prvý príbeh rozpráva, s použitím nádhernej kresby, o rodinke obojživelných trpaslíkov Sú podobní ľuďom, obývajú dno potoka. Žijú v koexistenci s riečnymi krabmi. Ich klepetá používajú na lov drobných rybiek. Dorozumievajú sa gestami, citoslovciami a párslabikovými zvolaniami mena. Jedného dňa vypukne búrka, tok rieky extrémne zrýchli. Ocka strhne prúd. Deti sa ho vyberú hľadať. Cestou sa ukáże, že život môže niekedy zachrániť tak nepatrná a zdanlivo neužitočná vec, akou je odtrhnuté krídlo vážky. 90%. 2. príhoda sa zaoberá potravinovou intoleranciou. Poukazuje na ťažkosti, spojené s ochranou maloletého potomka pred nástrahami náhleho siahnutia po potravine, ktorá obsahuje smrtiaci alergén. 70%. Záverečná storka je symbolicky poňatým príbehom neviditeľného muža ako muža, ktorého všetci prehliadajú. Má prácu, domov i motorku, no nikomu na ňom nezáleží, nikoho nezaujíma jeho neviditeľnosť. Pre zviditeľnenie a vyjdenie z osobnej ulity bolestínstva a prehliadanej samoty stačí niekedy spraviť jeden nezištný čin. 70%. Tri kreslené filmy spája chvála bežnej hrdinskosti pri zvládaní životných problémov. Odvahy, ktorá sa nedáva na obdiv, odvahy ktorá dokáže vzísť z konkrétnej situácie. Určené najmä deťom, no nielen im.

Línia bojovníčky proti firme, plánujúcej postaviť developerský projekt a používajúcej pritom nečisté ťahy, je skvelá. Rovnako tak zobrazenie rastúcej túžby starnúcej ženy sexuálne sa realizovať. Navzdory veku a amputovanému prsníku. Uskutočnenie túžby paradoxne urýchli divoká a hlučná sex párty, zorganizovaná developerom, za účelom narušenia jej kľudu a následného vypudenia z bytu. No ako správne poznamenáva užívateľ J*A*S*M, film zlyháva v presvedčivosti ukázania sily vzťahu hlavnej hrdinky k priestoru, ktorý obýva a nechce sa ho za nijaké peniaze vzdať. Čiže v základe príbehu. Napriek vynikajúcemu hereckému výkonu hlavnej predstaviteľky - Clary. Navyše je preto úvodná retrospektívna scéna z 80. rokov. Možno má táto spomienka silný subjektívny vplyv na hrdinku, no na diváka minimálne. Aj film sa k nej vracia len veľmi sporadicky (krátke ukázanie dávnej fotky sivovlasej fajčiacej tety a poznámka, že dnes už takých žien nie je veľa, pár letmých spomienok na manžela). Atmosféra večného vyrušovania novými a novými protivenstvami, nepokoj vnesený do bytu i snov Clary naznačujú, že rozumné by bolo si čo najskôr zbaliť svoje elpéčka. A odísť ich počúvať tam, kde nerušia odporné, pasívne agresívne typy, akým je vnuk developera Diego. Ochotný k čomukoľvek, len aby realizoval plán veľkého zárobku. Na úkor krajinného rázu i mienku miestnych obyvateľov (ktorých najčastejšie k zmene názoru preplatí).

O chuti makrel som sa nedozvedel nič, no potvrdil, že úhory chutia skvele. Režisérova labutia pieseň. Vdovec žije s dcérou a synom v jednom dome. Vyrovnáva sa s nevyhnutnosťou chvíle, kedy mu dcéra odíde z domu. Neveselé poznanie trávenia jesene života v samote je presiaknuté alkoholom. Saké a whisky tečú prúdom. Popíjaniu sa nevyhne ani jedno stretnutie mužov vo filme. Nik neodmieta ponuku ďalšieho pohárika. Akoby ním zaháňali neveselé úvahy o starobe, umocnené pohľadom na život bývalého učiteľa. Dnes je z neho alkoholik, ktorý.je, namiesto odpočinku, z existenčných dôvodov nútený prevádzkovať malú vývarovňu a krčmu. Pomocníčkou je mu dospelá dcéra. Nikdy sa nevydala, aby sa postarala o ovdovelého ocka. Nešťastní a zatrpknutí sú po rokoch obaja. Okrem prúdiaceho chľastu sú výrazným prvkom filmu jeho výrazné a sýte farby. Posilňujú kontrast medzi osamelosťou staroby, kde všetky farby blednú a mohutnou silou životnej energie v rozpuku síl.

Muž a mladá žena spolu chodia na prechádzky. Melancholicky zvlnenou krajinou mokradín a šachoriny. Polo zarastené piesočné duny. Kukuričné polia, kravy. Vidiecka pustatina bez výrazného turistického cieľa. Bez ľudí. Vzťah bez sexu. Málo stromov. Sem-tam prehodia vetu. Muž pomôže žene vyriešiť problém s mužmi, čo ju obťažujú. Občas sa posadia v tráve a mlčky hľadia do krajiny pred sebou. Krajinu zachváti požiar, dievčinu neznámy násilník. Muž prespáva v krajine pri rozpadnutom múriku. Keď prší, zmokne. Dievča pripravuje chlapíkovi obložené chleby. Po násilnom prepadnutí slečny sa stane zázrak. Za odmenu sa chlapovi ujde vlčiak. Kráča so psom po ceste. V ústrety budúcnosti. Dievča sa zmieruje s matkou. Kontemplatívne, no k dokonalej spokojnosti o trošičku dlhšie.

Sociálna dráma, ktorej režisér navliekol zdanlivo hororových háv. Preto je mnoho tunajších komentátorov, naladených výlučne na pozeranie iného žánru, tak sklamaných. Matky, rozídené s partnerom, bez mužského zázemia to všeobecne majú veľmi ťažké. Okrem tohto, že sa musia postarať sami o seba, rovnako sú nútené poskytnúť starostlivosť potomkovi. Ak sa k tomu pridruží neutešená sociálna situácia a pomstychtivo naladený ex, túžiaci po pomste v podobe právnikom krytého útoku, v snahe dostať dcéru do opatery, o horor je postarané. Snaha získať rýchlo prístrešie končí katastrofou. Vlastne tou už je atmosféra starého, prevlhnutého pochmúrneho činžiaku. Len pri pohľade naň človeka chytí pochmúrna nálada. Navyše v byte neustále zateká a úradník bytového podniku je tak zavalený prácou, že nič nestíha. Nestíha ani mamina, neustále meškajúca pri vyzdvihovaní dcéry zo škôlky. Vlhká diera na strope bytu sa zväčšuje, vonku neustále prší, dcérka ochorie. Atmosféra hustne a tak nečudo, že matke pri jednom z vypočutí pred sociálnou komisiou rupnú nervy a napadne bývalého manžela. Duchárska línia príbehu je metaforou silnejúcich tlakov, predpovedajúcich odobratie dievčaťa neúprosným otcom.

Do istej miery je majstrovstvom zmrviť sľubný námet katastrofálnou realizáciou. Lokácia, kostýmy ani herci za to nemôžu. Réžia zlyhala na plnej čiare, čo si autori zrejme uvedomili a do filmu preto vložili zopár explicitných pornoscén. Film má tak dve verzie - soft a hard. Očakávané oživenie ale explicitnosťou do deja nevniesli, naopak úbohosťou úrovne erotických scén celkom zapadli do podpriemernej šedivosti výsledku. Dej navyše absolútne nezodpovedá názvu, pretože o nejaký tanec v ňom divák ani len nezavadí. Pôsobivý obraz prvej odrezanej hlavy v tráve, obklopenej popadanými jablkami a prekvapivý páchateľ si vyslúžili veľmi zhovievavo udelenú druhú hviezdu.

Filozofovia, aktivisti proti cielenému utrpeniu zvierat, lekári, vedci. Každý má argumenty, často sa spomína Biblia, ktorá zakotvila nadradenosť človeka nad ostatnými živými tvormi z dôvodu výlučnej existencie duše u človeka. Pokusy na zvieratách veselo pokračujú. Pracovníčka farmaceutickej firmy cynicky argumentuje, že dostanú nažrať a napiť, tak netrpia. Filozof Bělohradský upozorňuje na dôsledky tohto stavu - výroby onkomyší, ktoré sa cielene rodia s rakovinou, aby mohol byť zahájený ich výskum momentom narodenia, či prasiatok so svietiacou hlavou. Technobiohumanoidné hororové predstavy vizionárskych spisovateľov až príliš desivo nadobúdajú reálne kontúry. Pritom je to tak jednoduché - jednoznačne nahradiť pokusné zvieratá človekom. Pretože jediným argumentom voči tomuto je, že to eticky "naprosto nepřijatelné", ako odznie v dokumente. Nuž, podľa mňa je to jediné spravodlivé riešenie, ak človek chce takéto komerčné, vedecké alebo medicínske pokusy vykonávať, tak nech si ich láskavo vyhradí pre seba. Tak sa efektívne dokáže postaviť k tomu, či naozaj dochádza pri takýchto pokusoch k utrpeniu (pretože tvrdí, že pri pokusoch na zvieratách k utrpeniu nedochádza) a jednak sa získajú tie najobjektívnejšie údaje o účinkoch lieku, technológie či látky na človeka.

Aby všetci dobre vedeli, že skončia raz na smrteľnej posteli. Vízie, sny šialené, fantáziou živené. Kvôli láske démon zlezie zo stromu - a šup rovno do postele, do domu! Žltkastá pena farby šťanky, nevyberá si ver návštevné stránky. Kto príde, toho lôžko zožerie, prv, než od strachu sa doserie. Bizarne humorný chod jedál, kde nechýba ani dezert, poskytol tento uletene surreálny prezent. A na koniec poznámka obligátna: nechýba ani literatúry ponuka delikátna. Pažravá posteľ má i bibliografický odtlačok. Mimo Millerovho Obratníka Raka či Biblie, spapala i žartovne erotického časopisu Candid Press výtlačok.

Podarená atmosféra cintorína. Vo filme, ktorý nevsadil na dej, ale práve na genius loci rozpadávajúceho sa rozľahlého pozemku miesta posledného odpočinku. Atmosféra opadanej omietky, zhrdzavených vchodov do krýpt, vratko stojacich krížov, zdeformovaných sôch anjelikov. To všetko skrýva viac úrovní cintorína. Steny ukryté pod nánosom zeleného nepreniknuteľného zárastu nepredstavujú vytúženú cestu z von, len prechod do inej roviny pochovávania (napr. k vyrovnaným radom vojenských hrobov s desivo pôsobiacou sochou vojvodu). Rozpadávajúci sa nepokoj miesta posledného odpočinku vykoľají dvoch mladých ľudí tak, že nedokážu nájsť únikovú cestu z cintorína. Pôvodne sa tam len na chvíľu zastavili oddýchnuť si počas cyklovýletu. Vrátia sa vôbec ešte niekedy do veľkomestskej vravy?.

Tak ako Posledné tango v Paríži je otravným a nudným intelektuálnym komorným predstavením pre unudených študentov filozofie a filmovej kritiky, je Novecento brutál naturalistické, boľševicky nevyberavo útočné a fašisticky desivo ponižujúce širokospektrálne divadlo. Pre oči aj myseľ veľkorysé a nezabudnuteľné. Vysoké i nízke. Bertolucciho Opus magnum, De Nirova aj Depardieova, Sandovej aj Sutherlandova najlepšia herecká príležitosť. A viete, čo je najhorší dedičný hriech? "Mať sračku a mlieko v hlave!" "Celý život len hovno a mlieko.".