Radko

Vždy mi bol bližší koncept panku ako odviazanej, divokej a uletenej zábavy a srandy zo všetkého ako ultravážne sa berúci nihilistický protest voči všetkému. Respektíve, ten protest áno, aj voči všetkému, ale s humorným nadhľadom, nie s pohľadom tragéda. Presne tak, ako to zdokumentoval Peter Zelenka. S Elizabeth Taylorovou a Lenkou Kořínkovou, ako pankovými lady Number 1!

Absurdné, hrozné a tragicko-smiešne výjavy života vo vojnovej zóne 21. storočia. Odohráva sa na Ukrajine, susediacej so Slovenskom. Zamerané na život v novoruských územiach (Nové Rusko je konfederácia dvoch, takmer nikým neuznaných štátnych útvarov, Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky; Ukrajina ich považuje za teroristické organizácie a aktívne proti nim bojuje). Odosobnený dokumentárny štýl ukazuje, cez zdanlivo nesúvisiace výjavy, komplexné uchopenie nesmierne ťaživého prežívania v území, takmer denne ostreľovaného z oboch strán konfliktu. Chod územia a jeho správu kontrolujú násilnícky pôsobiaci muži so samopalmi a ponižujúco povýšeneckými rečami a príkazmi. Sami ovládaní pokynmi zhora - cez vysielačky a mobily. A nemýľte sa - nie som obhajca politiky Ukrajiny. Film síce ukazuje prevažne život v Donecku, nachádzajúcom sa v Novorusku, no rovnako absurdné, kruto-smiešne a desivé obrazy je možné nakrútiť i na ukrajinskom území, s rovnako násilníckymi, na povel zhora riadenými žoldniermi. Peklo na zemi zažívajú ponižovaní civili na oboch stranách barikády. Barikády (štáty) sa pritom snažia vyvolať dojem fungujúcej správy území. Úvodná scéna z pôrodnice ukazuje skutočný stav vecí - chladničky a mraziace boxy sú plné mäsa, klobás. Občas je mäso vo výparníku pomiešané s anestetikami. Nemocničné priestory sú plné krabicových džúsov a sušienok. Tie sú ohryzené myšami. Po zemi sa povaľujú nahnívajúce vrecia zemiakov. Skorumpovaní dodávatelia si mädlia ruky a zisky s rovnako skorumpovanými doktormi, colníkmi a samozvanými zástupcami štátnej správy. Na Ukrajine, v Novom Rusku, Rusku. Jednoducho -Byzantská ríša a jej povestný systém štátneho rozkrádania a za peniazmi sa naháňajúcej byrokracie nezanikla, len sa rozdrobila do viacerých štátnych útvarov. Tak, aby sa na utrpení bežných občanov nabalili mnohí nenažraní vlci.

Pieseň ruských aktivistických rebeliek upozorňuje na katastrofálnu úroveň znečistenia ruskej krajiny. Dominuje sírovo čierny sneh, červená voda, ako dôsledok vypúšťania exhalátov z fabrík do riek. Politické a podnikateľské elity, disponujúce prostriedkami umožňujúcimi zlepšenie životného prostredia, tento stav ignorujú a podporujú zároveň, o čom svedčí aj záver textu: "Včera som bola v raji; tam žijú len oligarchovia; tam nejestvuje smog ani smrť; každý mládenec tam dostane maybacha; Putin si stavia bunker v hlbinách altajských hôr; ja sa udusím v zatopenej šachte." Videoklip je v znamení návštevy fabriky plnej sudov s označením piktogramov jadrového obsahu a infekčného odpadu. Bomby s infekciou protagonisti začnú neskôr omamne fetovať. Podlaha je zasvinená červeným chemickým magľajzom. Odvšadiaľ sa valia kúdoly chemických emisií. Aktivisti a ich kamoši majú nasadené na hlavách typickú odedzu Pussy riot - pančuchy s vystrihanými otvormi na oči a ústa. Vyskytne sa maska smrťáka aj nezamaskovaná speváčka. Podarený environmentálny apel, sprevádzanými nápismi blikajúcimi do stredu obrazu, typu: "čierny sneh", "H2SO4", + nejaké dva japonské znaky.

Film sa stal predmetom mediálneho škandálu. Ultrapravicové fašizoidné persóny, a čiernoprdeliacke katolícke spolky, ktoré o kultúre vedia veľké hovno a o umení ani to nie, označili film ako propagáciu pedofílie. Áno, vo filme je pomerne dosť veľa scén, ktoré možno bez kontextu označiť ako sexuálne vyzývavé. Ide najmä o choreografické tanečné scény, ktoré si pripraví partia 11-12 ročných dievčat, aby uspela v tanečnej súťaži. Dievčatá nie sú sprosté, a vedia, že ak chcú zabodovať, musia osloviť sexuálne dostatočne vyzývavými pohybmi, aby zaujali divákov i porotu. Ale to je skôr o tom, ako je na tom spoločenské očakávanie. Prioritou filmu je príbeh malého dievčaťa zo senegalskej muslimskej rodiny, žijúcej vo veľkomestskom sídliskovom (periférnom) prostredí so svojimi malými súrodencami a matkou. Do jej života zasahujú konzervatívne rodinno-náboženské tradície, mnohoženstvo, prebúdzajúca sa ženskosť, túžba začleniť sa do spoločnosti. To, že v období pred nástupom puberty nastávajú v telách dievčat zmeny, spojené napríklad s prvou menštruáciou, rastom prsníkov, zmenou postavy, ktorá nadobúda výrazne ženské rysy prirodzene spôsobuje, že sa snažia prebudiť v sebe aj túto stránku. Nie preto aby začali sexuálne okamžite žiť a propagovať sex, vo väčšine prípadov ide skôr o seba objavovanie. Aj o tomto (a o mnohom inom) je film Minnognes, pomerne trefná sociálna sonda do života a trampôt dievčat, ešte nie žien, v multikultúrnom prostredí európskych veľkomestských periférií. Poznámka: Jednou z piesní, na ktoré si dievčatá nacvičia lascívnu tanečnú etudku, je skladba BUM BUM nigérijskej afropopovej hviezdy Yemi Alade. Speváčka je ktívna v súčasnej coronovej dobe, zapája sa do charitatívnych kampaní, propagujúcich medzi chudobným africkým obyvateľstvom zásady správnej ochrany pred zhubným vírusom.

Neviem, či dnes na školách funguje mliečny program. V časoch školskej dochádzky sme denne na desiatu dostávali zadarmo sáčik s mliekom. Neskôr pribudol makom posypaný sladký rožok. Pre spestrenie mlieko sem-tam nahradil ovocný kyslomliečny nápoj Dolinka. Mlieko bolo dodávané v umelohmotných prepravkách. Vždy jedno-dve umelé vrecká pri prenose v prepravke praskli a mlieko z nich vytieklo. Hodiny roztečená biela maglajzovitá sračka na dne prepravky smrdela jak fras. Čo sme sa s týmto darom spoločnosti navyvádzali nechutností! Pravda je, že nám do mlieka triedna učiteľka nevstrekla krv nakazenú HIV vírusom. No po škole sa aj tak motalo pár zástupcov pedagogického zboru so sadistickými sklonmi. Výchovnými metódami, ktoré si s rozkošou skúšali na nás, spôsobili v detských dušiach trvalé jazvy. Je jasné, že Kokuhaku je hyperbolické posolstvo. No trefne odzrkadľuje nielen úroveň dnešnej mládeže bez mravného kódexu a odvahy, vzhliadajúcej sa často len vo svojich ochraniteľských rodičovských vzoroch. Pre ich pozornosť urobia čokoľvek. Takmer totožná spoločnosť krutých detí a učiteľov na stredných a základných školách, bez morálky a súcitu, bola i v ČSSR.

Dialógy. Film ich je plný. Muž a žena. Večný vzťah. Čím to je, že často znejú ako monológy, hoci snahou je dozvedieť sa o tom druhom viac, všetko? Je aj nejaké prostredie, kde sa tento dlhočizný, uvravený slovný pingpong odohráva. Najčastejšie byty, bary, autá, ulice. Nie je extra dôležité kde. Čiernobiely obraz nepátra po pamiatkach, ani zaujímavostiach exteriérov veľkomesta. Zaujímajú ju výlučne aktéri. Našťastie slová rinúce sa filmom sťaby Amazonka, sú ostré, úprimné, kruto drsné a často vyšplechnuté do tváre tohto druhého. Nie je oblasť vzťahu, ktorú by zanedbali, často sú pretkané grotesknými mikro príhodami, vulgarizmami, pripomienkami na rôznych filmových režisérov, ich štýlov a tak. Netreba písať o čom presne to je, treba pozerať a načúvať. Slovám a čarokrásnym šansónom. Nudiť sa isto nebudete. Hoci Snorlax, kaylin, M1911, bravo1 nesúhlasne krútia hlavami. Mimochodom z filmu sa dozviete, že Sartre bol pokrytecký ožran. Zámerne si objednával malinkaté fľaštičky, aby vyzeral ako človek, čo pije decentne. Tých malých fľašiek si ale objednal postupne x.

"Moja dcéra bola špina. To rozhodne dokazuje, že to bola moja dcéra." povie v závere filmu vyšetrovateľ, ktorý pred nejakým časom doslúžil v polícii. Zamestnal sa ako strážca v súkromnej bezpečnostnej službe. Voľný čas následne venoval bezuzdnému chľastaniu a opileckým potýčkam. Jeho zjav pustol, primerane životospráve. Príčinou bola je náhla strata ženy, dcéry aj domu v dôsledku rozvodu. Do hry sa vráti, potom, ako mu bývalka oznámi, že dcéra zmizla. Jeho agresívne správanie pri pátraní po potomkovi je poznačené opileckou zhýraloťou. Tá však netvorí ani promile hriechov, o ktorých sa dozvedá v priebehu násilného, ukričaného, krvavého deja. Vyšinutí spolužiaci, dobre zabezpečení pedofili, školská šikana, debilne sa vyškierajúci oficiálny vyšetrovateľ, večne ocucávajúci guľaté ružové lízatko, násilnícke drogovo pasácke gangy. Všetko pod pláštikom cukríkovo farebnej vianočnej párty, umeleckých komixov a naškrobených bieloskvúcich sa školských uniforiem. Časové skoky dotvárajú vnútorné prežívanie hrdinov. Hyperbolický komentár a kritika spoločnosti v neobvyklom a formálne dokonale odvedenom podaní stráca body na prebytočnej explicite krvi a násilia. 70%

Čím je remake podobnejší originálu, tým viac bledne invencia a kreativita. A je úplne fuk aké "vychytávky" sa podarili. Súhlasím s verbalom, že Američania jednoducho nepotrebujú dabing švédskeho filmu, a už vôbec nie anglické titulky, oni potrebujú počuť všetko v rodnom jazyku.

Pátos kolektívneho hrdinu (všetci sa správajú rovnako, nikto nič nespochybňuje) a sebaobetovania v burácavom hrmení striel. Hviezdička za ukázanie nerovnosti medzi rovnými: Telo mŕtveho politruka (komisára) musí byť za každú cenu odnesené z bojiska, no desiatky tiel obyčajných vojakov môžu hniť na bojisku celé hodiny. Po bitke sa medzi mŕtvolami zadumane prechádza generál, bez akéhokoľvek záujmu o osud tiel. Darmo, nie sú to politickí súdruženkovia, len (s)prostý ľud. Generál samozrejme, v súlade s politickou inštrukciou tvorcov filmu, prejaví svoju ľudskú stránku. Prepustí totiž do ďalšieho boja tankistu, ktorému hrozí poľný súd a takmer istá smrť zastrelením. Ten mu z vďaky vykreše takú prísahu vernosti a udatnosti, že z generálovho zadku po nej netrčí ani len tankistov nos. Jediné, čo naozaj zaujalo a pobavilo bolo záverečné čistenie udelených medailí - rádu Červenej armády, ktoré preživšia hŕstka udatných ocenených vojakov nahádže do kastrólika, výdatne zaleje vodkou a postupne začne z ešusu upíjať.

Práca v mýtnom domčeku diaľnice bohvieaký príjem nezaručuje. Ak sa k tomu pridruží obťažovanie násilníka, mladá žena aj s kamoškou jednoznačne opustia toto nevýnosné a nebezpečné povolanie. Za našetrené peniaze rozbehnú živnosť na predaj textilu. Veľké podnikateľské plány zakapú na biednom objeme predaja. Rozhodne to nechcú vzdať. Chopia sa preto šance privyrobiť si, vidinou veľkého dedičstva jednej z nich. O vlastnej rodine nevie skoro nič. I vyberú sa do odľahlej dediny, na miesta jej útleho detstva. Nevedie tam ani riadna prístupová cesta. Miestni sú mlčanliví a neprístupní. Cintorín je plný hrobčekov maličkých detí. V centre ich záujmu je opustený dom - túžený predmet dedičstva. Do zdanlivo jednoduchej záležitosti sa začne zamotávať čierna mágia, prekliatie, temná minulosť, zjavenia duchov. A túžba usporiadať veci tak, aby sa všetko napravilo späť do normálu. Žiaľ bez obetí to nejde. Atmosférická dramatická záležitosť z Indonézie. Pracuje s miestnou mytológiou. Nemá to hororovú ani desivú atmosféru, skôr mierne znepokojivú. No nevadí to. Sledovať príčiny a následky rodového prekliatia je totiž celkom zaujímavé.