Svet Kanako

Akikazu je bývalý detektív, ktorý po mnohých prešľapoch s alkoholom prišiel nie len o svoju rodinu, ale i prácu. Keď ho jedného dňa kontaktuje bývalá manželka, ktorá mu uvedie, že ich jediná dcéra je už pár dní nezvestná, rozhodne sa podniknúť opatrenia, aby ju vypátral. Bohužiaľ, ani zďaleka netuší, v akom "svete" Kanako žila a kým naozaj bola. Akýsi "zmetený" spôsob spracovania v úvodnej polovici odrádza diváka od pozornosti. Preblesky, flashbacky či animované vsuvky ma miatli, pričom samotný príbeh akoby (z môjho pohľadu) strácal na serióznosti. Skutočne len sťažka si človek nachádza cestu k tomuto filmu. Mal som chuť niekoľko krát ho vypnúť, no ako to už býva zvykom, lákalo ma "svetlo na konci tunela" v podobe záverečného rozuzlenia. Je pravdou že počas plynutia deja sa objaví niekoľko zaujímavých krvavých scén, no bohužiaľ, tie ani z ďaleka nie sú najsilnejšou stránkou tohto snímku. Tou je bezkonkurenčne práve rozuzlenie či pointa v podobe rozpoznávania vlastnej osobnosti hlavného "hrdinu", ktorý prahne po pomste, bez ohľadu na fakta, na ktoré naráža - 65% (29.10.2015)

Multižánrový talent Tecuja Nakašima přichází s extrémním dílem, v němž se stylově nesnoubí jen Takaši Miike a Šion Sono, ale též několik výrazných ér nejen japonské kinematografie. Celý snímek se nese v duchu své předtitulkové sekvence, která není ničím jiným, než sestřihem krátkých scén z budoucího dění. Příběh podávaný skrze nespolehlivého vypravěče, opilého a upoceného exdetektiva, sází na neustálé změny tempa a nálad… Snové scény střídají animované šplíchance krve a děj valí neskutečnou rychlostí do svého cíle. Divákovi však nenabízí příliš styčných bodů. Ustavičně zpochybňuje vlastní tvrzení místo a sympatických postav ukazuje samé zvrácené figury. „A o čem sníte?“ zní otázka jedné z postav, na kterou Akikazu odpodívá: „Sním o tom, že mám krásnou manželku a dceru, které mě milují… A já všechno tohle štěstí vlastnoručně zničím. To je to o čem já sním.“ Nakašima v Žízni nenabízí svět, který se změní mávnutím kouzelného proutku v lepší místo, ale vede nás stále hloub a hloub do nekonečné králičí nory. Je to jako spirála, do které se Akikazu neustále vrací se stále zkrvavenějším oblekem. (09.05.2015)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $6,584,000▐ som neveril vlastným očiam... som si toho moc o filme nezisťoval pred projekciou a nevedel som že toto tvoril režisér výborného thrilleru Kokuhaku, ktorý bol delikátnou záležitosťou, fakt som nechápal o čo tu režisérovi išlo, nemalo to hlavu ani pätu, je to len zmätená bizardná psycho depka a to veľkých rozmerov, sa nečudujem že niektorý to vizuálne trýznenie nevydržali a odchádzali z projekcie, ja som bojoval s tým až do konca ale nič to nedalo /videl v kine: 0%/(filmový festival Art Film Fest 2015) (03.07.2015)

"Bola nekonečne hlboká tá studňa, alebo som nekonečne pomaly padala tou studňou ja?" - Alica v krajine zázrakov zisťuje ako hlboko vedie králičia nora. Tou Alicou sme my diváci, tou norou je peklo, ktoré sme si my ľudia okolo seba vytvorili. Aj to je jedna z možných intepretácii príbehu filmu, v ktorom bývalý policajt pátra po zmiznutej dcére. Priamočiary príbeh je vďaka strihu a časovo nelineárnej naratívnej štruktúre rozmontovaný na malé diely a tie účelovo nanovo pospájané tak, aby odzrkadľovali duševné rozpoloženie hlavného hrdinu. V tomto smere ide Nakashima ešte výrazne ďalej ako u svojho predchádzajúceho Kokuhaku. Z hľadiska štýlu, ktorý už "brakovo ladenými" úvodnými titulkami dáva najavo svoju hyperbolickosť, to tak môže byť rovným dielom maniera a neschopnosť režiséra posunúť sa ďalej ako aj vycibrenosť, resp. postupná ciezelácia svojho rukopisu. To nech si každý v hlave vysporiada sám. Pravdou je, že už dávno vo mne nejaký film nevyvolal také zhnusenie a zahanbenie zo sledovania, ako tento, hoc stále si uvedomujúc tú náročnosť vyskladania to do tej výslednej podoby. (17.09.2014)

Tetsuya Nakashima, tvorca jedného z najlepších filmov, aké som vôbec videl, Confessions, prichádza po niekoľkých rokoch s ďalším thrillerom na tému pomsty, takže som bol veľmi zvedavý na výsledok, pričom som ale predsa len skôr čakal, že sa mu už niečo tak kvalitné natočiť nepodarí, no našťastie som sa mýlil a aj tentoraz som úplne nadšený. Už od začiatku cítiť, že to natočil práve on, svoj neopakovateľný štýl si zachoval aj tentoraz, takže ma to úplne pohltilo, pričom tá intenzita vynikajúcich momentov, scén a prvkov je priam neskutočná, takže som sa popri svojom nadšení ešte aj celý čas obával, aby sa to nepokazilo, no to sa nestalo a film si svoju vysokú kvalitu udrží až do úplného konca. Dej je mimoriadne zaujímavý, dosť prepracovaný, no navyše aj plne prehľadný a tak aj napriek množstvu postáv a tomu, že nejde priamo do cieľa, ale tých odbočiek z rôznych období je tu nespočet si zachováva bezproblémovú prehľadnosť a tak nie je žiadny problém sa v tom orientovať. A to množstvo odbočiek rozhodne nie je problém, práve naopak, aspoň sa dá lepšie zoznámiť s jednotlivými postavami a ich minulosťou, takže aj v ich motiváciách sa dá lepšie orientovať. K tomu množstvo perfektných prvkov, ktoré mám nielen v tomto žánri veľmi rád, pričom je to podané tak perfektne bizardne, ale aj surovo a nadnesene a tak sa tu kombinuje zaujímavé vyšetrovanie s netradičným, ale výborným hlavným hrdinom, ktorý rozhodne nie je žiadny ideál, či už muža, alebo detektíva s nejakou tou psychológiou, symbolikou a množstvom typycky japonských prvkov vo svete plnom psychopatov a úchylákov, v ktorom je násilie a smrť úplne normálny jav. A berie si to to najlepšie z toho, na čo sa dá v jedinečnej japonskej produkcii naraziť a tak som bol z toho úplne nadšený od prvej do poslednej minúty. S obsadením tu tiež nemám žiadny problém, Koji Yakusho, obvyklý predstaviteľ charizmatických a správnych mužov tentoraz predstavuje prakticky svoj protiklad, no zvládol ho nemenej dobre, vždy ma potešia aj Jun Kunimura a Joe Odagiri a množstvo skvelých, prevažne ženských vedľajších postáv, ale určite musím spomenúť aj mladého detektíva s lízatkom, ten bol skvelý. Tetsuya Nakashima odviedol vynikajúcu prácu v každom ohľade, vizuálna stránka je dychberúca, rovnako aj celé to prevedenie, ktoré ešte osvieži aj atmosféra vianoc, pričom si tu zachoval prakticky všetky svoje skvelé prvky z nezabudnuteľného Confessions, no navyše to doplnil aj o plno prvkov známych hlavne z tých uletenejších Sonových filmov a tak je to ešte trochu pestrejšie. A hudba je tiež výborná. Takže Confessions u mňa zostalo neprekonané, to mi prišlo o trochu originálnejšie, postavy ma zaujímali o niečo viac a aj tá jedinečná chladná atmosféra mi brala dych, ale to kvôli jeho mimoriadnym kvalitám nie je žiadny problém. World of Kanako je rovnako nezabudnuteľná záležitosť, v ktorej som si užíval úplne všetko a lepší film som za posledný rok nevidel. 89% (29.11.2015)