Radko

B: "Mohol by z neho byť dobrý človek, čo povieš?" BD: "No, matku mal." Excelentný lakonický a výstižný dialóg. No celé dielo dojalo. Priamočiary návod, ako sa brániť ohrozeniu zvonka. Ohrozeniu v podobe hajzlov, ktorí majú v rukách vládu, samosprávu aj ozbrojené zložky. Áno je to len začiatok, ako kričí hlavný žoldák v závere. Koniec možno vôbec nebude taká selanka. Podstatné je vedieť možnosti obrany. Možnosti útoku. Vždy a za každých okolností niečo konať alebo efektívne nekonať (vypariť sa). S mierou i využitím múdrosti predkov. Poznámka: Ak si myslíte, že ide len o brazílsku exotiku, ste na hlbokom omyle. Na Slovensku poznám osady, kde samospráva v dohovore s privátnymi energetickými spoločnosťami cielene pravidelne vypína elektrinu. Odmieta postaviť kanalizáciu. Zatvára sociálno-kultúrne centrá - krčmy. Obmedzujú sa otváracie hodiny potravín. Alebo sa rovno zavrie celý obchod. Znečisťuje sa podzemná voda splaškami a hnojom z družstiev, ktoré vlastní rovnaká globálna finančná skupina, ktorá chce zdierať miestnych chudobných obyvateľov poplatkami za energie.Na pozemku bývalej malotriednej školy (ktorá sa zbúrala) si lokálny mafián postavil haciendu. Družstvo sa predalo Pente (jednej z dvoch oligarchických skupín na Slovensku). Ľudia sa búria. Zatiaľ len na vzájomných návštevách. City však vybuchujú, nechýbajú vyhrážky ozbrojeného odporu voči elitárskym podnikateľom, politikom i samospráve, pretože ťahajú za jeden povraz. Včerajší i dnešní, naivní sú tí, čo si myslia, že voľbami sa čosi zmenilo. Možno rebélia nejde tak priamočiaro ako vo filme, ale cez isté pašerácko-pytliacke chodníčky sa čosi podarilo. Všetko len preto, že v každom trochu normálnom štáte v štátnom vlastníctve, si štát musí zachovať právo každého na ničím nepodmienený prístup základným benefitom bývania v 21. storočí. Sú nimi právo na teplo, svetlo, plyn, a prístup k teplej a studenej pitnej vode. Ak na tomto chce ktosi ryžovať, a neplatičov terorizovať, narazí. Bacurau nádherne ukazuje možnosti od slovného upozornenia, po radikálne riešenie. Od racionálneho správania po drogové opojenie. Od slovného varovania po krvavý masaker. Vyberte si. Dá sa to na storako. A milí dohliadači pamätajte: vymazanie údajov na internete, hackovanie stránok, sledovanie obsahu a neustále používaný dron nezabezpečia ešte víťazstvo. Prečo? Nuž preto, že v dočasných autonómnych komunitných zónach existuje, ako to Enšpígl krásne vystihol - akési tajomstvo. Nezachytiteľné dronom, neodpočuteľné telefónom, nehacknuteľné ukradnutím obsahu počítačovej aktivity.

Milý a dramaticky výživný sociálny konštrukt. Ako príbeh skvelé, plnê emócií a otázok, či biologická rodina je vždy tá pravá. To určite nie. Lenže ponúkané ľavé alternatívy - dojčenský ústav, detský domov, ústav sociálnej starostlivosti - sú takmer vždy horšie. Akou takou záchranou môžu byť, pri priaznivej hviezdnej konštelácii, adoptívni rodičia alebo pestúni. Naznačená možnosť žiť v pohode a láske v rámci robotníckej rodiny, vypomáhajúcej si k živobytiu krádežami a prostitúciou, pričom tieto záležitosti sa detí nejako extra negatîvne nedotýkajú, je konštrukčný omyl. V realite také pokusy existovali i existujú, len Kore'edov optimizmus strieda tvrdá realita. M8 najčastejšie podobu zdrogovaných šľapiek, náhradných matiek, ponúkajúcim dieťa špeciálnym klientom na ešte špeciálnejšie účely; zaúčanie detí v útlom veku sexu, drogám, alkoholu i cigaretám; apatia a nezáujem o nového potomka až do momentu, kedy môže priniesť jeho existencia nejaký materiálny zisk.

Oni to chcú tiež. Zvádzajúci muži aj nevinné dievčatá. Nezáleží, či ide samcov bujaro mladých, či vekovo usadlých pánov okolo päťdesiatky. A ani na tom, či dievčence majú dvanásť alebo 18. Či vlastne...tu je istá, spoločnosťou nadekrétovaná bariéra. Má podobu hrozby spáchania trestného činu, ak súložíte s osobami mladšími ako päťnásťročnými. Inteligentní páni dokážu byť zároveň vzornými manželmi i milujúcimi otcami a súčasne neodolateľné zvrhlými prasiačikmi, udržujúcimi variabilné pohlavné vzťahy s mladými sexicami (nech už to znamená čokoľvek). Podstata schopnosti viesť takýto double life je ukrytá v schopnosti maskovania a súčasne klamania bez mihnutia brvou. No niekedy i takýchto vychcánkov dobehne karma. Pretože zneužívali nevinnosť, niekedy ešte chránenú zákonom, pretože morálne zlyhali vo vzťahu k zákonitej partnerke, niekedy i k deťom a rodičom. Nevinnosť to výstižne zobrazuje. Zároveň ukazuje, že tento model správania je tu neustále a často prítomný, napriek hrozbe potrestania, napriek morálnym popáleninám. Hřebejk s Jarchovským sa nezľakli a ukázali to naplno. V príbehu, kde ani jedna postava nebola navyše. Ani obézny chlapec - mongoloid. Vetchého utlmený herecký výkon plne zodpovedá charakteru jeho postavy. Muža, žijúceho si svoj šťastný život, berúci si z neho tie najšťavnatejšie plody v podobe atraktívnych dievčat, pričom si ich vychutnáva ako predmety dennej spotreby - hrušku, víno alebo jablko. Citové a morálne potreby jablka majú bežne ľudia v paži. Rovnako má Vetchého postava na háku problémy svojich partneriek. Život berie v pohode a bez stresu. Bez ročných výkyvov, stabilne a výrazovo bez väčšej zmeny. Vyzerá to, že po skončení filmu a pár rokoch v ňom bude rovnako bezproblémovo pokračovať.

Nudný a zdĺhavý príbeh o ceste astronautov na Mesiac. Z odpadu ho vyťahuje náučný krátky kreslený film, slúžiaci presviedčaniu investorov, aby do projektu vložili svoje prachy. Ale nielen on. Dobre sa dá zabaviť i na propagandistickej stránke filmu, úplne v duchu pravicového zmýšľania autora knižnej predlohy, súdruha Heinleina. V úvode filmu zlyhá niekoľko rokov pripravovaný vládny projekt vývoja rakety, schopnej vesmírnych letov. Nedlho potom odznie veta, že keď vládne (rozumej štátne) projekty zlyhávajú, úspešné riešenie sú schopní zabezpečiť len súkromní investori a korporácie. Dosiahnutie prvenstva v pristátí na mesačnej destinácii má slúžiť prioritne strategickým vojenským záujmom, nie poznávaco - vedecko - výskumným. Armádny generál nielenže dokáže celý projekt manažovať, ale ukáže sa byť nepretržite schopným astronautom (chvála armádnych multitalentov). Všetky tie nepríliš interesantné triky len slúžia naznačeným ideologickým východiskám v čase zúriacej studenej vojny medzi boľševizmom a kapitalizmom. Medzi komentátormi vyzdvihovaná serióznosť našťastie prispela skôr k celkovej nezaujímavosti výsledku. Pretože fantázia autorov scenára a schopnosť ponúknuť zaujímavý aj pútavý príbeh, schopný strhnúť divákov, je presne to, čo dobrý komerčný film potrebuje v prvom rade. Obidva body v Destinácii Mesiac zlyhávajú.

Stenka Razin - chľastom razil. Ako vojnovú korisť získava perzskú krásku. Na ruský spôsob jej vyznáva lásku. Zbojníckym súdruhom však exotická kráska vadí. Radi by žili jak doposiaľ - špinaví, bradatí pijanskí smradi. Pripitý bohatier sa preto po žúre na lúke pečlivo venuje partnerskej rozluke. V zúrivosť žiarlivú ho dovedie dočista perzskej princezky listová očista. Sťažností na pomery ruské je jej moták do Perzie plný. Nečudo potom, že Razinovou rukou pochovajú krásku exotickú Volgy šírej vlny. Prvý film umelecký ruský. Úrovňou ho však následne prekonali mnohé následné filmárske kúsky. Zaujme pre Rusko typická kolektívna atmosféra, napriek deklarovanému zobrazeniu prevažne individuálnehu osudu bájneho hrdinu z názvu filmu. Interesantné sú aj takmer pogové opilecké tančeky na lúke v sprievode bubonára či lode plávajúce širokou riekou, preplnené bradatými popíjajúcimi zbojníkmi. Nuž a excelentný skratkovitý záver nemá chybu. P. S. Dnes by bol oslavovaný hrdina Razin považovaný za opileckého násilníka, týrajúceho a vraždiaceho vlastnú partnerku. Tak sa mení vnímanie historických a mytologických príbehov - čo bolo včera udatným hrdinstvom, sa dnes javí ako sprostý násilnícky zločin.

Hlavná hrdinka, (bohyňa lovu) Diana, nie je zďaleka tak skazená mrcha, ako sa to tu nesie viacerými komentármi. Rozhodne je dominantná, no zároveň charakterovo zďaleka najzaujímavejšia postava príbehu. V porovnaní s pôvodnou frajerkou Franka (Robert Mitchum), mi príde dokonca oveľa morálnejšia vo veci ozajstných citov. O vyvoleného svojho srdca je ochotná, a hlavne schopná bojovať všetkými prostriedkami, i za cenu sebazničenia, napríklad dobrovoľným priznaním sa k úkladnej vražde. Zatiaľ čo Mitchumova pôvodná frajerka pri prvom náznaku zaškrípania vzťahu preletí k nudnej starosvetskej istote neveľmi interesantného nápadníka, čím sa otázka jej skutočného zamilovania stáva značne pochybnou. Navyše Diana pochádza z bohatej rodiny, je inteligentná, odvážna, avďaka kráse zvyknutá vyhrávať. Neváha z arzenálu svojej krásy a inteligencie použiť čokoľvek, aby si pri sebe udržala mužov, ktorí pre ňu znamenajú všetko - otca-spisovateľa a vyvoleného svojho srdca. Nezvratná strata života či citov pre ňu teda predstavuje fatálnu stratu. Rozhodne ju nemieni nahradiť nejakým šedivým prežívaním v priemere.

Jeden z mála ohníčkov, žiariaci v normalizačnej filmovej šedi. Pár plamienkov osvieti sivú jesennú krajinu. A autori týchto nádejí svetla, znamení, že ktosi tu ešte bdie, sú vzápätí okríknutí autoritou, aby okamžite zhasli. Aké príznačné.

Tak dobre som sa pri muzikáli ešte necítil. Ja viem, že boli už aj predtým nejaké čierne filmy, aj nemé. Ale aj tak: nakrútiť modernú muzikálovú verziu Bizetovej opery Carmen komplet s čiernym osadenstvom - v tomto zmysle je úchvatná scéna preplnenej boxerskej arény, plnej pokrikujúcich, jasajúcich či spievajúcich černochov - to bola v roku 1954 v USA rovnaká trúfalosť, ako dnes nakrútiť v Čechách alebo na Slovensku vysokorozpočtový muzikál výlučne s cigánskym osadenstvom. Hrajúcich hlavné postavy, policajtov, vojakov, úradníkov, ľudí na ulici, v kostole, na futbalovom štadióne, jednoducho všade. Myslíte, že si to niekdo lajsne? No, to by tu musela byť režisérska osobnosť Premingerovho formátu. Okrem toho, známe melódie oživujú nové - a perfektné - texty, tradičné melódie sú oživované jazzovými piesňami. A príbeh, zasadený do súčasnosti, nielenže nekopíruje otrocky predlohu, ale rúti sa vpred ako dobre premazané švajčiarske hodinky. Z filmu jasne cítiť, že jeho aktéri mali z nakrúcania čistú a nefalšovanú radosť. To sa hneď prejaví na výsledku.

Najväčším prirodzeným nepriateľom svišťa je chlad. Pretože napriek chúťkam orla na čerstvé mäsíčko svištích mláďat, najviac ich zahynie v zime. Jednoducho tak, že pomrznú. Napriek niekoľko metrov hlbokým podzemným norám, vystlaným prácne prineseným senom a vzájomnému túleniu sa celej svištej tlupy. Okrem krásnych záberov oboznamujúcich diváka so životom týchto krásnych, žlto zubých panáčkujúcich a pískajúcich hlodavcov - vegánov, dokument letmo oboznámi diváka napríklad so šialeným tancom lasice, horolezeckými presunmi kamzíkov, či s prítulným priateľstvom medzi svišťom a človekom.

Príbeh o večne mladom zhýralcovi. Jeho životné a morálne poklesky neodráža jeho tvár a telo, lež namaľovaný portrét. . Americká adaptácia všeobecne známej predlohy bola nakrútená krátko po konci druhej svetovej vojne. Pútavý príbeh, plný zaujímavých myšlienok je najmä tom, či prechcať starnutie je naozaj to najcoolovejšie riešenie (dnes úlohu maliarov portrétov prevzali stále populárnejšie plastické chirurgie). Pridaná hodnota filmu je, okrem dobre spracovanej predlohy literárneho rebela Oscara Wildea, najmä nadpriemerná výtvarná stránka a omračujúco riešený vzhľad prostredí, v ktorých sa dej odohráva. Zďaleka sa to netýka len meniacej sa podoby portrétu a jeho farebnosti (v ostrom kontraste k čiernobielemu okoliu). Aj keď, samozrejme - portrét dominuje. No interiér veľkoryso poňatého Grayovho príbytku je jednoducho úchvatný. Preplnený soškami Budhu, rôznorodých vyobrazení hrdinov antických bájí a povestí, staroanglickej mytológie rytierov od okrúhleho stola, či staroegytských záhadných božstiev, oscilujúcich medzi životom, smrťou a večným bdením. Nečakaná filmová lahôdka, odporúčaná všetkým milovníkom literatúry, klasickej hudby a predovšetkým výtvarného i užitého umenia.