Radko

Všetko podstatné hneď v úvode. Tetovanie. Správne načasovanie postupne dávkovaných informácií a napätia. Sedí ako riť na šerbli - či skôr ako na mise vo väzenskej cele. Prítomnosť umne striedaná s minulosťou. Záver fascinujúco odhalí čomu tetovanie slúži. Jeden z najkrajších úvodov seriálu vôbec. Žiadne úmorné zoznamovanie sa s postavami, naopak - šup, šup priamo do deja.

Slovenský vidiek nie je tak jednoznačne napojený na militaristickú omladinu, krytú pláštikom nostalgie za farskou republikou, ako naznačuje film. Upozornenie na rozdiely medzi mestom a dedinami, na ktorých má cirkev dodnes veľký vplyv je však potrebné. Spoločenské debaty sa totiž v sk mediálnom priestore točia prevažne len okolo hlavného mesta. Zvyšok krajiny akoby neexistoval. Časť farárov dodnes nosí fotku Jožka Tisa v Biblii. Neonaci spolky - Slovenskí branci, Akčná skupina Vzdor Kysuce či Slovenská pospolitosť, lákajú medovými motúzmi dobrovoľnej pomoci pri ťažkostiach tam, kde štát zlyháva. Helfnú po povodniach, zosuvoch, obdarujú sociálne slabých i chorých, postavia hliadky pred cigánskymi zlodejmi. Film síce hyperbolizuje, ale to je ok. Poukázanie na hroziace nebezpečenstvo sa účinne nedá totiž spraviť realistickým opisom situácie. Príbeh zobrazuje pobožnú rodinu, ktorá sa ocitá v bludnom kruhu potreby vymanenia sa z novodobých móresov naviazaných na ustálené dedinské zvyklostí. Psychicky to devastuje ich deti. Komunita obce, cirkev, ani polícia pri snahe o normálny život však nápomocné nie sú. Ich lídri sú často myšlienkovo naklonení smerom, na ktorý varovne ukazuje film.

Americký sen - rozrezané oko, dobité telo, rozjebaná hlava. Ale ten pocit, že sa to dá vydržať, predsa stojí za všetko! Naozaj? Tŕnistou cestou ku hviezdam či pásikom na trenkách. Neúhybne paradoxný film o tom, či víťazstvom, v mene ktorého sa obetuje veľmi veľa, naozaj niečo človek získa. Netreba zabudnúť na to, že reklama musí byť všade - či tá extra cool na strane všetkého schopných mocných, alebo lacná - bitúnková, na boxerskom plášti outsiderov. Ale: naozaj je cesta cieľom, ak na jej konci je zmangľované a doráňané telo a neustálym otrepávaním hlavy zomdlený rozum? Možno sa však americký sen inak uskutočniť nedá.

Osamelo žijúci zabijak. Uväznený, ako vtáčik v klietke, ktorý ako jediný mu zdobí jeho ošuntelý príbytok. Uväznený v zmysle podriadonosti tým, ktorí ho platia. Motívy jeho práce mu nikdy nezverejňujú, skutočných objednávateľov nepozná. Mlčanlivú racionalitu jeho konania naruší zrada. Podobne, ako jeho vtáčik v klietke zmení, narušením jeho ustálených zvykov, melódiu spevu. I jeho nápev tak dostane iný tón. Tón pomsty voči tým, ktorí ho platia. Prepojenia tých, ktorí ho ovládajú, a ktorí po ňom idú sú však len ťažko jednoznačne pochopiteľné a uchopiteľné. Napriek znalosti prostredia, kde sa pohybuje najradšej - podzemia veľkomestskej dráhy metra - sa sieť nad ním neúprosne zaťahuje. Uhrančivá filmová jazda muža, ktorého pohľad ženy síce zbožňujú, no spásy sa od nich nedočká. Ani od komplica, ktorý mu už odmieta naďalej meniť značky na ukradnutých automobiloch. Má zmysel bojovať v tejto situácii proti presile ?

Rozdelené Nemecko, rozdelená rodina, rozdelené rodinné hodnoty. Skvelo vystihnutá dobová atmosféra, kde sa prelína nacistická minulosť, kapitalistická prítomnosť, konzervatívne hodnoty s prichádzajúcou rockandrollovou rebéliou, postupným oslobodzovaním žien a vzťahovo-sexuálnym uvoľňovaním. I za cenu neľahkých obetí. Všetko koncentrované v osudoch rodiny, prevádzkujúcej tanečnú školu.

City ukryté pod pláštikom neustálych ciest vlakom, návštev kaviarní a rodiny. Zdanlivo pohodlný, hoci samotársky život mladej Yoko, pátrajúcej po osudoch hudobného skladateľa naruší jej tehotenstvo. Škrupinka nepriepustne zakrývajúce jej intímnejšie vnútro musí byť naťuknutá. A tak je nútená priznať sa rodičom. Nejasné ostáva, aký je jej skutočný vzťah k otcovi dieťaťa, žijúcom v inom štáte, ďaleko. Vydať sa za neho nechce. Jeho fyzickú neprítomnosť nahrádza intelektuálny kontakt s majiteľom antikvariátu, ktorému zjavne Yoko ľahostajná nie je, no on svoju vzťahovú odvahu sublimuje do neustáleho chodenia po Tokiu a nahrávaniu zvukov prechádzajúcich vlakov. Rodičovské rozhovory a rady dcére sa otvárajú len pomaly, pričom spúšťačom sú scény spoločne trávených chvíľ pri jedle. Nevlastná matka si robí starosti o finančné zabezpečenie dcéry, nakoľko si je vedomá, že oni s otcom onedlho pôjdu do domova dôchodcov a Yokinoi pátranie po taiwanskom hudobnom skladateľovi, neustále cestovanie vlakmi a metrom, rozhovory s antikvariátnikom, rozoberanie nočných môr prostredníctvom rozprávok a návštevy kaviarní nejaké veľké peniaze neprinášajú. Hoci prinášajú opojne meditatívne chvíle samoty uprostred veľkomesta. Tak skvelo nakrútené, až má divák chuť nasadnúť na tokijský vlak, sadnúť do kaviarne a len tak pozorovať cvrlikanie života. Bez potreby neustáleho naháňania kšeftov.

Sebazničujúci talent, prekypujúci a tryskajúci zvnútra, v sebaodhaľujúco ostro úprimnom predstavení filmu vo filme. Krutom, smiešne trápnom i myšlienkovo oslobodzujúcom. Plnom závislostí na tvorbe, na druhých, na alkohole. Nápady striedajú pochybnosti o sebe samom. Zničujúce slovné bičovanie štábu režisérom striedajú skeptické pochybnosti o zbytočnosti tvorby. Vedomie toho, že nejde o mainstream spôsobuje zlyhávanie v neustálom nedostatku peňazí a filmového materiálu. Nadšenie a život v umelecky sa posilňujúcej komunite žijúcej umením pre život nestačia. To, čo má byť výhodou oproti klasickému komerčnému štábu, sa stáva výraznou slabinou práve kvôli komunitnému spôsobu života, kde každý spáva s každým. Očakávané vzťahové oslobodenie sa tak strieda s utrpením. Pretože spoločnosťou a výchovou vpečatené vzorce monogamného vzťahu, podmienené vlastníctvom jedného partnera druhým ostávajú. Občas mám chuť na Cuba Libre. A tak, hoci sex nie je predmetom predaja tovaru, ako je tomu všade navôkol, Fassbinder zároveň pred dobrovoľnou svätou kurevskosťou varuje (viď názov). Lebo to, čo malo byť oslobodením sa stáva dobrovoľným zachumlaním sa do klbka vzájomných prepojení (krásne symbolická scéna navzájom prepletených tiel štábu). Nečudo, že režisér v závere filmu konštatuje, že jediné, čo ho momentálne zaujíma na ľuďoch je zúfalstvo. Obrazovo nádherné, symbolickými obrazmi (akoby náhodne plynúcimi z danej situácie) prepletené podobenstvo o tvorbe a o živote, prepája to najnižšie (v telesnom zmysle) a zároveň to najvyššie (v duchovnom zmysle). Fassbinder v jednom zo svojich vrcholov.

Nad štandardným detektívnym príbehom, o snahe zachrániť unesenú ženu, dominuje podmanivé vizuálne obžerstvo a wtf dialógy v snovom svete. Zopakovaniahodné dobrodružstvo.

Rodinné trampoty univerzitných intelektuáôlov, ich súperenia a večná nevera v snahe ukázať, kto ho má väčšieho, zasahuje veľmi bolestivo do života ich manželiek. Obzvlášť, ak takéto dve rodiny žijú v jednom dome. A dupľovane, ak sa ženy snažia prekročiť obvyklý tieň domácej gazdinky a rodičky detí. Nuž ale problémy intelektuálov, rozumbradových vysokoškolsky vzdelaných ľudí, vyplývajúce z ich sociáloneho statusu, ma nikdy príliš neoslovovali. Bez ohľadu na to, či ide o zobrazenie výseku života spisovateľky temných mysterióznych príbehov s hororovým podtónom, alebo nie.

Dráma dvoch mladíkov, zmietajúcich sa vo vlastných citoch a životoch. Jeden je posadnutý explóziami, druhý svojim kamošom. Vášeň k výbuchom privádza jedného k túžbe explodovať, no nie v samovražednom zmysle. Skôr sa považuje za vec, nie za človeka, fascinuje ho rozdiel medzi smrteľnosťou a konečnosťou. Kamarát ho zoznamuje s dievčinou, ktorá zbiera samovražedné vesty. Zdá sa, že nachádza v nej človeka, ktorý rozumie jeho zmýšľaniu. Táto nádej sa však onedlho tragicky skomplikuje. Nevšedné dielo, skvele zahrané i rozohrané, ukazuje život mládeže, ktorá nemá presnú predstavu toho, čo ju čaká, má však veľmi presnú predstavu zmaru a neutešenosti vecí budúcich. 70%