Radko

Keď príbeh ustupuje atmosfére, nastupuje Luco Fulci.Nie však úplne. Vizuálne psychedelické hodovanie nie je totiž jediné čo upúta. Psychoanalytická rovina príbehu pekne ukazuje, nakoľko možno dôverovať vývodom slovutných pánov psychiatrov a ich snovým, skvele zaplateným, analýzam.

Románik človeka s chobotnicou a jej podmorské dobrodružstvá sú tak skvelé, plné úchvatných podmorských záberov, že nedovoľujú ísť s hodnotením do priemeru. Plusom je aj apelatívne upozornenie na potrebu ochrany a rešpektu všetkých, i tých najmenších tvorov a podmorského životného priestoru. Hlavná výhrada je k osobnej línii dokumentu. Kľudne ju mohlo nahradiť prezentovanie zaujímavých faktov zo života chobotníc, ktoré sú v dokumente odbavené pár zábermi o tom, koľko vedeckých štúdií režisér o týchto fascinujúcich hlavonožcoch prelúskal.

Tri rozhovory o práci formujúcej vzťahy, o vzťahoch formovaných prácou, o živote. Lemované citátmi Karla Marxa a Jeana-Luca Godarda, úvodnou hádkou spovedanej ženy a muža (ktorý jej vyčíta prácu, vďaka ktorej ju označuje okolie za štetku, a jemu neostáva, len takému označeniu pritakať) a reklamou na kozmetický prípravok. Žena vo vani hovorí o svojom živote reklamnej modelky a z neho vyplývajúcich vzťahových a osobných súvislostí, ktorých dôsledkom je nemožnosť chodiť s priemerne zarábajúcim mužom, ktorý by nedokázal zabezpečiť jej potreby týkajúce sa odievania, šminkovania, cestovania a života v primeranom luxuse. Druhým je muž pod sprchou, komentujúci svoje skrachované vzťahy so ženami a hľadanie ideálnej partnerky, tolerujúcej jeho výstrednosti. Treťou je upratovačka kúpeľne, v ktorej prebiehalo nakrúcanie. Tá vypovedá o svojom trpkom životnom údele, bez nádeje na lepšie vzdelanie. Čiernobiely dokument s ironickým názvom ukazuje, že smerovanie životných osudov nie tak priamočiaro závisí na ideologickej povahe zriadenia. 70%

Príležitosť odhodiť putá života v manželstve, ktoré sa premenilo v rutinu. Príležitosť realizovať si nenaplnené sny mladosti, ktoré skončili príliš skorým otehotnením s prvou láskou. Príležitosť zopakovať si mystické čaro večera pod hviezdnou oblohou, na ktorej sa dejú divy. Možno prvá a posledná v živote. Mladá, príťažlivá matka dvoch detí chytí ponúkanú šancu pevne za pačesy a naplno vpláva do osídiel znovu prebudenej vášne v čase, atmosférou nahrávajúcou takémuto dobrodružstvu. Prvý dotyk človeka s Mesiacom, festival Woodstock, ako manifestácia a vyvrcholenie obdobia detí kvetov a voľnej lásky. Ale dá sa odpútanie a voľný let realizovať pri dvoch deťoch? Príjemná retro vzťahová dráma, atmosférou dokonale vtiahnuca diváka do obdobia konca nádejných 60. rokov..

Gestapácke metódy polície, neschopnej prijať inú vyšetrovaciu verziu než jej vlastnú, zhubný vplyv nových technológií s neviditeľným smrtiacim nepriateľom - žiarením, pomoc voči poľnohospodárskym škodcom škodiaca predovšetkým novorodencom a postihujúca i ľudské pozostatky, šíriace nákazu ďalej, nenávisť k hipíkom a alternatívcom zo strany štátnej moci. Varovné celospoločenské motívy pretavené do skvelého hororovo-detektívneho príbehu o nemŕtvych, ktorých nejde zlikvidovať tak ľahko, strely, ani fyzická deformácia nezaberajú. Výzor nemŕtvych odpudivý, des vzbudzuje i vrndžanie poľnohospodárskych strojov. No a vyústenie dotvorilo svojskú spravodlivosť.

Vizionársky počin Viktora Kubala obdivuhodne presne ukazuje príčiny postupného uberania pôdy v prospech zástavby. V roku 1966 predpovedal, čo sa bude diať - a neustále sa deje. A aké typy ľudí sú za tým. Možno k tomu nebolo treba ani nejakú vešteckú hlavu, veď ohrozenie miznutia pôdy predpovedali mnohí, no nespochybniteľným autorským vkladom je úžasný humor a nadhľad, s akou je toto varovanie spracované. Žiadne jednoduché frky, naopak premyslené a vo výsledku úžasne oslobodzujúco použité nápady. Celok je tak rovnako na zamyslenie ako aj skvelé pobavenie. Trpkosladká grotesknosť života ako na tanieri.

Niežeby som neoceňoval nápaditú vizuálnu a režijnú stránku. Hýri farbami, nápadmi i škálou emócií od dráždivého vzrušenia po excitujúce uvoľnenie. Zaujme i variovanie prostredí od napohľad smrdudých mestských pisoárov až po cisársko -.sultánske dvory, od rajského lona (alebo anusu?) prírody po veľkomestské kulisy bez kúska zelene. Ako však Eodeonom spomenutý Kenneth Anger, ako aj iní nemainstreamoví experimentátori veľmi dobre vedeli, znesiteľnosť alternatívneho filmu má istú dĺžku. Preto sa len výnimočne púšťali do dlhometrážnych záležitostí. Ružový Narcis je natoľko monotematicky zaujatý sám sebou (čo mu nevyčítam - má to v názve), až si akoby prestal uvedomovať, že zhruba po dvoch tretinách dĺžky filmu začína byť trochu navyše. 70%, s nenápadnou úpravou hviezdičiek smerom nahor.

vypravěč a radektejkal - užívatelia, čo udreli klinec po hlavičke. A čo sa pred divákom odohráva? Manželka úplne oddaná rodine. Jej muž citovo a empaticky plochý hrubián. Občas ju zmláti, občas odvlečie na psychiatriu. Lebo on je v očiach svojich i okolia ten normálny (pozrite, čo hentá vyvádza). No ona sa snaží dať deťom všetku lásku a hru, bez ohľadu na konvencie. Buranské správanie muža, ktorý ju istým spôsobom miluje), a tlak okolia spôsobia skratkovité výpadky v jej konaní. Citovo a láskyplne mimoriadne obdarení ľudia sa totiž násilím a cynickou falšou brániť nevedia. Nie je to v nich. A tak vidíme devastujúce následky pracovného zaneprázdnenia, nahradzujúceho chvíle strávené v kruhu rodiny, a návštev kolegov z mužovej práce. Upätý a suchopárny páprda, usúdi na základe pár nepodstatných vybočení z "normálu" , že žena nie je duševne fit. Kľud neprináša ani svokrin neznesiteľný mentorsko-dohliadací prístup, či nechápajúci rodičia. Komplexné a výpovedne veľmi potrebné dielo. Hoci na reakciách divákov vidieť, že napriek režisérovej snahe, cez okuliare natrené farbou spoločnosťou konvenciami nanútenej normality, sa každému nepodarí nahliadnuť do toho, ako to v skutočnosti je.

Snaha priviesť americký štýl do československých luhov a hájov (ako o tom zaujímavo píše Douglas) neoslovila tak, aby som šiel s hodnotením vyššie. Faktom však ostáva, že každý, kto si na rodinnú oslavu ako zabávača pozve niekoho s desivo démonickým výzorom kúzelníka a mága Durka, si automaticky koleduje o problém.

Prijatie staroby z rôznych uhlov pohľadu. Od rozumného akceptovania samovraždy, kedy už stačilo, po hľadanie vhodného kameňa na zatlčenie posledného klinčeka do rakvy. Pretože to jediné, čo ako ľudia naozaj musíme, je zomrieť. Primerane dávkované humorom, i obavami z vlastného zdementnenia pri pohľade na starých priateľov. Niekedy sa z nich stanú nechápajúce karikatúry vlastného ja, len útržkovito vnímajúce vlastný život. Staroba je však zároveň múdra a dokáže sa i na smutných defektoch života zhovievavo pousmiať. To všetko a ešte aj niečo naviac, niečo, čo odkrýva rany minulosti a zároveň nádej do budúcnosti (vynikajúca scéna prírodnej tradičnej svadby) priniesol Kaneto Šindó v Pozdnej záveti.