Radko

Neil Simon si pri písaní scenára zjavne zvolil oddychový čas. Obstojný dramatik vytvoril plytkú storku. Variácia obohranej platne o mužovi medzi dvoma ženami len posilňuje stredostavovskú mužskú márnomyseľnosť o tom, že keď ho zákonitá manželka znudí, úspešne klofne vysnívaný idol - blonďatú, dobre zabezpečenú krásku. Komédia bez vtipu navyše doslova reklamuje symboly konzumerizmu - Coca-Colu, Marlborky a hamburger. To už je len vtipu a veselosti - tak prečo to nešupnúť rovno do príbehov tisíc a jednej noci, ktoré je nevyhnutné zhliadnuť pred smrťou? Nuž a k tomu, že všetko to vlastne bolo zámerne, ako cynicko- drsná paródia na život plytkých sebeckých samcov, ktorí drobné nezavinené vrtochy správania partneriek zakrátko označkujú nálepkou nenávisti - ok tak pridávam druhú hviezdičku, no viac ani náhodou. Pretože ako takáto paródia - to zaujalo len v pár scénkach.

Životopisný príbeh talentovaného fínskeho maliara a jeho sestry. Vystihuje podstatné momenty umelcovho života. Nezahlcuje diváka nadbytočnými omáčkami typu "ako prežila osobnosť detstvo", Úvodné scény sú venované druhej svetovej vojne, v ktorej sa Tom ocitol. Jedna z krvavých udalostí na bitevnom poli natrvalo poznačila jeho život a dielo. Dielo plné čiernobielych, hrubo obtiahnutých machistických gay postavičiek v uniformách a vojenských čiapkach, zdôrazňujúcich vyšportované muskulatúry a mohutné erektované penisy (najznámejším je libertarián KAKE). Dlhú dobu tvoriaci v ilegalite, pod titulným pseudonymom, známy len v zahraničí. Najmä v USA sa stal obdivovanou gay art legendou. Skvele vystihnutá je i doba diskriminácie homosexuálov zo strany štátnej moci v povojnovom Fínsku i Nemecku. V opozícii tomu je ukázaný priepastný rozdiel vo vnímaní komunity políciou v Amerike. Príbeh zaznamená i dobu počiatkov šírenia vírusu AIDS, ktorá nebola homosexuálom vôbec priaznivo naklonená. Umelec sa však aj v ťažkej dobe dokázal postaviť s vášňou a kreativitou neľahkej situácii. V pololegálnych podmienkach, za pomoci židovského majiteľa tlačiarne, dokázal vytlačiť dielo.

Francúzska reportérka prichádza do japonských lesov objaviť tajomnú rastlinu Vízia. Rastlina, ktorrá je v skutočnosti hubou, vraj lieči bolesti a žiale, ničí i rodí zároveň. Zjavuje sa raz za tisícročie. Spomalené tempe plynutia príbehu hľadania huby oživujú hlbokomyseľné múdra Juliette Binochetovej. Obsahujú také perly ducha a duchovné výšky, až som mal pocit, že sledujem intelektuálnu paródiu na ezoterické batikované bytosti utiekajúce sa liečiť traumy minulosti do lesa. Preduchovnená jemnosť a subtílnosť režisérkiných diel ma tentoraz dokonale minula. Vízia ostala osobne neobjavená. Tak snáď nabudúce. Za 997 rokov.

Muž prezlečený za homára reklamuje novootvorenú reštauráciu. Popri výhodách návštevy podniku nezabude každého potenciálneho návštevníka vášnivo pobozkať na ústa. Rozdiely medzi ženou a mužom pritom nerobí. Nečudo, že onedlho skončí totálne zmlátený a skrvavený na zemi. Nádej na lásku však stále existuje.

Я не ощущал (Neucítil som). Poľka filmuje Moskvu a výpoveď mladíka o preciťovaní srdcom, keď nerozumieme jazyku. čo je presne dievčinin prípad - po rusky ani nezatne. S mladíkom následne ide na koncert a disko.

Reportáž o teplovode v obytnom dome sa mení na pomoc násilníkovi v zamilovanosti, potom, čo reportérovi roztrepe hlavu. Nepravdepodobné a hlúpe.

Cirkusový umelec, poslaný akýmsi omylom do blázinca má výnimočné schopnosti. Dotykom ruky rozsvieti žiarovku alebo opraví televízor. Nanešťastie z psychiatrickej liečebne dávno odišli schopné kapacity, ostali podpriemerní udržiavači systému s despotickými sklonmi. Renomé ústavu sa tak rozpadá podobne ako výrobňa lodí a prístav, na ostrove, kde je liečebňa umiestnená. Odtiaľ pacienti len tak ľahko neodchádzajú. Najlepšia poviedka filmu Короткое замыкание (Karótkoje zamykánie, Skrat).

Imaginatívne prežívanie hluchonemého mladíka v pivničných priestoroch rýchlo opravovne obuvi narazí na túžbu milovať. Náhle vzplanutie milostného citu vybudí zákazka na opravu alabastrovo bielych lodičiek. Čakanie na príjemkyňu opravenej obuvi, počas privítania ktorej chce zamilovaný obuvník vyjsť z izolačnej klietky, preruší fatálna nehoda v dôsledku jeho vlastnej zbrklej a zaľúbenej nepozornosti.

Príbehy nenaplnenej lásky piatich outsiderov súčasného Ruska. Prostredie rýchlokvaseného kapitalizmu, pretrvávajúceho chátrania krajiny mimo metropol v postsovietskej ére, násilné správanie oficiálnych autorít i príštipkárenie postihnutých, , ktorým sa nedostáva adekvátnej pozornosti je vystihnuté presne. Z filmu však priam kvapká na diváka beznádej, nemožnosť realizácie láskyplného vzťahu, smútok a takmer žiadna nádej na zlepšenie stavu. To, čo je možné kvitovať v príbehu reflektujúcom následky politickej moci a spoločenského vývoja, vo filme, spracúvajúcom primárne tému lásky, pôsobí nepatrične.

Uhrančivá horská scenéria. Uprostred hôr dom. Ktože býva v ňom? Nik, dom je opustený. Ako mnoho iných odľahlých usadlostí a statkov v lesoch, úbočiach a pri horských pasienkoch. Režisérka na príbehu jednej rodiny s využitím dokumentárnych postupov ukazuje príčiny, vedúce k opúšťaniu krásnych miest. Množstvo podobných záberov ukazuje každodenné dochádzanie za školou a obživou do vzdialeného mesta . Nádej na oživenie regiónu predstavuje plánovaná železnica, z ktorej sa realizuje tunel. Tunel, ako symbol rýchlejšieho a ľahšieho prístupu k vzdelaniu i práci však ostáva osamelým svetielkom na jeho konci. Ekonomická kríza spôsobí zastavenie železničného projektu, tunel sa zatarasí mrežou. Rodinní príslušníci postupne z rozličných dôvodov opúšťajú usadlosť. Poslední dvaja skonštatujú ústami jedného z nich, že pre dvoch je to tam veľmi veľké a náročné sa o statok a okolie postarať. A tak postupne zrejme odídu aj oni. Jemné, kontemplatívne a posmutnelé zobrazenie opúšťania miest, kde bolo v živote najkrajšie. Nenaplnenie životného údelu v lone prírody sprevádza i nenaplnená láska. Stihla ukázať len prvé výhonky a vzápätí ju spálil plameň civilizačnej neúprosnosti.