Mimo Satana

Iná kinematografia... Často na ten film myslím. Archaické, predkresťanské, snaží sa sprítomniť magické myslenie archaického človeka. Dumont vraj túži po tom, aby bolo znovu objavené v človeku. Taký Artuad, či Nietzsche by sa zrejme tomuto počinu s radosťou prizerali... Jeden z mála skutočne mytologických snímkov, ktoré poznám. (18.09.2014)

Muž a mladá žena spolu chodia na prechádzky. Melancholicky zvlnenou krajinou mokradín a šachoriny. Polo zarastené piesočné duny. Kukuričné polia, kravy. Vidiecka pustatina bez výrazného turistického cieľa. Bez ľudí. Vzťah bez sexu. Málo stromov. Sem-tam prehodia vetu. Muž pomôže žene vyriešiť problém s mužmi, čo ju obťažujú. Občas sa posadia v tráve a mlčky hľadia do krajiny pred sebou. Krajinu zachváti požiar, dievčinu neznámy násilník. Muž prespáva v krajine pri rozpadnutom múriku. Keď prší, zmokne. Dievča pripravuje chlapíkovi obložené chleby. Po násilnom prepadnutí slečny sa stane zázrak. Za odmenu sa chlapovi ujde vlčiak. Kráča so psom po ceste. V ústrety budúcnosti. Dievča sa zmieruje s matkou. Kontemplatívne, no k dokonalej spokojnosti o trošičku dlhšie. (19.10.2020)

Kritici analyzujú do hĺbky toto dielo, akoby sa snažili vidieť niečo v obraze Čierny štvorec od Kazimira Maleviča (hoci nakoniec sa prišlo na to, že on v sebe ukrýva iné maľby). Padli slová ako "archaický, predkresťanský". Pritom je to tak prosté. Odkiaľ ideme, čo sme, kam smerujeme, čo je zmyslom všetkého toho snaženia, existencie. Lakársky toluén bol kedysi za tridsať korún, teraz to bude určite obdobne. Šup šup, bežte si ho do farieb lakov kúpiť, aspoň tam, kde sa to ešte dá. Napríklad vo Fiľakove to vraj starosta zakázal. (14.05.2017)

Ide o filmovú poéziu z novej Francúzkej filmovej vlny z názvom New French Extremity. Z tohoto tsunami nových tvorcov, som zostal milo prekvapený, pretože za posledné roky som z tejto novej vlny videl minimálne pol tucta diel, iba náhodne, pozrel som si ich nezávisle od seba alebo od žánru. A poviem vám bez nafukovania, boli to tie najlepšie filmy čo som za posledné roky videl. Outside Satan je snímka poňatá v básnickom šate. Je to vláčne pomalé, život, príroda a lesy z toho dýchajú v každom pomalom zábere. Dej sa nikam neponáhľa, nemá ani kam. Divák si po celý čas vychutnáva prichádzajúcu jar Francúzskeho vidieku a sleduje hlavné postavy, nezvyčajný, až by som povedal, mystický pár. Muž, tajomný Bezdomovec, ktorý sa privandroval do jednej Francúzskej dediny a dievča, ktoré sa s ním fláka po lúkach, nesie mu jedlo, ošatenie a nepotrvá dlho a zamiluje sa. Muž, ktorý v sebe nesie ťažké bremeno, disponuje duchovnými liečiteľskými schopnosťami, ktoré si však pýtajú svoju daň, jej prítomnosť opätuje a je s ňou rád, ale pre jej vlastné dobro s ňou nemôže mať nič. Keď ju však jej maniakálny sused chladnokrvne zavraždí, chlapík neváha ani sekundu a oživí ju. Snímka je plná metafor na život, ktoré sú nasiaknuté do nekonečných a pomalých rozhovorov. Ide o festivalový kúsok, ktorý bežného konzumného diváka unudí k smrti. Mne to sadlo aj keď nemôžem povedať, že by som si pomalé tempo užíval v každej sekunde, tých prechádzok tam mohlo byť trocha menej, ako terapia to miestami fungovalo. (07.11.2015)

Jedno velké WTF, a nebo šílený umělecký kus, který stráví jen ti největší filmoví labužníci? Vybrat si může každý sám - ne nadarmo se část sálu při přesahových, dramatických (no prostě těch podivných) scénách smála z plna hrdla, zatímco ta druhá si plnými doušky vychutnávala Valhallu Rising bez akčních scén a s polovičním komparsem. V okolí Normandie je vážně krásná příroda, nejen když se tudy beze slov procházejí biblické postavy. [MFFKV 2011] (02.07.2011)