ScarPoul

Ťažko si k tomuto filmu nájsť cestu. Svojím spôsobom je podaný veľmi citlivo a ľudsky, ale bohužiaľ necítiť z neho výraznejšie emócie - minimálne také, ktoré by nám priblížili zmätenosť Emílie a jej strach. Natalie ako obvykle hrá bezchybne a jej postava je najvýraznejšou v celom filme(ktorý je vlastne o nej) lenže jej premena a jej city sú podávané veľmi chladným spôsobom(ktorý môže byť príčinou buď režisérskej rutiny, alebo scenáristickej bezradnosti). Kudrow bohužiaľ prehráva viac ako by sa na herečku jej formátu patrilo, aj keď jej postava je rozhodne zapamätania hodná. Lenže celý film akoby kĺzal po hladine emócií a nesnažil sa o výraznejší ponor, pričom rozpráva o citlivej téme a rozpráva o nej citlivo. Mám z neho veľmi rozpačité pocity. Roos je pre mňa tvorca bez výraznejšieho rukopisu, ktorý sprostredkúva témy, ktoré mi rovnako nie sú práve najbližšie. Film som pozeral len kvôli Natalie Portman. A nebol som sklamaný. Ale ani ohúrený a bohužiaľ ani emocionálne pohladení. A trocha sa mi toho emocionálneho pohladenia, tých sĺz, alebo aspoň kúska empatie voči hlavnej hrdinke žiadalo.

Mám rád Haggisov Crash a to čo spravil s filmom Last Kiss. Next three days okolo mňa ale preleteli bez výraznejšej scény, bez výraznejšej myšlienky a bez nejakých neočakávaných zvratov. Dynamicky a pôsobivo natočený a zahraný(Crowe, Wilde, Banks) thriller, ktorý neponúka v rámci žánru nič nové a okrem poslednej polhodiny, ktorá je po scenáristickej a režisérskej stránke naozaj dokonalá - je zvyšok filmu len efektnou klišé jazdou, ktorá klišé neukazuje ani sa k nim nepriznáva aj keď je na nich vlastne celý film postavený. Jediné čo ma naozaj vo filme potešilo bola epizodka Liam Neesona, ktorý podobné rutinné záležitosti zvláda podstatne lepšie( 96 hodín). Danny Elfman nevýrazný až na poslednú skladbu, ktorá pekne rezonuje celým finále a skvelo dokončuje príbeh. Haggis je veľmi decentný čo sa týka vykreslenia ľudských osudov, čo dokázal už vo vyššie spomenutých filmoch. To je vlastne aj s určitej časti silná stránka aj tohto filmu - aj keď bohužiaľ sú emócie podradené snahe vybudovať napätie a zvýrazniť akciu - čo je veľká škoda. Tá totiž ako som napísal už vyššie neponúka nič nové. Pre mňa dobre natočený a znesiteľný priemer - od ktorého som čakal niečo viac.

Ďalšie stand up vystúpenie Louisa C.K, ktoré sa dotýka starých známych tém, ktoré sú plné nových názorov a skúseností. Nedosahuje to takej kvality ako prvé dve vystúpenia ale ku koncu sa nadávky a kričanie a celkovo uvoľnenosť vystúpenia zvyšuje a po slabšom rozjazde to začína byť naozaj dynamické a vtipné. Vďaka tomu to spĺňa tú základnú podmienku a to tú, že som sa bavil. Hlavne príhoda z deckom ktoré nenávidí.

Ďalší seriál od Joss Whedona, ktorá ho považujem za úžasného vizionára na poli televíznej zábavy. Jeho Buffy je pre mňa ultimate guilty pleasure a jeho Firefly spolu s filmom Serenity považujem za najlepšie skĺbenie dvoch žánrov (westernu a sci-fi) aké som mal možnosť vidieť. A aby toho nebolo málo, toto leto sa chystá do kín jeho ďalší filmový počin - týmovka Avengers - spájajúca hlavných hrdinov Marvel sveta. Dollhouse je akýmsi zárezom do technologického pokroku za ktorým stojí človek a ktorého úlohou je v tomto prípade, vytvoriť dokonalých spoločníkov, alebo zabijakov, ktorý sa neustále učia a ktorým po dokončení úlohy vymažú pamäť. Hlavnou hrdinkou je neuveriteľne sexi Eliza Dushku s ktorou Whedon spolupracoval už pri Buffy. Tento pilot údajne nikdy nevidel svetlo televíznej obrazovky a keďže som zatiaľ seriálom nedotknutý ťažko ho môžem posúdiť. Badám tam, ale určité prvky, ktoré sa podľa môjho názoru ukážu aj v samotnom seriály - zapamätateľné postavy, snaha hľadania identity a morálne dialógy o správnosti celého projektu a jeho fungovania. Plus je mi úplne jasné, že ako sa seriál bude vyvíjať, tak tých prekvapení a dejových línií bude viacej. Zatiaľ môžem povedať len toľko že ma to navnadilo a teším sa na ďalšiu časť.

Takéto filmy sa bohužiaľ už dnes netočia. Je pravda, že súčasný divák by asi nedokázal úplne predýchať romantiku 40 a 50 rokov, hlavne ak žijeme v dobe high school musicalov a filmov typu Nine. Ale to už rýpem a to je zbytočné. Funny Face nie je špička čo sa týka muzikálov ani hereckých vrcholov v podaní Audrey Hepburnovej. Dokonca aj samotný režisér Donen má na konte lepšie kúsky - minimálne Spievanie v daždi, alebo Šaráda. Lenže ako to už býva u podobných filmov - je naňho radosť pozerať. Či už sa jedná o humor, tanečné a spevácke kreácie, alebo prvoplánový príbeh plný romantických pohľadov, slov a piesní, ktorý je ale tak skrytý v noblese ateliérov, v kráse exteriérov a v schopnosti zachytiť v dlhých záberoch radosť, šťastie a atmosféru, že ho vlastne úplne akceptujete a nemáte mu tú jednoduchosť vôbec za zlú. Ako som napísal, takéto filmy sa dnes bohužiaľ netočia.

Ďalší zo zárezov v superhrdinskom žánri, ktorého úlohou je prekračovať zaužívané pravidlá a normy. To značí, že sa hráme na skutočnosť. Lenže tam kde bol Defendor skôr ľudským príbehom a Super spolu s Kick- Ass zase neuveriteľne uletené, tak tam je Kronika vážne sa tváriacim filmom. A funguje to len z časti. Dôležité je podotknúť, že hlavná trojica hrdinov je sympatická a vo svojich postavách prirodzená. Nevadili mi a objavovanie schopností som si užíval s nimi. Lenže výsada filmu a to čo ho posúva za hranice žánru a zároveň ho tlačí do priemerných vôd je bohužiaľ užitie digitálnej kamery. Vďaka nej máme autentické zábery, ktoré sú pekne komponované - hlavne učenie sa lietať - a ktoré majú celkovo niečo do seba. Sú kronikou a denníkom. Ale namiesto toho aby sme porozumeli všetkým hrdinom, sledujeme život a (ne)úspechy len jedného -Andrewa, ktorý sa chová nerozumne a ktorému na konci veľmi očividne prepne. Nielenže nemáme vôbec schopnosť zistiť prečo majú chalani schopnosti ani ako sa s tým každý vysporiada a ako im to zmení životy - máme len ublíženého chlapca, ktorý to celé hádže do sociálnej roviny - ktorá tu vôbec nemá čo hľadať. A namiesto toho aby sa skutočne našiel niekto kto mu pomôže - tam máme partu policajtov ktorý len kričia a otravujú a jeho bratranca, ktorý jednoducho nevie čo hovoriť, lebo mu to scenár a priestor nedovoľuje. A do toho všade prítomné kamery(na telefónoch atď.) ktoré tomu ku koncu skôr ubližujú. Koniec komentovať nebudem - bohužiaľ tu znova forma zvíťazila nad príbehom. Cloverfield bol výborná jednohubka. Kronike chýbal premyslenejší príbeh. Neurazí. Nenadchne.

Vezie sa to v rovnakom tempe ako prvý diel. Na začiatku máme misiu, ktorá sa začína postupne komplikovať - čo má za následok aj krásna hrdinka, a vrcholí to veľmi nepravdepodobným a vtipným finále. OSS 117 je skvelo paródiou na špionážne americké filmy. Dujardin ako tajný agent znova exceluje. Jeho humor nemá pochopenie u mnohých, ale ja sa na ňom výborne bavím - pečenie krokodíla - kostým Robina Hooda na Nacistickom plese, definícia židovského humoru, alebo prežívanie LSD. Hazanavicius vytvoril skvelú paródiu, ktorá má svoj šarm a čaro aj svoje pravidlá , ktorá s radosťou prekračuje aby vytvorila humornú scénku. V tomto prípade sú tieto scénky zvládnuté lepšie ako v prvom diely aj keď ten mal tiež svoje silné momenty. Jediné čo obidvom dielom chýba je nejaká poriadna akčná scéna. Celý ten štýl 60 rokov a sledovanie a hláškovanie si to doslova vyžadujú. Inak prvotriedna zábava, ktorá fanúšikov humoru nesklame a ktorá dokazuje, že Francúzi majú stále čo sa týka komédií čo ponúknuť.

Film, ktorý ide absolútne mimo mňa. Namiesto nejakých pamätných scén, a je jedno či by obsahovali humor, alebo napätie, sa tu nachádza len akási obsesia vtákmi, ktorá je prezentovaná do skoro dvoj hodinového filmu neuveriteľne nezáživným spôsobom. Až sa mi nechce veriť, koľko rôznych hercov sa podieľalo aby toto vzniklo. Od Frankela som bol zvyknutí na úplne inú triedu filmov a to isté platí aj o hlavných predstaviteľov. Čo ma ale na tomto filme najviac zaráža je to moralizovanie a snaha stavania charakterov na ľudských hodnotách, ktoré kvôli vtákom a rôznorodým lokáciam nedostávajú priestor ani šancu vyniknúť. Film sa stáva po pol hodine neuveriteľne nudným a do konca filmu sa tento stav nezmení. Škoda. Celkom som sa na tento počin tešil. Možno, kebyže som ornitológ - ale aj tak - sakra! tak mohli aspoň o tých vtákoch hovoriť viacej zaujímavostí.

Absencia akčných scén seriálu kupodivu ubližuje v rovnakej miere ako ich prítomnosť v prvej sérií. Problémom je, že sa seriál prestal vyvíjať. Postavy sú stále rovnaké, vzťahy medzi nimi sa vôbec neriešia a čaro prvých dielov je jednoducho preč. Stále sa na to dá pozerať, už len kvôli niekoľkým naozaj šteklivým animáciam, ale ani miera absurdít ani humoru sa nedokáže vyrovnať takému Cowboyovi Bebopovi. Full Metal Panic Fumoffu je totiž priamočiari a tým v mnohých smeroch veľmi nudný. Osobne by som to radšej skúsil s Hellsingom, alebo podobnou anime mäsiarčinov. Takže priemer, a mám celkom pochybnosti či sa pustiť do poslednej tretej série.

Jeden z ďalších filmov Poľskej filmovej školy. Tá pre mňa predstavuje zmes rôznorodých príbehov, po ktorých dopozeraní máte v hlave úplne prázdno a vo vnútri veľmi divný pocit. Poľské drámy sú jednoducho Poľské drámy. Sú silné, nedajú vám vydýchnuť a vy sa zmietate v neuveriteľnom slede silných, vyhrotených a psychicky ladených scén, ktoré poukazujú na nejaký problém ( väčšinou sociálneho charakteru) a neponúkajú riešenie, len sa vás snažia prinútiť sa pozerať na skutočnosť. Krv, homosexuálne bozky, slzy, úzkosť, aj nádhera nereálneho sveta, otupenosť, disfunkčnosť rodiny, ťažkosti dospievania, hľadanie identity, chladnosť medziľudských vzťahov, nechutnosť sveta, zúfalstvo, slzy a výkriky, vláda sociálnych sietí a smrť. Toto všetko sa nachádza v tomto dvojhodinovom filme a pri jeho sledovaní dostávate niekoľko naozaj nepríjemných faciek. Film nie je zlý. Je podaní zaujímavou formou, využíva počítačovú animáciu a celkovo je príbeh blízky aspoň v niečom súčasnej mladej generácií - žijúcej v počítačovom veku. Film nie je pre každého a rozhodne po ňom nebudete mať dobrý pocit. Keby bol o pol hodinu kratší výsledný dojem by bol možno silnejší. Lebo abscencia iných ako negatívnych pocitov - vyvoláva ku koncu nudu. Dokonca si sami prajeme aby tam už niekto zomrel a nastali záverečné titulky. Prevedenie a forma akou sú informácie podané je ale nadpriemerná a pútavá. Svojim spôsobom sa mi to páčilo aj keď druhý krát to vidieť nechcem.