ScarPoul

Veľmi jednoduchá a priamočiara záležitosť, ktorá sa nesie v duchu príbehov o Pipi dlhej pančuche, alebo Gombíkovej vojne. Hrdinami tohto príbehu sú deti - ako kolektívny hrdina, ktorý konajú dobro a pomáhajú dedinčanom proti bande výrastkov, ktorý kradnú jablká a ovocie so sadov. Bandu dobrákov vedie šľachetný Timur, ktorý pomôže mladej dievčine a ktorá sa do jeho party pridá - aj napriek tomu, že sa to jej staršej sestre nepáči. Film je vlastne sled dobrodružstiev tejto party, ktoré sú podané hravo, ale ktoré dnes mne ako divákovi veľa nehovoria. Film je miestami veľmi úsmevný a rozhodne sa nemôže brať až tak vážne, aj keď pevne verím, že v dobe svojho vzniku sa vážne brať mal. Hrdinovia sú sympatický, a celkovo sa to nesie v hravom letnom duchu, lenže aj napriek krátkej stopáži je film viacej nudný a nezáživný ako zábavný a napínavý. Nie je to strata času, len si s toho v súčasnosti odnesiete veľmi málo.

Ak chcete zničiť sériu, dajte do nej Santa Klausa. S tým sa vysporiadal Clark Kent v Smallville, Harold a Kumar a aj hrdinovia Narnie. A teraz je rad na Ice Age. Jediné čo sa môžem pýtať je prečo? Načo dávať sériu, ktorej čaro je hlboko zakorenené v časoch dávno minulých a v parodovaní všetkých vedecky doložených faktov, do súčasnosti aby priblížila ducha Vianoc mladšej generácií? Nefunkčné a nezaujímavé. Zmes rodinných hodnôt, ktoré s dobrodružstvami Ice age nemajú nič spoločné. Strata času, určená len pre najmenších a ktorá patrí do krabice spolu so Shrekovými Vianocami. Po naplnení krabice, ju treba spáliť a na všetko toto hodnotové zlo zabudnúť.

Do objavenia sa pirátskej bandy sa jednalo o ďalšie z povestných Scratových dobrodružstiev, ktoré bolo nápadité a dalo sa na ňom zasmiať. Ten koniec to výrazne oslabuje. Dokonca sa vďaka postavičkám pirátov celkom obávam 4 dielu. Viem si totiž predstaviť zaujímavejšieho protivníka.

Scratové dobrodružstvá mám rád. Nie je ich tak veľa, aby nudili aj napriek tomu že fungujú na rovnakom princípe. A u tohto sa mi páči že znova ako v prípade Scratovho No time for Nuts, sú tu parodované dejiny a história. Kto by to povedal že mi na zdvihnutie nálady stačí obyčajná prehistorická kričiaca veverička.

Jednotka bola výborným animákom. Predstavil nám trojicu rôznorodých postavičiek, veľmi špecifického charakteru, ktorý prežijú veľmi zvláštne, ale príjemné dobrodružstvo. Druhý diel bohužiaľ za tým prvým výrazne zaostáva. Dôvod je veľmi jednoduchý. Čím viac postáv, tým väčší guláš. Odrazu sa stretávame s celou plejádou postáv, ktoré sú úplne zbytočné. Celá tá ukecaná zvieracia ríša mi liezla poriadne na nervy. Do toho pribudli tri nové postavičky, ktoré rozvili romantickú dejovú líniu s ktorou si tvorcovia nevedeli dať rady. Inak si neviem vysvetliť premenenie vačice na mamuta. Väčšinu príbehu zachraňoval aj tento krát prehistorický veveričiak Scrat s jeho neutíchajúcou túžbou po poriadnom žaludi. Dokonca mal tentokrát podstatne dôležitejšiu rolu pre vývin príbehu ako tomu bolo minule. Ale aj tak je to celé ladené do veľmi zvláštnej roviny. Nehovorím, že je to zlé, alebo že sa tam nenájdu scény, na ktorých som sa zabával, ale výsledný pocit, je akýsi rozpačitý, priemerný. Nehodný celého príbehu, ktorý si zaslúžil predsa len trochu viac. Na druhú stranu je v tomto dieli výrazný charakterový posun, čo označujem za jeden veľmi dôležitý a pozitívny vklad pre celú sériu. A zase druhé diely málokedy prekročia vysokú latku nastavenú dielom prvým.

Ďalší výborný diel so šialenou veveričkou, ktorá nás v krátkosti prevedie ľudskými dejinami. Rovnako vtipné a nápadité ako prvý kraťas.

FIlm, ktorý je pre mňa rovnakým pleasure akým bol minulý rok Tron Legacy. Pevne verím, že meno John Carter budeme ešte počuť. Stanton dokázal, že mu nejdú len animáky, ale podobne ako u Birda, ktorý si mohol pochváliť výbornou štvrtou M:I sa Stanton vyšvihol do sféry hraného filmu touto spektakulárnou sci-fi/fantasy jazdou s pôsobivým hrdinom, premysleným príbehom zasadeným do špecifického sveta, ktorý systematicky rozvíja. Všetky konvencie u akých sme pri podobnom žánri zvyknutý, Stanton zveličuje, mení ich a tým ich robí zaujímavejšími. Úvod - kde sa Carter snaží spriateliť s gravitáciou / bitka na planine, paralelne ukazujúca smrť starého Johna Cartera a samozrejme pôsobivé finále ochutené o neuveriteľne vtipný pohlavok. Keď som bol malý toto boli presne tie príbehy o ktorých som sníval. Príbehy, ktoré mali svoje neodmysliteľné čaro, ktoré vás vtiahli do nových svetov a ukázali vám, že nič nie je nemožné. Kruhové uzavretie zápletky - film končí rovnakým záberom ako začínal, je ešte umocnené posledným skoro až detektívnym vysvetlením. John Carter mal obstojného zloducha, herecký asnábel známych aj menej známych hercov - s ktorých som si najviac užil duo Purefoy a Hinds, ktorý sa stretli už pri seriály Rím. Jediný dôvod prečo to nedostane plný počet - je scéna so svadbou a vlastne celá romantická línia, ktorá mi tam prišla vtesnená na silu - keď vo svojej podstate mohla mať omnoho menší priestor. Film by sa tak skrátil o cca 20 minút a stal by sa naozaj výborným. Táto časť spomaľovala, hlavne tým, že tu bolo až príliš cítiť Ameriku. Inak jedno z veľkých prekvapený, ktoré som si v 3D nesmierne užil.

Výborná jednohubka s fantastickým Scratom.

Skvelá animovaná road movie. Keď som to po prvýkrát videl bol som nadšený. A dnes rovnako ako predtým ma film baví a dojíma. Myslím, že v tom je v určitom smere veľké pozitívum celého prvého dielu Ice Age. Blue Sky animation bolo zatiaľ na vzostupe, ale prišlo z veľmi originálnym nápadom, kedy spojilo trojicu nesúrodých tvorov z obdobia doby ľadovej a vytvorila mix komédie a drámy, ktorý jednoducho fungoval a funguje. Netrebalo k tomu veľa. Charaktery všetkých troch postáv sú veľmi špecifické - každá prechádza počas príbehu určitým vnútorným vývinom a vďaka hercom, ktorý im prepožičali hlasy sa celý film posunul na trocha inú, špecifickú rovinu. Ťažko by sme mohli Ice Age porovnávať s čímkoľvek iným. Je to animák, ktorý dokáže byť bláznivý(scéna s Drontami) ktorý si hraje s pop kultúrou (Star Trek) a pritom zostáva pri zemi a bez zbytočných odbočiek, alebo nudných pasáži( odovzdanie dieťaťa ľudom, je veľmi silnou scénou). Film ku ktorému sa vždy veľmi rád vraciam.

60 roky slovenského filmu, boli tým najplodnejším obdobím slovenskej kinematografie. Väčšina filmov vyprodukovaná za túto dekádu naozaj stojí za zhliadnutie a Balada o siedmich obesených je presne takým filmom. Film podľa poviedky Leonida Andrejeva previedol do filmovej podoby Martin Hollý - ktorý v ňom skĺbil presne tú bezútešnosť, úzkosť, strach a zúfalstvo aké je v značnej miere obsiahnuté aj v literárnej podobe. O postavách sa dozvedáme pomocou retrospektív, ktoré často krát slúžia aj ako spomienka, alebo predstava, ktorá zostáva nenaplnená, alebo nedokončená. Dostávame sa postupne do pocitov všetkých 7 odsúdencov, u ktorých dochádza k zmiereniu a na druhú stranu k neschopnosti zmieriť sa s osudom. Posledných desať minút má pre mňa rovnakú silu ako posledných 10 minút Kladiva na čarodejnice. Balada o siedmich obesených je rozhodne výrazným a čo sa týka štylizácie, kompozície a narácie veľmi zaujímavý snímok, ktorý vyčnieva z radu mnohých slovenských filmov, či už s podobnou tématikou, alebo s podobným prevedením. Veľmi silný zážitok, ktorý netrval tak dlho, ale ktorý si budem ešte dlho pamätať.