ScarPoul

Veľmi sofistikované pokračovanie. Bavil som sa minimálne rovnako ako v prípade prvého dielu. Hlavný hrdinovia sú stále rovnako sympatický a posúvajú sa vo svojich charakteroch a vnútornom vývine ďalej. Iste je mi jasné, že sa nejedná o žiadny umelecký majsterštik, ale ja si podobne ladené filmy dokážem dokonale užiť. Miera humoru je väčšia, objavujú sa tu mnohé kultové postavičky. Rozhodne najlepšia scéna je samozrejme prilepenie Jima k sebe sekundovým lepidlom - ktorá je zakončená Stiflerovým zdvihnutým prstom (všetko je v poriadku) - čo je pre mňa zabijak. James B. Rogers neposúva komédiu nikam ďalej. Využíva len vychytávky, ktoré boli prítomné v prvom diely- dlhá kamera pri párty, pomočenie Stiflera atď. V tomto smere film posúvajú dopredu naozaj postavy. Jediná vec čo celý film spomalovalo je Kevin a jeho príbeh s Vicky. Minimum humoru a pamätných scén. Obhliadnúc od toho je to ale solídne pokračovanie, úspešnej trilógie ku ktorej sa vždy rád vrátim.

Ďalší s Bielikových chlapských filmov, ktorým nemôžete nič vytknúť. Na to v koľkom roku film vznikol sa môže pochváliť skvelým príbehom - čo dokazuje Bielikov talent pre písanie scenára, výbornými hereckými výkonmi - čo dokazuje Bielikov talent pri vedení a výbere hercov, a v neposlednom rade na svoju dobu výborné akčné scény. 44 je príbehom vojakov, ktorý sa vzbúrili proti vojne a vojenskému systému. Je rozprávaný retrospektívne cez oči hlavného hrdinu, ale hrdina príbehu je kolektívny. Film je plný silných a sympatických hrdinov, ktorý ako to už v Bielikových filmoch býva nešteria humorom a vždy držia spolu. Protipól k nim sú vysokopostavený hodnostári, ktorý sa obohacujú na vojne a ktorý pôsobia od prvého momentu nesympaticky - hlavne výborný Ctibor Filčík, ktorému by som aj ja sám rád jednu natiahol. Film je napínavý, hlavne ku koncu - pôsobí veľkolepo a badať tam znaky poctivej roboty strihnutej perfekcionalizmom, tak typickým pre celú Bielikovú tvorbu. Pre mňa je to ďalšie vrcholné dielo 50 rokov, kedy bol Bielik na vrchole svojich tvorivých síl.

U mňa sa jedná o akúsi srdcovku. Jednak to bol film, ktorý odštartoval žáner teen komédií, ktorých hlavným cieľom, je parta chalanov, ktorý chcú prísť o panictvo, ale ktoré často krát nedosahovali kvalitu tejto prvotiny. Sympatický predstavitelia prechádzajú rôznymi trápnymi momentami, len aby sa dostali k vytúženému cieľu. Keď ale obhliadneme od všetkého toho sexu a veľmi podarenej scény so Shannon Elizabeth dostaneme veľmi pôsobivú - aj keď trocha zväličenú sondu do duše dospievajúcich chalanov. Charaktery sú veľmi pekne vystavané - až natoľko, že pre niektorých skultoveli. Jimov otec, Stifler, alebo Stiflerova mama a mnoho ďalších, ktorý kedysi bavili a bavia doteraz všetkých, čo si chcú nezáväzne oddychnúť aj trocha pochopiť o čom sú vzťahy, bez toho aby sa tu lial pátos a sentimentalita, keď stačí ukázať semeno v pive, alebo veľké prsia. Pre mňa príjemná komédia, ku ktorej sa stále veľmi rád vraciam a ktorá ma aj po vyše 10 rokoch dokáže stále prvotriedne zabaviť.

Výborná komédia Jána Lacka, ktorá rozpráva o trojici kamarátov a ich spoločnej túžbe a posadnutosti - stávkam na športku. Túto rovnakú premisu neskôr Lacko použil vo svojom dospelejšou a komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde. Šťastie príde v nedeľu ma ale potešilo. Pre mňa je to film, ktorému určitú naivitu odpustím a ktorý si dokážem do sýtosti užiť. Či už je to skvelo zahranými postavami, jednoduchým príbehom obohateným o vtipné situácie a čo je hlavné máme možnosť vidieť starú Bratislavu - tak ako ju už nepoznáme. Je to krásna nostalgická spomienka - ktorá pripomína časy dávno miulé, a zároveň baví svojou jednoduchosťou - možno práve preto nestarne a možno práve preto je aj dnes pútavá, zaujímavá a zábavná. Lacko sa vo veselohrách vyznal. Podobne ladené filmy sa netočili na Slovensku často, preto je tento veľmi príjemným spestretním slovenskej kinematografie.

Paľo Bielik dokázal Dabačom akým je režisérom. Stáva sa tvorcom dobrodružných filmov, s častokrát charizmatickým hlavným hrdinom, ktorého obklopujú často krát rovnako silný a odhodlaní bratia v zbroji a osudové ženy. Bielik ako scenárista dopomohol k lepšej zrozumiteľnosti a ľudovosti, ktorá dopomohla k popularite tohto diela. Film sa môže pýšiť akčnými scénami, ktoré obklopuje síce priamočiari, ale technicky a dramaticky výborne vystavaný príbeh, ktorý nenudí, je atraktívny a ktorý rovnako ako väčšina Bielikových diel je multijazyčný. Ladislav Chudík ako hlavná postava uhrančivo dominuje scénam a stáva sa slovenským hrdinom, ktorému by ťažko konkuroval aj Jánošík. Jeho snaha o poľudčtenie - alkoholizmus a nevera ženy - z neho robia človeka, akých poznáme mnoho a ktorý sa so svojim osudom snaží vysporiadať po svojom. Vrcholné dielo Bielikovej tvorby aj slovenského filmu 50 rokov.

Mačka je príbehom o rozpade manželstva. V celku jednoduchý príbeh dvoch manželoch s ktorých života sa vytratila láska. Namiesto nej sa objavila nenávisť, opovrhnutie a ignorácia. Celá vyhrotená situácia naberá spád keď si Julien v podaní legendy francúzskeho filmu Jeana Gabina zaobstará mačku. Jeho žena ju nedokáže vystáť. Mačka dostáva viacej lásky a viacej vľúdnych slov, než ona a to má za následok ešte štipľavejšie hádky a ešte očividnejšie zúfalstvo. Film si veľmi hravo pohráva s perspektívou aj retrospektívou a tak toto zamotané klbko emócií postupne rozväzuje. Na jeho konci čaká smútok a tragédia. Mačka je komorným príbehom, ktorý si vystačí s minimom hercov, s minimom dramatických situácií a s čím pracuje je stiesnená atmosféra a špecifické strihové postupy a obrazové kompozície, ktoré umocňujú emócie, ktoré sa vo filme nachádzajú. Malý veľký film, ktorý stojí na hercoch a jednej mačke.

The Grey nesie všetky atribúty filmového žánru kategórie bé - sekcia masová vyvražďovačka, kde pod kolónkou zabijak nájdeme skupinové foto svorky vlkov. Carnahan ale aj napriek tomu vytvoril s tohto filmu výbornú chuťovku, aká v tomto žánri už pekne dlho nebola. Roztrasená kamera nám nikdy neukáže viac, než by sme mali vidieť - digitálnych vlkov nevídame až tak často, čím sú obalený v tme a mi podobne ako hrdinovia nemôžme odhadnúť ich ďalší krok - vďaka tomu funguje vo filme napätie a atmosféra - ešte umocnená prírodou na 100%. Strih zvuku a zvukové efekty sú dakedy hrozivejšie a nervy drásajúcejšie ako samotný obraz. Do toho hrá veľmi melodická a melancholická hudba Marca Streitenfelda, vďaka ktorému si odo mňa film na konci zaslúžil pár sĺz. Dve hodiny nepretržitej jazdy, ktorej všetky tie technické a scenaristické prešľapy prepáčim. Film s ktorého cítiť nízky rozpočet, ale ktorý je až vycucaný na dno svojho potenciálu. Pre mňa jedno z najsilnejších a najkrajších prekvapení tohto roku(zatiaľ). Neeson sa pre tieto postavy hádam narodil.

Hlavný hrdina filmu sa dostane v živote do bodu, kedy nevie ako ďalej. Nie je ešte starý, ale tiež už nie je najmladší. Jeho spätný pohľad na svoj život mu príde až priveľmi jednoduchý. Ako keby sa nikdy nedostal do situácie, kedy by mal čeliť prekážke. Jeho súčasný život je zmes osamelosti a sklamania, kedy všetko považuje za samozrejmé a keď sa mu to nedostáva, začína pochybovať o správnosti nie len svojich skutkov, ale aj života. Jancsó natočil film, ktorý sa zaoberá všednou osobnostnou krízou. Ponúka nám na ňu detailný pohľad a núti nás vnímať všetko čo hlavného hrdinu obklopuje - či už v práci - kedy panuje nedôvera v jeho schopnosti - alebo medzi priateľmi - ktorý sú intelektuáli toho najhrubšieho zrna - diskutujú o umení, točia artové filmy a hrajú na hudobné nástroje. Doma sa zase stretáva s akýmsi odcudzeným so strany otca a miernou závisťou na svojho brata, ktorý už má rodinu a je šťastný. Film nič nerieši, nepoukazuje na to či spôsob života, ktorým žije hrdina príbehu je správny, alebo nie. Film nám ukazuje a ponúka jeho hľadanie samého seba, ktoré končí bez toho aby sme prišli k nejakému záveru. Cantata je skĺbenie jednoduchej myšlienky, krásnych citovo podfarbených dialógov a výnimočnej kompozície scén. Minimálne kvôli nim stojí tento film za pozornosť.

Veľmi prijemne natočená a hlavne nadupaná jazda s chameleónom a Maximom, ktorý konečne dostali poriadny priestor na to aby ukázali čo v nich je. Režisérske duo Greno a Howard dokazujú že krátkometrážne filmy im idú rovnako dobre ako dlhometrážne. Teším sa na ich ďalší film.

Hľadanie samého seba zobrané od základov a smerujúce k najvyššej vežičke umeleckej tvorby a presvedčenia. 8 a pol je filmom o hľadaní mnohých dôležitých vecí v živote umelca, ktoré sú potrebné pre jeho tvorbu a vývin. Či už sa jedná o hľadanie zmyslu života a šťastia, alebo pravej a skutočnej lásky bez klamstiev a pretvárky, alebo dokonalého námetu, ktorý by osvietil mnohých ľudí a ponúkol im odpovede na otázky, ktoré im nedávajú spať. Film je zlepencom prítomnosti, minulosti, predstáv a fantázií, ktoré vo väčšej alebo menšej miere prezentujú osobnosť hlavného hrdinu - režiséra Guida Anselmiho v podaní charizmatického Marcella Mastroianniho. Tvorbu Federica Felliniho som nikdy nemal možnosť spoznať detailne ani nie tak preto, že by som nemal možnosť, len som sa akosi na jeho tvorbu a filmy necítil pripravený. To bol koniec koncov vždy môj problém čo sa týkalo francúzskych a talianskych filmov. Osem a pol je podľa môjho názoru výborným filmom ako začať s Fellinim, pretože sa jedná o akýsi medzník jeho tvorby. V tomto opuse sa tak majú možnosť skĺbiť všetky získané skúsenosti a špecifiká s jeho predošlej tvorby a zároveň poukazujú na to kam sa bude ako tvorca uberať. Pre mňa príjemné prekvapenie, ktoré pôsobí komplexným dojmom a ponúka nám pohľad do duše režiséra a človeka v celku netradičným spôsobom.