ScarPoul

Prvá polovica z rozprávaním senilného bojovníka je výborná. Rovnako aj striedanie ručnej a 3D animácie. Finále a stretnutie zoči voči mýtickému Boneknapperovi značne predvídateľné a bez nápaditosti. Zostalo to niekde na pol cesty, ale skôr ako o doplňujúci príbeh k filmu sa jedná o pomerne chutnú jednohubku.

Tak toto je ďalší úžasný počin Tarsema Singha, ktorý ma už nasral svojim Immortals. Mirror Mirror sa snaží hrať na kvázi vtipnú komédiu, parodujúcu pevné základy veľmi známej rozprávky, ale nedarí sa jej to. Roberts v úlohe čarodejnice je neuveriteľne neznesiteľná a Collins je predsa len skôr pekná tvárička, než herečka schopná utiahnuť celý film. Trpaslíci nenadchnú a väčšinu času lezú na nervy a chudák Nathan Lane si môže na svoje konto pripočítať ďalší film, ktorý mrhá jeho potenciálom. Ale asi najväčší WTF moment bol čínsky drak na konci. Jediná svetlá stránka filmu je Sean Bean po ktorého nástupe ako kráľa vo filme zarezonoval silný herecký prejav a nebyť toho že si ho užijeme len posledných 7 minút, vytiahol by s príbehu aj to čo sa vytiahnuť nedalo. Mirror Mirror je prostoduchá rozprávka, príliš digitálna, príliš neosobná a bez známky invencie. Dobre sa na to pozerá, ale rýchlo sa na to zabúda. Hlavne sa nejedná o príbeh u ktorého by režisér chcel v divákovi zanechať niečo pamätné. Niektoré pasáže z filmu pôsobia strašne amatérsky, možno preto že ich tlačil čas a štábu sa nechcelo už opakovať po stý krát beh cez les. Pre mňa podpriemerné, nezaujímavé a skrz naskrz nedotiahnuté.

Spojenie predchádzajúcich Frickeho filmov Baraka a Chronos v jeden celok. Po Barake znova vrchol hudobného dokumentu, v ktorom Fricke dokazuje, že je nekorunovaný kráľ. Úžasná spojitosť hudby a obrazov, vytvára neuveriteľne silné stotožnenie sa s plynutím času a s ľudskou históriou. Prepojenie človeka a prírody je tu znova podané ako niečo čo existovalo aj je stále uskutočniteľné v priamom protipóle k ľudskej uponáhlanosti, zmätenosti a hlúposti. Vo filme je ukázané všetko čo v 30 rokoch považoval Chaplin v Modernej dobe za vtip. Tieto obrazy tvoria znova najsilnejšiu časť celého filmu a ich sila je natoľko veľka, že som mal chuť vzdať sa mäsa, svojho domu a života v meste a mal som chuť utiecť na samotu, bez akéhokoľvek dotyku spoločnosti. Samsara je výborným príkladom inšpirácie aj duchovnej osvety aj keď miera štylizácie je oproti Barake a Chronosu podstatne väčšia. Ale tým pádom, že podobné filmy nevznikajú ako na bežiacom páse, sa Samsara stáva udalosťou roka a svojich fanúšikov má istých.

Ďalšie výborné dielo z kolekcie filmov Alfreda Hitchcocka. I Confess je silným príbehom o viere v svoje zásady, o láske a priateľstve, namixovaný do podoby, ktorá ani dnes nestráca nič so svojej sily, alebo pútavosti. Toto bola vždy devíza Hitchcockových filmov. Jednoduchý príbeh, obzvláštnený o mnohé vsuvky, ktoré si s divákom pohrávajú a jeho viera v šťastný koniec spôsobuje silný katarzný moment, ktorý rezonuje ešte dlho po dopozeraní. Tak je tomu aj v tomto prípade. Výborný výkon Montgomeryho Clifta, ktorý ako mlčiaci kňaz, trpiteľsky príjma každú ranu osudu, ktorú mu pripravujú jeho najbližší. Stále verný svojej viere aj presvedčeniu je dohnaný až na pokraj súdnosti, pritom si ale stále drží trpiteľského údelu, Pekná parafráza na samotného Ježíša a zároveň zamyslenie, kto by dokázal vydržať tak dlho, keby sa ocitol na jeho mieste. Tento film možno nie je taký známy ako TIE Hitchcockové filmy, ale fanúšik jeho tvorby tú dostane presne to čo očakáva. Skvelého hrdinu, neprávom odsúdeného, krásnu blondýnku, ľahký humor a napäté finále. Podobne ako Hrôza na javisku sa jedná o malý veľký film, z nezabudnuteľnou atmosférou.

Nie že by to nemalo dobrú myšlienku, alebo že by sa to nesnažilo o silnejší drajv. To filmu celkom ide. To čo mi neuveriteľne vadilo sú postavy. Celá životná etapa jedného človeka za svojim šťastím, ktoré bolo kdesi v minulosti, tu nie je podfarbené žiadnou silnou scénou. žiadnou vecou, ktorá by umocnila zúfalstvo muža, alebo jeho túžbu. Dušan Trančík si síce pohráva so subjektívnou a objektívnou kamerou a v scénach, ktoré pôsobia obyčajne, ukazuje absurdnosť celého snaženia, ale ako prezencia nejakého osudu , je to aspoň pre súčasného diváka veľmi nefunkčné. čo zamrzí. Drámy s boxérskeho prostredia mám totiž veľmi rád.

Frickeho filmová báseň a zároveň film, ktorý značne posolstvom, spracovaním aj intenzitou toho čo ukazuje prevyšuje Reggiovú trilógiu. Stearns je ako skladateľ omnoho emotívnejší ako Glass. Moje veľké chystanie sa na Frickeho nový film Samsara je tým pádom u konca. Baraku som si prvý krát pozrel až včera a zapôsobila na mňa. Iste aj nej chýba výraznejšia dramatizácia a veľkolepejšie obrazové finále, a tiež je pravda, že mnohé filmové postupy - ako zrýchlené mesto a ľudia, boli využíté aj v iných filmoch, ale výsledný dojem, ak teda vnímame film naozaj ako báseň s jasným posolstvom, je veľmi pozitívny. Síce vrchol sa dostavil už v polovičke pri pracovnom páse a v scéne s kurčatami, čo robi doznievanie filmu o niečo pozitívnejšie. Náboženský a duchovný svet je tu prezentovaný ale silnejšie než v Reggiovi a to si filmu vyslúžilo 4 hviezdu.

Pre mňa celkom samoúčelná zlátanina snažiaca sa priživiť na vlne buddy filmov, tak populárnych v 80 a 90 rokoch. Stalloneho aj Russella mám veľmi rád. Mnohé filmy s nimi považujem za vrcholy akčného a sci-fi žánru, ale toto spojenie, ktoré by mi za iných okolností spôsobilo príjemné šteklenie v napätom očakávaní čo ďalšie táto dvojica správí, pôsobilo v tomto filme nedotiahnuto. Kančalovskij nie je režisér hodný zapamätania. A ústredná dvojica nevyšla s Blackovho pera a už vôbec sa nejedná o niečo pomätné. To pamätné , nové ukradli Tangovi a Cashovi úplne iné filmy. Hlavným problémom je hlúpy zloduch a nefungujúca chémia medzi ústrednou dvojicou, s ktorých každý sa snaží ukradnúť najväčší kus koláča tomu druhému. Hláškujú každú jednu minútu a tým pádom nemáme ako divák možnosť troška do nich ako do postáv nahliadnúť. Smrtonostná zbraň bola predsa len o niečom inom. Podpriemerná zlátanina, ktorej úspech a kultovosť je pre mňa záhadou.

Výborná vec. Krásne štylizovaná a jednoduchá. Zápletka, ktorá by fungovala aj pre krátkometrážny film tu funguje na poli dlhej metráže a prezentuje nám partu rôznorodých, ale charakterovo veľmi špecifických postavičiek. Mix detektívky, hororu, komédie, romantického filmu tu funguje na výbornú. Niekoľko krát som sa naozaj schuti zasmial - hlavne pri drobnej úlohe Jacka Nicholsona u zubára a celkovo ma film veľmi príjemne pobavil. Vidno že bol Corman majstrom svojho remesla a celkovo B žánru v Amerike

Herecký koncert dvojice Muller a Kiš v precíznej réžií jedného z najproduktívnejších slovenských režisérov Martina Hollého. Čo o filme napísať. Výborne napísané sú len ústredne charaktery. U nich jediných je viditeľný vývoj, aj smerovanie. Ich rozhovory, ich vzájomné ubližovanie je podané takým spôsobom aby sa dostavil výsledný efekt stotožnenia sa. Lenže aj ich vzájomné spory, výpomoc a rozhovory aj vďaka nepríjemnej politickej situácií znevažujú zahrať na tú správnu existenciálnu nôtu. Žiadalo sa mi niečo zákernejšie, niečo osudovejšie a hlavne bezútešnejšie. Aj keď výsledný dojem z filmu je práve takýto, neschopnosť naplno vystihnúť dobu, posunutie príbehu do uzavretej spoločnosti, bez väčšieho zásahu aký sa na sociálnu drámu patrí, robí s tohto filmu síce zaujímavú aj dobre natočenú ale v konečnom dôsledku akosi nedotiahnutú a v niektorých scénach až nepríjemne chladnú drámu. Stále sa ale jedná o nadpriemerný slovenský film.

Rovnaký prúser ako v prípade dvojky s tým rozdielom, že príbeh je zaujímavejší a cestuje sa tu časom. Len akosi nedokážem pochopiť čo sa deje zo žánrom sci-fi tento rok. Looper, Prometheus, Totall Recall. A teraz toto. Všetky tieto filmy majú jedno spoločné. Výborný úvod, ostatok je neznesiteľná filmová predvídateľnosť. Muži v čiernom 3 majú kopec svetlých momentov a aj keď neobsahujú žiadnu trápnosť - až teda na úžasný hlasový prejav Emmy Thompson, jedná sa o celkom znesiteľnú jednohubku. Lenže od polovičky - kedy sa vo filme objaví znova ultimátum, zo mňa všetko nadšenie odpadlo. Bolo to furt o tom istom a neviem prečo som vôbec nepredpokladal, že to dopadne zle. Výborný vtip s Warholom aj s mimozemštanom, vidiacim mnohé alternatívy jednej budúcnosti, a samozrejme Brolin, ktorý výborne paroduje Lee Jonesa, ale to je všetko. Ak cestovanie časom tak Back to the Future a ak Mužov v čiernom tak prvý diel.