ScarPoul

Jackie Chan bol často krát a v mnohých filmoch mojím hrdinom.. Nie je nič horšieho ako vidieť ho v tejto polohe. Unavený.. neakčný, hrajúci tie isté zápletky a príbehy stále dokola, akurát že bez nápaditosti. To že je Harlin na prd režisér viem, ale ak máme film kde to trio Knoxville, Chan a Bingbing nevedia utiahnúť ani jednou dobrou scénou, je mi naozaj smutno. Jackie by mal začať hrať úlohy primerané jeho veku. Už teraz sa z hrdinu stáva ten tragický herec, ktorý si nevie povedať okej stačilo a furt sa nás snaží presvedčiť že má 20 rokov. Jedna hviezda len za krásne prírodné scenérie.

Takéto existenčné road movie môžem. Dearest je citlivý a pomalý film o zmierení sa so smrťou, o ceste, a hlavne o nových začiatkoch. Ken Takakura je vo svojej zádumčivej tichosti perfektný a všetky vedľajšie postavy mu skvelo sekundujú. Film možno v rámci žánru neprináša nič nové, ale je veľmi príjemný a v určitom smere aj veľmi pozitívny. Mám rád filmy, kde sa dozviem o nových veciach( Tanedové básne) a ktorý je mi schopný odkryť ďalšiu časť spoločensko kultúrnych rozdielov medzi nami a Japonskom. Furuhata netlačí na pílu a necháva nás ako divákov zoznámiť sa s priestorom, s motívmy a dokonca vytvorí aj zaujímavý dejový zvrat, ktorý je ale veľmi umne zmotivovaný a pôsobí ozvláštňujúco, a nie silene. Pre mňa na nedeľný večer absolútne skvelá voľba.

Existenčný snímok o láske, smrti a o hľadaní akéhosi útočiska. Bez rozdielu či hlavný hrdina zostane v meste, alebo sa vyberie do dediny, stretáva sa s ľudskou vypočítavosťou a tragédiami na každom kroku. Reygadas využíva vnútrozáberový strih, ukazuje nám všetko okolo v akejsi predzvesti pokoja, ktorá je narušovaná príchodmi ľudí a ich drobnými motiváciami. Vzťah medzi hlavným hrdinom a starou domácou je veľmi umne odprezentovaný v ťažkopádnej erotickosti ( ktorá len evokuje vnútorný stav hrdinu) Reygadas využíva prostredie na maximum a holduje si v malých tragédiach, ktoré nadobúdajú v jeho svete širší a komplexnejší význam. Japón je zaujímavým filmom, pomerne netradičným, a v rámci svojej meditatívnosti aj surovým. Dokumentaristické postupy považujem za príjemné ozvláštnenie.

Oproti Only God Forgives je toto až chladne zvrátené. Dokonca si myslím, že keby som si pozrel Only God forgives znova tak by sa mi to už páčilo. Refn ide absolútne proti diváckym očakávaniam. Chytiť sa tu prakticky nedá čoho. Príbeh lolitky čo sa chce stať modelkou je skoro 2 hodinovou metaforou ktorá funguje len v náznakoch s motívmi aké by mohli evokovať silnejší a ucelenejší príbeh. Fanning je skvelá a rovnako aj plejáda vedľajších hercov. Hendricks, Reeves, Malone. Vizuálna podmanivosť snímku je ale to čo ho robí zaujímavým a éterickým. Martinézová hudba veľmi nepríjemná a posledná polhodina je celkom netradičný gore, pri ktorom som sa musel niekoľko krát pousmiať. Refn totiž spravil temnejšiu verziu toho o čo sa asi pokúšal Malick vo svojom Knight of cups( teda prázdnotu slávy a vyprahnutosť umenia). Nie dokonalé, ale budem si to pamätať ešte dlho.

Šinkaiovú tvorbu sledujem už od začiatku: Páči sa mi ako narába s naratívom, ako sú jeho príbehy významovo bohaté a preplnené a to čo sa javí ako jednoduchý príbeh má omnoho komplexnejšie odbočky a samozrejme aj komplexnejšiu príbehovú štruktúru. Jeho Garden of Words považujem za vrcholné dielo jeho tvorby. Kedy všetko čo bolo komponované pred tým v náznakom nadobúdalo v GOW jasnejšie kontúry a tvary. A hlavne zbožňujem ako animuje vodu. Your name. je ale tým pádom vrchol jeho celovečernej tvorby. Citlivý príbeh s množstvom nuáns a pekným vyvrcholením a hlavne sympatickou ústrednou dvojicou. Cestovanie v snoch do života niekoho iného, ovplyvňovanie času a paradoxy, a hlavne trochu tej mytológie a astrofyziky. Naozaj krásne a v tomto prípade musím vyzdvihnúť aj silný pesníčkový soundtrack( čo je niečo čo u filmoch moc nemusím) ktorý sa mi tu príjemne dostával pod kožu.

Filmové adaptácie le Carrého románov mám radšej ako tie seriálové( the night manager ma celkom sklamal). Our kind of traitor pritom nepracuje s postavami tak u mne ako je tomu v predchádzajúcich adaptáciach a v zásade neponúka v rámci špionážneho thrilleru nič nové, ale predsa len je tu vidieť určitá myšlienková vyzretosť. Zamrzí jedna jediná vec( ústredné duo McGregor a Harris, sú skôr postavičky znázornené cez okienko povrchnosti a tie ku ktorým máme skutočný presah sú tie vedľajšie ako skvelý Skarsgard a výborný Lewis - jeho monológ na zasadaní pred papalášmi je veľmi pôsobivý. Lepší nadpriemer, s ktorého som mal ale pozitívny pocit, pretože zase raz dobro vyhralo nad zlom.. hoci sa to neobišlo bez strát. Chladnejší vizuál som uvítal.

Presne ten typ filmov aké môžem. Priznávam že som si musel na hlavného herca trochu zvykať, ale po 20 minutách sa z toho nestala len ďalšia variácia na LInklatera( ktorý je teraz populárny) ale snažilo sa to trochu štýl konverzačnej vzťahovky ozvláštniť. Síce tím čo využíva aj Linklater, ale ten to rozdelil do troch dielov. V zásade presne také príjemné pohľadenie aké som potreboval. Jamie Chung je dokonalá a všetky tie drobné odbočky sú rovnako veľmi príjemné. Najlepšia ale pre mňa bola scéna v taxíku úplne na konci. Kvôli nej tá 5 hviezda. Pre mňa naozaj super vec. Hong Kong v noci je nádherný. A na debut veľmi dobré. Teším sa na ďalší film Emilyn ďalší film.

Skvelé!!

Přibáň a jeho parta v ďalšom svojom dobrodružstve. Bohovanie, nádavanie, padanie, opravovanie a potom znova zase bohovanie dodáva tejto prazvláštnej expedícií špecifický nádych. Keď som so sériou o Trabantovi začínal, vyčítal som celému konceptu to že sa z neho nedozvieme nič svetoborné o krajinách cez ktoré naši hrdinovia prechádzajú. Možno len to, že aj tam sú úrady na prd a že trabant sa furt kazí. Teraz si ale uvedomuje, že je to o parte kamošov, čo sa bláznia a užívajú si všetko čo cesta podobného razenia prináša. A v zásade môžem hovoriť čo chcem.. aj tak by som najradšej sedel v tom trabante s nimi a kecal nejaké primitívne vtipy a užíval si každú muchu v mojich zuboch počas obrovského úsmevu, ktorý na cestách mávam :)

Pomerne priamočiare a bez nápaditosti. Určené skôr pre deti ako pre dospelých. A v zásade to neprináša nič nové. Od určitého momentu príšerná nuda, kedy som sa naozaj premáhal či to dopozerať. Decká budú z toho nadšené, ale myslel som že rodinné filmy sú aj pre deti aj pre dospelých. Potešilo ma naozaj len to čo sa dialo mačkám.