ScarPoul

Weerasethakulov návrat k tomu čo na ňom zbožňujem. Rozvetvenie hlavnej dejovej línie na menšie príbehy, sny, návštevy nadprirodzeného + členitá forma rozprávania, raz je to konverzačka, inokedy je to meditatívne( putovanie lesom za smrťou) a pritom je to stále vysoko informatívne a zasadené do pre mňa veľmi obľúbeného prostredia lesnej samoty. Búnmí je úvahou nad životom a snami. Všetko to, čo v našom živote tvorí dôležitú úlohu tu má zastúpenie v podobe postavy, ducha, príbehu, alebo miesta. Všetko v tomto svete nedáva úplne jasný zmysel, hoci všetko je nám do určitej miery povedomé a známe. Film, ktorý sa zapamätá. Na konci pri scéne opustenia svojej telesnej schránky som uvažoval nad plným počtom.

Krásne. Príbeh nadaného chlapca a jeho "otca" ktorý sa všemožnými silami snaží, aby sa mal jeho "syn" dobre. Ich vzájomný vzťah je nádherne vykreslený a celý tento Chenov svet obývajú zábavné a zapamätateľné postavičky. Každá z nich má v príbehu dôležité miesto a posúva film dopredu. Film nespadá do pátosu a snaží sa byť vo svojej jednoduchosti skôr príjemný Kamera výborná, hudba živelná a réžijne presné. Finále nadchlo a dojalo k slzám. Chen je omnoho lepší režisér vo svojej rodnej krajine, kde nám ukazuje život obyčajných ľudí často v neobyčajných situáciach. Together je určite film, ktorý treba vidieť.

Nefunkčné hádam vo všetkých rovinách. Možno ešte tá Doylová úvodná téma a prsia Heather Graham. Inak je to absolútne zbytočný film. Bez napätia, bez poriadnej drámy a tiež bez výraznejších citových prepojení medzi postavami. Hra na mačku a myš sa nekoná a celé to veľmi rýchlo zbehne do tupučkého televízneho "thrilleru". Ale presah takmer nulový. Na to aký je pre mňa Kaige Chen režisér sa jedná o neuveriteľne zlý krok vedľa. A posledných pár minút aj výslednú pointu som doslova pretrpel.

Krásna Lively, nádherná pláž a Collet-Serra s veľmi osviežujúcou istotou tlačí na pílu vo svižnom survival móde. Pán Čajka zúfalstvo zľahčuje inak sa jedná o pomerne slušný film. Napätie sa síce krájať nedá - to už som viacej rozdýchaval Zemeckisovho Muža na lane, ale aspoň to nie je hlúpučko primitívne, hoci zase nad vecou to tiež nie je. Ale ako letná oddychovka, kde je žralok naozaj pomstychtivý asshole je to dostačujúce. Na malom priestore film odsýpa a môže potešiť niektorými chuťovými scénami - finále ma veľmi potešilo. Ale inak je to priemer. Žáner to bohužiaľ neobohacuje, ale našťastie mu ani nerobí hanbu.

Je to už dosť dlho čo som videl Sona, ktorý by bol tak strašne neuchopiteľný. Nesympatický hlavný hrdina mi liezol celý čas na nervy. Jeho prejav bol neznesiteľný. A svet v ktorom existoval bol mdlý, nezujímavý a podfarbený všemožným klišé od útekov s krikom, cez celú kariérnu líniu. ALE!!!! Santa Klaus žijúci v Tokyjských kanáloch, chlastajúci whisky a opravujúci pokazené hračky, korytnačka Pikadon, ktorá je najlepším reprezentantom Kaiju odkazov za veľmi dlhú dobu ( a jedná sa pre mňa aj o najlepšiu filmovú korytnačku vôbec), spolu s peknou hudbou, ódou na radosť počas útoku tankov, alebo cameá všetkých stálych Sonových hercov a odkazov na Why don´t you play in hell? robia z tohto filmu niečo úplne Sonovské, iné a hlavne dobré. Taký ten film, ktorý si zapamätáte hoci ho asi nikdy nebudete vedieť porovnať s iným filmom, ktorý by sa mu aspoň trochu podobal. Pre mňa určite nie dokonalé. Ale po mnohých stránkach veľmi super.

Štvrť Shinjuku je plná gangstrov, kuriev a drog. Neóny osvetľujú všetku tú povrchnú špinu a pretvárku. A sprievodcom po tomto svete je nám týpek s čudným három Širatoki Tacuhiko. Nejedná sa o gangsterku. Je to tiež tak trochu komédia, trochu romanca. Hlavná postava sa v priebehu filmu mení. Z komédia sa stáva tragédia. Je to plné výrazne silných momentov a premyslených detailov a je to predzvesť nejakého väčšieho vesmíru. Shinjuku Swan je pre mňa ďalším zo Sonových skvelých filmov. Dakedy tlačí moc na pílu, inokedy len pozvolna plynie. Postavy sú uveriteľné a zapamätateľné. Krásne dievčatá a cool hrdinovia. Sympatický mikrosvet v nesympatickom makrosvete. Film rozvíja niekoľko vrstiev a dejových línií a na konci ich všetky pekne uzatvára. A je tam perfektná hudba. To že to Kitanovi v rámci žánru šliape na päty dodávam s čisto subjektívnych pohnútok.

Akože riadna konina. Fakt riadna. Tak zlepený príbeh som nevidel od ? ďalších Shahrukh Khanových fllmov ? No hej.. pravdu povediac on si asi v nich celkom rochní ten svoj indický frňák, ale okej beriem. Ak chce ukázať všetky emócie a svoje prehrávanie - treba dlhé filmy, kde sa veľa deje. Čo na tom že päste lietajú pár centimetrov pred tvárou aby nám nahovorili že niekoho skutočne zasiahli, čo na tom že autá lietajú vzduchom a Bulhari sa nestačia čudovať čo sa to v ich krajine vôbec deje. Ale je tam Kajol a je tam Kriti Sanon. A bohužiaľ každá sekunda v ich spoločnosti bola aj napriek dementnému príbehu neuveriteľne osviežujúca. Kajol je na svoj vek neuveriteľne sexy a Dilwale sa dáva do kolónky guilty pleasure.

Čakal som niečo podstatne záživnejšie. Chémia medzi dvojicou nefunguje ako by mala. A tých pár podarených scén je vzápätí pokazených tradičným žánrovým klišé. Poteší štek Batemana, ale inak taká šeď. Jediné plus patrí tomu že som stále nevedel či je teda Bob dobrý, alebo zlý. Čokoľvek od Willa Ferrella je o sto krát vtipnejšie.

Film je to veľmi chabý.. pretože pracuje s tradičnými žánrovými klišé ale neposúva ich takmer nikam. A hlavne mi nie je úplne jasné či to mala byť komédia, dráma, alebo vzťahovka. Roztrieštené a bez výraznejšej autorskej koncepcie, ktorá by z toho nespravila len ďalší zbytočný film vo vreci podobných art mainstream pokusov. Ale na Čínske metropole v noci sa dívam rád, rovnako ako aj na Qi Shu ( najdokonalejšia žena akú poznám).. takže sa mi na to celkom dobre pozeralo. Hoci aj tentoraz je to bez pridanej hodnoty. Slabšie 3*

Sympatická jednohubka, ktorá na svoju škodu stavia celý príbeh na akejsi spiatočníckej myšlienke možnosti návratu ku starému vzťahu a k rodine. Čo by nebolo zlé, lenže príbeh sa tak točí v akomsi začarovanom kruhu, kde každý kto zažil aspoň jeden dlhý vzťah vie ako to skončí, hoci sa vie s myšlienkami hrdinu stotožniť. Regina Hall je tu nádherná a celkovo mi scény s ňou a s ústrednou postavou Celmentom prídu omnoho zaujímavejšie. Malo to nábeh na sympatický indie.. takto to skončilo ako sympatická vzťahovka, ktorá je ale v rámci žánru naozaj len jednohubkou na spríjemnenie večera, než vyslovene stavebným kameňom žánru, alebo niečím čo ho prekonáva.