Paldiny

V tomto Halloweene sú všetci na odstrel, násťročná mládež za hlúpe reči/chovanie/bytie, policajti za opičky a pošahaný dedo čo robí iba paniku, deťom rozpráva o vykopaných hroboch a popravde naháňa väčší strach než Myers. Sám menovaný upustil od chladnej mašiny a pretransformoval v akúsi rockovú hviezdu čo na naleštenej káre balí baby, po lesoch kľučkuje medzi stromami a dokonca sa na moment zmení v chápavého strýka. Aby toho nebolo málo tak terapiu, pri akej padne nejedna slza povedie jeho deväťročná neter, s ktorou má prepojené myšlienky. Piaty diel je tak blbý až som to po čase vzdal a bavil sa na úkor tvorcov čo sa tiež nepodarí každej kravine.

Vrátil sa Michael a veľa ľuďom to ku šťastiu stačí. Začiatok má ešte hutnú atmosféru so zopár vydarenými mykancami. Lenže ako sa dej začne venovať postavám, začína to byť nuda. Navyše cítiť blížiace sa 90te roky, kedy bolo v móde cenzurovať. Neviem do akej mieri prešiel nožnicami tento diel a či sa len tvorcovia neprispôsobili dobe až príliš, moc toho neukázali. Našťastie sa v závere opäť pripomenie napätie akému nasadí korunu nečakané vyústenie deja. Záverečný zvrat nech je akokoľvek nepredvídateľný, aj keď indície k nemu viedli, stále iba kopíruje rozuzlenie štvrtého Piatku 13th. Nakoniec nezostáva než poznamenať, že si Mike udržal akú takú úroveň predchodcov, čo nie je kompliment. Stále totiž platí, že najvydarenejší Halloween bol bez neho.

Tak toto bol ten pravý a nefalšovaný Halloween a vidieť ho ako malý americký harant, už si nikdy nenasadím halloweensku masku. Úvodné minúty ešte rozpačité, ale netrvalo dlho a film si ma dočista získal. Skôr sa už hlási k žánrovo príbuznému giallu než slasheru, kde sledujeme väčší počet anonymných hrahúnov s typickými čiernymi rukavicami, ale to vôbec nevadí. Za znepokojivých zvukov ma hypnotizoval nevyspytateľný scenár s väčšími guľami ako tými na Vianočnom stromčeku. Bez okolkov sa pohráva s témami ako reklama a jej masový vplyv, obmedzenie slobody a voyerovské oko nad každým. Pri scénke v testovacej miestnosti mi spadla sánka a vtedy som si bol istý, že mám dočinenia s ďalším špičkovým hororom. Bez srandy! Trochu som sa ešte obával záveru, ale zbytočne, tvorcovia ho presvedčivo vygradovali a s chirurgickou presnosťou ukončili tam, kde mali. A tá šedá vada na kráse? Nejde o regulárne pokračovanie, čím si film podpísal ortieľ smrti. Takto ľudí zaslepila neúčasť Mika Myersa a bolo vymaľované. Pokiaľ by sa podtitul "Season of the Witch" stal plnohodnotným názvom, rázom mu patria červené čísla. Najnedocenejší film, s akým som sa na tejto databáze stretol.

Halloweenska noc nekončí a vrah pokračuje v podivnej motivácii ďalej. Film prakticky sledujeme v živom prenose, čo má svoje pre aj proti. Ľudia navôkol nevedia čo sa deje, média hádžu do obehu nepodložené správy a chlapík v maske nehodlá odložiť kľúče od mesta. Zvyšuje sa počet nebožtíkov, v niektorých prípadoch luxusným spôsobom. Lenže sa zvyšuje aj počet hluchých miest, na čom má veľkú zásluhu hudba, ktorá chýba v najmenej vhodných okamihoch. Zato príbeh pracuje s novou dôležitou informáciou, aká núti hľadať hlbší význam v napohľad bezmyšlienkovitom zabíjaní. Halloween 2 si tak v niečom polepšil, v inom zase naopak, čo je dôležité, nesklamal.

Pri Odinovi, pre koho natáčajú takéto filmy? Nie je to ani hrané, ani animované, sledujeme tváre hercov ktoré poznáme, ale bez ľudského výrazu. Zemeckis poňatím látky vôbec nevládne obsahu. Pre digitálne stvárnenie chýba to dôležité, prepojenie s postavami a s vekovou prístupnosťou toľko žiadaná dravosť doby. A popritom mohlo ísť o zaujímavý hrdinský epos so škandinávskym Achillom v hlavnej roli. Lenže srdce hrdinov je zložené iba s jednotiek a núl čo sakramentsky cítiť. Keby sa film niesol v podobnom duchu ako hravé dračie finále, bolo by aspoň na čo pozerať. Takto zostal Beowulf filmom, ktorý si nenájde diváka a Zemeckis inovátorom, o ktorého nemá nikto záujem. Skutočne nestojím o comeback Marylin Monroe, ktorej sa začne dvoriť dvadsaťročný Hugh Grant. Keď už vidieť niečo podobné, radšej vrhnúť čas, úsilie, peniaze a zadaptovať Age of Mythology.

Halloween je o strašení a Carpenter strašiť vie, ale nie tu. Skláňam poklonu nad jednoduchým, zato úderným hudobným motívom (teda dvomi), chladnou charizmou nebezpečného psychopata a sympaticky vystrašenou Jamie Lee Curtis. Režisér sa hrá s divákom od začiatku a to do takej miery až sa začínam obávať či to s tým sledovaním nepreháňa a celý film nezostane len pri náznakoch. Finále našťastie nelení a dopraje očakávanú konfrontáciu, kde sa rozbalia všetky darčeky, ale aj nejaké to uhlie. Minimálne prefackať Laurie za vedomé ohrozenie deťúreniec a opakované naivné ochromenia útočníka, ktorého to zakaždým ťahá späť na nohy. Už v detstve mi to pripadalo blbé. Prvý Halloween teda viac naznačil ako ukázal, no čo mu nik neuprie, roztrhal vrece so sériovými vrahmi čím nakopol novú éru anti-hrdinov.

Jason Voorhees dobojoval a bohužiaľ pri poslednom záťahu okúsil samotné dno. Pôvodne som chcel začať komentár vyňatou hláškou z filmu, ale z toľkého počtu som si nevedel vybrať. Vážne tak stupidný scenár séria ešte nevidela, o zápletke nehovoriac. Chudáka Jasona najskôr rozmrazia v 25.storočí, potom z neho spravia Robocopa, aby nakoniec preletel atmosférou a spadol späť do jazera. Film má jediný svetlý moment s počítačovou simuláciou Crystal Lake, ale aj ten iba paroduje známu spacákovú scénku. Neviem či sa oplatí menovať všetko zlé, vyjmem len triky aké neraz rozosmiali. Tí čo hájia ich vierohodnosť museli byť čerstvo rozmrazení v 21.storočí. Čo dodať na záver? Asi len prianie, aby chlapca pod maskou už viac netrestali, užil si dosť, toto znásilnenie bolo zatiaľ tým najhorším.

Paramount odpredal práva a v New Line Cinema s nimi nenaložili vôbec špatne. Jason zabíja poväčšine času v inej koži a neprekáža mi to. Tým, že sa neviaže iba na jedno telo sa stáva viac nepredvídateľným. Samotný nápad reinkarnácie sadol a popravde mi v spojení s Voorheesom napadol už dávnejšie. Môžeme polemizovať o nenadväzujúcich udalostiach na predošlý Manhattan, ale chceme byť až takí doslovní? Veď Jason je postavou s väčším počtom životov ako mačka, čím z neho spravili parazita vo svete ľudí už dávno predtým. Milo prekvapila ponurosť, prepracovanosť masiek a tvrdých gore efektov zachádzajúcich až do splatteru. Pri sledovaní si možno všimnúť hneď niekoľko odkazov na iné, nielen žánrové ikony. Cestujeme po Myersovej ulici, zápasíme s Vecou, listujeme v Knihe mŕtvych, nehovoriac o tom, že si Jasona povolá do pekla sám Krueger. Najlepší Piatok 13th od štvrtej epizódy.

"Jason floats on Manhattan" si myslím, že je výstižnejší názov pre ôsmy diel. Plavba totiž zahŕňa 2/3 stopáže, pričom až v tej poslednej doplávame na vysnívanú pevninu. Ani tam si Manhattanu moc neužijeme, poprechádzame sa po prístave, povozíme metrom a výlet zapichneme v mestskej kanalizácii s toxickým odpadom. Nedalo sa nevšimnúť, že si Jason od minula polepšil vo vraždách, ale aj vo vizáži. Z posledného štádia rozkladu sa mu zázračne uzdravili rany, už nevidíme vytŕčajúce kosti z hnijúceho tela, čo bol asi najväčší logický lapsus. Aspoň plavbu zvláda zdatne a čoby skúsený harcovník neopomenie žiadne námornícke náčinie. Trochu osvieženia do príbehovej rutiny vdýchol zjavujúci sa prízrak jednej z postáv, inak dej opäť zbytočne uťahaný a vystupuje v ňom nevydaný počet tupých hláv.

Zakonzervovaného Jasona z dna jazera vyslobodia telekinetické schopnosti a zber skalpov môže pokračovať. Zamlklý Voorhees svojou zohavenou figúrou pripomína viac zombíka, vnútornosti držia na krajíčku, z tela vytŕčajú rebrá a ksicht reálne vyzerá na to, čím si prešiel. Jeho zjav je, ale to najdrsnejšie čo Nová krv ponúkne. Paradoxne tak podtitul zavádza najviac. Siedma epizódka si očividne prešla peklom v strižni, ale ak si odmyslíme najväčšie zverstvo na filmoch, nemôže sa oprieť prakticky o nič. Postavy sú vám ukradnuté, na hororové dusno zabudnite, posledná nádej visela nad blížiacim sa duelom s čarami. Tie boli doposiaľ najvyrovnanejším súperom a ja som nemal prvýkrát potrebu kontrolovať čas. Prečo sa ale tvorcovia znížili k tomu úbohému twistu vážne nepochopím.