Paldiny

Ohnivá čaša sa môže pýšiť najdiváckejším príbehom, aký funguje rovnako dobre na šampionáte Trojčarodejníckeho turnaja, osobnej sfére dospievajúcich hrdinov, ale aj tej odvrátenej, kde zlo dorovnáva sily. Newell sa venuje všetkému a všetkým, pričom nevynecháva ani diváka. Samozrejme výhodou je byť rovesníkom, ktorý sa vie s radosťami a starosťami ľahšie stotožniť, keďže ich má za svoje. Vie sa zahľadieť do očí tej, ktorá ho zaujíma, trápia ho problémy tých, ktorí si to zaslúžia. Čarodejnícky svet nelení a vyloží na stôl celú učebnicu nových kúziel a predstaví celý rad zázračných predmetov a neuveriteľných tvorov do každého počasia. Len ten Fiennes Voldemorta trochu prehráva a finále s ním postráda to očakávané napätie. No čo nesklame je dej samotný aký už tradične pracuje so zaujímavým zvratom a ten opäť pristihne nepripravených. Po skončení Ohnivej čaše tak zostali očakávania stále vysoko a to bola možno chyba.

Čierne mračná sa nad Rockfordom zatiahli a že poriadne. Cuarón servíruje vôbec najtemnejšiu kapitolu Rowlingovej spisov. Jej Väzeň disponuje doposiaľ najprepracovanejším scenárom a dvomi novými a pre príbeh dôležitými postavami, pričom len také dialógy s profesorom Lupinom patria k tomu najlepšiemu čo séria ponúka. Tento diel je rovnako najvďačnejším objektom pozorovania. Môžeme sa kochať častými, zároveň nápaditými nájazdmi kamery, originálne uchopenými prechodmi medzi ročnými obdobiami, alebo chrumkavou prácou s napätím aké vygraduje pri emotívne silnej a mrazivej jazierkovej scéne. A tam tkvie najväčšia moja námietka. Film vygraduje príliš skoro a do konca zostáva ešte polhodina. Aj napriek tomu, že počas nej všetko pekne do seba zapadne, nedá sa zbaviť dojmu, že to najlepšie skončilo v začarovaných lesoch. Keby som mal byť rýpavý zopár pripomienok ešte nalepím na dvere kostymérne. Kam zmizli tie pekné školské habity? K Dumbledorovi, prečo sa oblieka aj správa ako šupák, čo čaká na prídavok pri kontajneroch? K metlobalu, prečo nebol dlhší? Ale to sú len moji vnútorní démoni, s akými nemusia mať iní za mak problém. Čo je dôležité, postavy na čele s Harrym, vrátane ich predstaviteľov sa vyvíjajú správnym smerom a séria rastie.

Druhý ročník z Rockfordských lavíc nechal Columbusa utrhnúť z reťaze čím od samého úvodu na diváka chrlí záplavu vyšperkovaných momentov z akých dobrý tucet utkvie v pamäti. Či už s hlavnými hrdinami na lietajúcom aute naháňame školský expres, zápasíme so Zúrivou vŕbou, alebo unikáme pred zplašenou dorážačkou či prerastenou osem nohou verbežou. Vďační môžeme byť najmä predlohe aká oplýva neutíchajúcou invenciou, ďalej Columbusovom zápale, nehovoriac o šikovne zakamuflovanej myšlienke rovnosti nás, ľudí aká nehľadí na pôvod ani rasu. Epizóda o Tajomnej komnate dupla na plyn a sluší jej to. Zápletka v žiadnom prípade neťahá za kratší koniec a postupným odhaľovaním indícii pripraví nečakané prekvapenie, len ten duel s baziliskom bol trochu komický. Druhý diel je však vo veľa ohľadoch podobný predchodcovi, zato sa neopičí, iba pochopil, kde tkvejú jeho silné stránky a šikovne ich využíva.

Rowlingová stvorila úžasný svet. Tiež som patril do generácie, ktorá mrzla o polnoci pred kníhkupectvom a netrpezlivo očakávala zbrusu nové vydanie, a preto bolo pre mňa príjemným ohliadnutím sa za počiatkom veľkého Rockfordského dobrodružstva. Na prekvapenie aj v dospelosti si ma jeho čaro znovu získalo, ba dokonca sa mi podarilo zachytiť mnoho pekných myšlienok, aké detskej hlavičke pod rúškom mágie a čarov jednoducho unikali. Teraz už viem, že ak si odmyslíme tento magický predobraz, dostaneme na podnose ten náš, v ktorom dennodenne prebieha boj dobra so zlom, v ktorom sa ľudia vedia utopiť vo vlastných spomienkach, alebo sa pre dobro veci obetovať. Chris Columbus Rowlingovej odkaz pochopil a šikovne preniesol na filmové plátno. A už len fakt, že tieto neuveriteľné príhody prežívame s toľkými sympatickými postavičkami je neoceniteľné plus. Ak by som mal vybrať obľúbenú scénku vyzdvihnem metlobal, alebo skvelú šachovú partiu, ale to nechcem. Tento film má dušu a ako celok funguje rovnako dobre v knižnej aj filmovej polohe.

Nádhera! Tak by sa dal jedným slovom opísať zážitok po odchode z biografu. Creed je vôbec tým najkrajším Vianočným darčekom pre fanúšika tejto boxerskej ságy. Na pohľad jednoduchá zápletka, kde osamoteného ex-šampióna vyhľadá syn zosnulého priateľa v sebe ukrýva toľko citu až jediná vreckovka nezostane suchá. Príbeh funguje po sentimentálnej stránke čo ocenia fanúšikovia, ale aj samostatne pre tých ostatných. Poznal som to vtedy, keď sériou nedotknutá osôbka poznamenala ako veľmi sa jej ľúbil mladý Creed a aký skvelý musel byť jeho otec. Vtedy som vedel, že misia bola splnená a že si tento dojímavý, viacvrstvový príbeh dokáže nájsť svoje publikum aj mimo fanklubu. Sylvestrovi sa podarilo to, s čím neuspel pri Expendables 3, a teda predať štafetový kolík ďalej. Teraz je dielo dokonané, a preto sa môže pomaličky, zato so zdvihnutou hlavou poberať do zaslúženého dôchodku. Ale ešte predtým mu prajem niečo na cestu, zlatú sošku, na ktorú bol nominovaný už pred 40 rokmi a ktorú by si teraz zaslúžil ako nikdy predtým. Síce len za vedľajšiu rolu, ale o to s väčšou hodnotou. Veď kedy ste naposledy videli tak prirodzený prejav, čo vedel v jeden moment rozosmiať, následne dojať k slzám a zároveň motivovať? Rocky je pre mňa skutočným šampiónom filmového plátna a Sylvester Stallone zas šampiónom mimo neho. Bude mi smutno ak to raz skončí, našťastie ja zvonček stále nepočul, vy áno?

Typický príklad moderného animáku s infantilným humorom a pózujúcimi figúrkami, ktoré nemajú čo povedať. Nakoľko bol v kine vekový priemer 10, rozhodol som sa tiež sledovať reakcie krpatých a musím konštatovať, že k hlasnému smiechu dochádzalo sporadicky. Ak teda nerátam jedného staršieho papíka, ktorý si zrejme namiešal špeciálny koktejl v tégliku od Coca Coly a možno sa len cítil trápne, tak synátorovi radil, kde patrí úsmev a kde nie. Prvý Hotel bol príjemný, neškodný zjav, ktorý prišiel s fajn nápadom oživiť zaprášenú auru klasických Universal monštier. Ten druhý len varí z vody a aj keď nemá úplne blbú zápletku, nedokáže plnohodnotne pobaviť, nie to ešte zanechať hlbší dojem. Veď koho zaujíma ako Dracula tancuje breakdance, hrá sa so smartfónom, alebo si Frankensteinovo monštrum dáva selfie! Za animáciu hviezdička, tá druhá za finálnu polhodinu, v ktorej som trhol pohľadom asi len dvakrát.

Podtitul je cool, ale čo z toho keď nám Ethan Wiley hodinu ukazuje ako netočiť horor. Nulové napätie, nulový záujem o postavy či rešpekt k vraždiacim vidlákom. Navyše máme prvýkrát dočinenia s nemohúcou hudbou, ktorá doposiaľ patrila k najvýraznejším kladom série. Nebudem sa zbytočne pozastavovať nad príbehovým prázdnom alebo hromadou nelogickostí typu, prečo malí satani využívajú telekinetické schopnosti iba v úvode, ale skúsim vyzdvihnúť to, čo ma bavilo. Preto opustíme bezradnú hodinu a prehupneme sa rovno do finále, aké konečne pritvrdí. Decká verzus tie druhé decká sa s tým prestanú párať a začnú párať seba navzájom a to so všetkým čo stodola ponúka. Na scénu prichádza vŕtačka, motorová píla, sekerka, ba dokonca plameňomet, aký vylezie z otvoreného mozgu a odstrelí akémusi chlapíkovi hlavu. Tučné finále úspešne zamaskovalo rysujúci sa prúser, čím piaty diel patrí iba k tomu slabšiemu, čo séria ponúka.

Strašidelné a mrazivé, bez srandy. Upustilo sa od lacných trikov, pridalo na atmosfére a zapracovalo na príbehu. Ten má hlavu a pätu. Ono je to vlastne taký reštart, ktorý pracuje s desivým zjavením, aké sa znovu snaží dostať medzi živých a tak epidémiou nakazí miestnu mládež. Vysoké horúčky, vypadávanie zubov, podivné chovanie, to sú všetko počiatočné príznaky, aké vedú nakazených cez mŕtvoly za jediným cieľom. Nebyť 2-3 nelogickostí a absencie pôvodného Kingového zámeru nemám výhrady. Fakt som takú brutálnu a napínavú jazdu nečakal, najmä po rozkošne hlúpučkom predchodcovi.

Prvý zo série čo neokúsil teplo kinosál a pochopil som prečo. Pomerne dlho sa tretie kukuričky tvária ako seriózny horor so slušnou mysterióznou hudbou a niekoľkými odpornosťami, kde mi vadilo len jedno. Tvorcovia rozohrali príliš veľa hier, v ktorých by radi premenili mesto v cornflakes, terorizovali miestnych farárov, snažili sa do príbehu zapojiť tajomno starej továrne či zasviniť exportom celý svet. Miestami to vyzeralo na haunted house horror. Toľko náznakov a smerov akými sa film mohol vydať až som si do posledného momentu nebol istý, kam to nakoniec vyústi. Moc mi nepomáhal ani malý Eli, čo chcel ako správny nácek vyhubiť všetok plevel ľudstva a tak dlhými preslovmi lanáril pod svoje krídla ďalšie a ďalšie ovečky. Čo ale prišlo s poslednými 10-15 minútami mi dočista vytrelo zrak. Najskôr trikové mizérium pri paprskovej paľbe dvoch bratov a potom deštrukcia mozgových závitov. Zo zeme vylieza pixelovské monštrum, ktoré na počkanie začne žrať miniatúrne bábky a dlhými chápadlami mordovať všetko navôkol. Priznám sa, že som si musel túto apokalypsu pustiť opakovane. Zatiaľ najdivokejší diel.

V prvom rade klobúk dolu za tajnostkárstvo. Aby dva dni pred premiérou sa u tak očakávaného filmu nevedelo zhola nič? Mlčiace trailery, žiadne zblúdilé informácie a popritom na filme pracovalo kvantum ľudí, nehovoriac o ďalších čo sa podieľali na dabingoch v desiatkach krajín. Bobrík mlčanlivosti musel byť zrejme pod hrozbou odťatia ruky svetelným mečom inak sa toto úspešné ťaženie len ťažko dá vysvetliť. K filmu nutné poznamenať, že ho Abrams pod patronátom Walta Disneyho zvládol. Má jednoducho všetko a je pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma svet v akom sa odohráva zápas dobra so zlom. Ten viac pokukuje po pôvodnej trilógii, čo cítiť z prostredia v akom sa scénky odohrávajú, či už hlavné postavy putujú púšťou, hľadajú vnútornú silu v zelených lesoch, alebo zvádzajú boj v zasnežených krajinách. Navrátilci, aspoň tí živí zostarli výzorom, na uveriteľnosti a so sympatiami sú to stále tí istí hrdinovia, ktorí kráčali v pätách Dartha Vadera. Najvýraznejší z nich a nikoho to zrejme neprekvapí Harrison Solo v šupáckom kabáte, nejednou hláškou v rukáve a plánom na každú zapeklitú situáciu. Nováčikovia na dobrej strane verím, že sa ešte rozbehnú, aby dokázali kráčať príbehom po stopách posledného z džedájov. Čo sa týka temnej strany, tá zapracovala na novom názve, prijala zopár nových posíl, ktoré sa ale aj napriek niektorým masívnym útokom nedokázali priblížiť chladnej charizme Dartha Vadera. Možno to chce čas, možno viac projekcií a možno nové epizódy, na ktoré nezostáva nič iné než si počkať. Nové SW teda nič nepokazilo, ale zatiaľ ani moc nového nepreviedlo, skrátka sa len prebúdza. A ak sa pýtate prečo ani zmienka k technickej stránke, čakal snáď niekto, že by bola odfláknutá?