Biopler

Milý film zo zapadákova so správne typovo zvolenými hercami až na Mira Nogu. To neviem čo bol za výber. Židovská obec bola hercami zahraná ukážkovo, i so svojimi zvykmi a náboženskými rituálmi. Čo ma mrzí je nerozvinutá linka medzi Hanele a Ivom. Stretnú sa a akože iskra preskočí. Autor si dal námahu s vykreslením prostredia, z ktorého Hanele pochádza, vykreslil charaktery hlavne jej blízkych, ale na túto dôležitú linku nedal dôraz. Potom uveriť v závere tomu, že Hanele chce skutočne odísť je ťažšie. Hon obce v závere na Iva je super, sledovať Nogu ako sa bráni guľovačke bola sranda.

Po prvom pozretí ma to tak nenadchlo ako prvý diel. Navyše mi vadilo veľa postáv a hlavne odstavený Pentangeli akýmsi bratom, ktorý sa neviem odkiaľ vynoril. Ako píšu aj iní komentátori, tento diel zreje pri druhom a ďalšom pozretí. Ja to len potvrdzujem. Na dvojku sa treba dívať ako pokračovanie jednotky, kde sa aj veľa postáv spomenie a premelie, čo ma potešilo. Po dopozeraní tvorí s prvým dielom kompaktný celok a podáva akúsi štúdiu vzťahov spočiatku silných rodinných väzieb až po ich totálnu deštrukciu. Obom dielom velí Al Pacino, ktorý hrá neuveriteľne a divák musí hltať jeho prežívanie emócií, na ktoré si vystačí len so svojimi očami. Je to fenomenálny herec. Druhý diel si berie nekompromisne pre seba. Michael Corleone je jeho výstavná rola, rola tragéda. Puzo v Michaelovi stvoril shakespearovského hrdinu. Vážne nechápem ako mohol nedostať Oscara za túto rolu. Vsuvky s De Nirom fajn, ale nepadám z jeho výkonu na zadok. Už však v tejto role vidno jeho typické ťahy. A hlasom až príliš dobre napodobil Branda. To čo mi vadilo po prvom pozretí som pochopil pri druhom - Coppola to inteligentne vysvetlí v dialógu Toma a Frankieho. Záver pripomína jednotku, má byť asi jej odkazom. Rejža to mal opäť pevne vo svojich rukách a nám ostáva len vychutnávať túto ságu.

Podľa názvu by som čakal niečo drsné a nebezpečné, ale podľa mena režiséra možno určiť niečo temné a depresívne. Fincher podľa tohto priradenia nesklamal a čudnému príbehu dal svoj jasný rukopis, hlavne vizuálny a aj tá hudba mala gule. Ak sa však zamyslím nad pointou, ktorá vypláva na povrch 30 minút pred skončením filmu, tak tá mi nedáva logiku už hneď v úvode, resp. pri návrate Jacka domov. A to sa mi teda fakt nepáči. Scenáristiké šlehy ako kritika systému a celkovo spoločnosti, ba až života aký žijeme, sú na mieste. Ten odkaz však vo filme, ktorý pôsobí občas ako pózerský a prehrávaný u Pitta, neodzneje poriadne ako by si zaslúžil. Problémom je obal, v ktorom nám ho Fincher ponúka. Skrátka dej i príbeh je sústo, ktoré je nestráviteľné, v globále po dopozeraní nesúrodé. Posolstvo je roztrieštené a mňa nechytilo toto podanie.

Budovateľský nádych, akýsi posledný nádych socíku vo filme nerobí dobrý dojem pri inak celkom milom príbehu za tónov skvele ušitých piesní Uhlířa. Deti výborne vybraté, starší známi kolegovia vyzerajú i hrajú viackrát smiešne, ale vlastne všetko sa to dá stráviť.

Milé, svieže, akurát herečky zrovna neoplývajú krásou, ktorá by k príbehu bodla. Kostýmy, tance a hlavne vizuál sú veľmi fajn. Na tú dobu remeselne zvládnutá vecička. Záver je uletený, tak zostanem pri zlatom strede.

Opäť raz humor robený nasilu, ako som u Allena zvyknutý, varený akoby z nejakej kaluže. Tak sa chová i hrdina - z kaluže do blata, a keďže sa to iba opakuje, tak tento kúsok stojí za veľký prd.

Táto krimi-komédia je stále svieža i v dnešnej dobe. Zub času jej veru neuškodil. Výborný námet podporený skvelým Korbelářom v ústrednej role. Jeho predohru pred zapálením cigarety som si vychutnával zakaždým. Adina Mandlová akoby Nataši Gollovej z oka vypadla, k nerozoznaniu. Marvan má trochu čudný oblek, ako nejaký gestapák, neviem čo to bol za zámer. Pešek to však svojím teatrálnym výkonom mrví, skrátka prehrávania je tam až až. Mal si dať deci vínka na ukľudnenie.

S týmto filmom mám problém. Až kúzelne v ňom všetko sedí, dá sa povedať na sekundu. A to je jeho chyba. Jason, povedzme veľmi šikovne, zistí, že môže mať na svedomí Wombosiho a keď mu to dôjde, zrazu už prechádza okolo miesta jeho úmrtia. Keď ho prenasleduje zabijak z Barcelony, čistou náhodou nájde v dome zbraň a rovno i s nábojmi. A naháňačka v pidiautíčku je tak naivná, tak smiešna, tá vyslovene trčí ako fail filmu. Na druhej strane však musím povedať, že základ filmu v hľadaní svojej identity podporovaný občas paranoidnými predstavami je položený veľmi dobre. Súboj Damon vs Owen som si vychutnal - výborný nápad ako znemožniť bezchybnému strelcovi predviesť útok. Celkovo výkony sú veľmi dobré. Damon je príjemný, nebolo to však pre mňa špičkové, myslím, že to ešte len bude gradovať. Cooper je však bezkonkurenčný, tak nejako si predstavujem bossa tajných akcií. Réžia je istá, hýri nápadmi a výborným tempom. Divák sa určite nenudí. Kameru musím len vychváliť, lebo akčné scény sú snímané veľmi živo a zároveň prehľadne. Soundtrack je tiež veľmi dobrý a podporuje tvorbu atmosféry.

Brilantná štúdia vzťahov a vlastne toho akí k sebe dokážeme byť ako ľudia. Základný kameň tohto skvelého filmu je položený v scenári, ktorý je v detailných opisoch rozprávača príbehu brutálne lyrický, vypointovaný a zároveň je aj srandovne trpký, tým myslím situácie keď si Oscar uťahuje z Nigela a popr. i z jeho manželstva. Výstavný nápad je umiestnenie protagonistov na more, do malých priestorov kajút, v ktorých je rozprávaný nevšedný príbeh. Rozprávač Oscar je životná rola Coyotea, ktorého Polanski neviem odkiaľ vyhrabal, ale je to pánko, ktorý si berie celý film pre seba a hrá celým telom. A tak ako je Nigel posadnutý jeho rozprávaním, tak i divák. Nezvyklý príbeh tak na vlnách mora pekne odsýpa a rozprávania neraz končia červenajúcim sa Nigelom, ktorého skvele stvárnil Grant. Jeho britská uhladenosť sa vyslovene núkala ako protipól k rozprávačovi a bavilo ma sledovať i jeho brzdenie či premáhanie sa v počúvaní. Skrátka ma opäť raz dostal, tentokrát v malej role. Ženský prvok mocne reprezentuje femme fatale Seigner, ktorá nám univerzálne ukazuje aká vie byť žena, akú pestru paletu vlastností a krásy z nej možno vydolovať. Schválne nepíšem nájsť, lebo to čo predviedla je, samozrejme, ruka v ruke s jej postavou a príbehom, ktorý jej to dovolil. Podala proste majstrovský výkon. Ozajstný chameleón, ktorý v divákovi hlavne v prvých dvoch tretinách silne prebúdza emócie a myslím, že mnoho žien i slzu uroní. Do mozaiky skvele zapadá horkotrpká ústredná melódia Vangelisa a celkovo jeho minimalistický soundtrack je len potvrdením jeho génia. Nesklamú ani osvedčené eighties zo záverečnej disco.

Film ťahá Heřmánek a jeho one-man-show chlapa v štyridsiatke, ktorý sa pokúša vzoprieť systému i predošlému životu. Super nápad v podobe pochodu, ktorý nevieme či hlavný hrdina dokončí, takže aj pekný otvorený koniec. S flashbackmi z minulosti sa mohli tvorcovia viac vyhrať, lebo niektoré teda boli fakt o ničom. A dať priestor milostnej linke, ktorá zostala nejako nedotiahnutá. Suma sumarum je to fajn filmík s originálnym námetom, pri ktorom sa divák aj zasmeje nad životnými osudmi a aj udiví nad mantinelmi socializmu v architektúre.