Biopler

Od Truffautovho debutu som čakal akosi viac. Sledovanie rozvláčného filmu točiaceho sa stále okolo faktu, že tínedžera nikto nechápe a asi ho nikto nemá rád, sledovanie deja, ktorý sa neposúva, ma stále viac a viac nudilo. Navyše nefunkčnosť vedľajších postáv, hlavne matky a otčímu, to len umocňovala. Truffaut je však istý v parížskych exteriéroch a už úvodná sekvencia s poctou Eiffelovke je veľmi podarená. Na pekných obrazoch parížskych uličiek som si zgustol.

Esteticky i hudobne fajn, ale ináč prázdne filozofovanie o úlohe času v živote. Zaspával som.

Zásadný posun oproti jednotke a dobrým smerom. Postapokalyptická budúcnosť je na pustatine celkom depresívna a Miller nám už predostrel aj celkom fajn príbeh, dokonca aj so zvratmi. Nevyhol sa však tomu, že film sa hlavne v prvej polovici slimácky vlečie a hrdinovia kvôli slabšiemu scenáru nemajú čo utrúsiť. Už to našťastie nie je tak strojené, autonaháňačky sú prehľadnejšie natočené a film je obstojne zakončený, ponúkajúci možnosť ďalšieho dielu.

Chvilky sú príjemným filmom, ktorý poteší diváka originálnym spracovaním a dialógmi, hlavne medzi Anežkou a jej babičkou, ktoré si berú to najlepšie zo Svěrákovej dielne. Herečka so zvláštnym krstným menom hrá znamenite svoju one-woman-show. Jednotlivé chvilky sú však ako život, raz výborné, raz dobré, raz slabé. Môjmu celkovému dojmu uškodila predposledná chvilka kde príde ako žurnalistka spraviť rozhovor so známym slovenským spevákom, ktorý má koncert kdesi na záhrade. Už to je prvý fail, druhým je ako celá táto chvilka končí. Ako samu seba ničí. Chýba mi istá časť terapie pre hlavnú postavu, ktorú by ponúkla snímka.

Typicky divadelne prevedená adaptácia o súboji statkára s developerom, povedali by sme dnes. Horkosť statkárovho víťazstva v závere je poznať a je to veľmi dobré vyvrcholenie a uzavretie príbehu. Hitchcock predviedol sterilnú réžiu, občas zaujal obrazom modernity vs klasiky.

Takýto námet si zaslúži dvakrát takú stopáž, aby z neho vzišla, nielen formálne, ohurujúca lovestory. Takto zostane dobrý pocit z filmárskej a hereckej dravosti, krásneho vizuálu, hudby, no zlý z uponáhľaného rozprávania príbehu naprieč rokmi, bez prežitia hĺbky vzťahu, bez možnosti prežitia emócie.

Dielo preslávené úvodnou scénou rozrezania oka britvou na mňa nezapôsobilo natoľko, ako by som čakal. Uvedomujúc si, že surrealizmus nie je moja šálka kávy, som si vo filme všimol, že sa tvorcovia aspoň snažili o aké-také prepojenie postáv či dejov, ktoré predostreli. Z hľadiska histórie kinematografie vyplnená medzera u mňa, no pridaná hodnota nízka.

Cage si určite zgustol v roli pomstiteľa a celé som mu to veril. Len raz som sa zasmial, keď sa posťažoval na svoje tričko. Mandy je film ak chcete vypnúť, hlavne vtedy keď sa Red vydáva vykonať kult pomsty. Prvá polovica je totálna nuda, záporáci sú vykreslení skôr k smiechu ako k vážnosti. Dialógy naprosto o ničom, dej prešľapuje na mieste. Tvorcom sa však podarilo skrz prostredie lesa, lacných farebných filtrov a neučesaných hercov navodiť zapadákov či odľahlé miesto z roku 1983 vskutku veľmi dobre. Nič to však nemení na tom, že dôvod útoku týpkov z pekla i tých pozemských na nevinných Reda a Mandy je čudesný či poriadne nedomyslený.

Fraška kvôli forme akejsi poloinscenácie, ktorá je gulášom dobrodružstva i rozprávky a aj paródie na neschopných Turkov. Takýto štýl mi je z duše protivný. Keď mám sledovať vrstvy príbehu, ktoré končia tak hlúpo, tak vypočítavo, aby nám všetko krásne akože zapadlo a celé hralo, tak mám chuť zahláškovať "chce sa mi zvracet". Jedine výkon Polónyiho stojí za jedinú hviezdičku.

Prostý príbeh, z veľkej časti naivný, ale to by som ho zrážal spolu s hlavným predstaviteľom, ktorý je náramne zvláštny i zaujímavý zároveň. Typický art s odkazom asi na sv. Františka, ktorý ma nechal chladným. To by nemuselo byť nutne na škodu, no bol aj slabo myšlienkovo podnetný.