Gaspar Noé

Progresívny, ťažko stráviteľný, ale pritom jedna z najoriginálnejších osobností dobovej filmografie. Syn známeho umelca Luisa Felipeho Noé absolvoval filmovú školu v Švajčiarsku. Noé sa preslávil hlavne svojou surovosť a prelínaním pornografie s umením. Svoju kariéru odštartoval už v roku 1985, kedy natočil experimentálny krátky film Tintarella di luna. Pokračoval ďalšími krátkymi snímkami, až do roku 1991.

V tomto roku "neoficiálne" odštartoval tvrdý Francúzsky "filmový" smer NEW FRENCH EXTREMITY a natočil stredometrážny film Carne, s ktorým sa zapísal do sveta svojím osobitým štýlom. Carne je surový a depresívny film o mäsiarovi, ktorý sa musí starať o svoju malú dcéru. Film spravil dosť veľkú dieru do sveta a Noé dostal zelenú aj pre pokračovanie I Stand Alone, ktoré natočil až o 7 rokov neskôr. Takisto sa v ňom objavil herec Philippe Nahon, s ktorým už Noé pracoval v Carne. Medzitým natočil pár krátkometrážnych filmov.

Jeho osobným vrcholom kariéry bola snímka Irreversible (Zvrátený). Bolo to neoficiálne vyvrcholenie trilógie (Carne a I Stand Alone). Celý film je vyrozprávaný odzadu. Film až tak tvrdý, že na festivaloch ľudia sami odchádzali z kinosály (v Cannes odišlo 200 divákov z 2400). Irreversible je neslávne známy aj svojou "znásilňovacou scénou", ktorú filmári točili bez jediného strihu.

Následne pracoval na ďalších kraťasoch a videoklipoch. V roku 2006 bol pozvaný k projektu Destricted, kde mali tvorcovia za úlohu sfilmovať segment o otázke "Čo sa stane, keď sa umenie stretne so sexualitou?". O tri roky neskôr sa zapojil do projektu 42 One Dream Rush, kde mali režiséri na 42 sekúnd voľnú ruku a mohli natočiť, čo chceli. Veľký zlom prišiel s psychedelicko-halucinogénnym "veľkofilmom" Enter the Void. Noé dostal neskutočných 16 miliónov dolárov a mohol si natočiť svoj sen. Značnú inšpiráciu potvrdil filmom 2001: Vesmírna odysea. Enter the Void síce nemal zlé recenzie, ale prepadol v kinách. V roku 2012 natočil ešte jeden videoklip a zúčastnil sa projektu "Havana, milujem ťa".

Noé sa netají svojím obdivom k Stanleymu Kubrickovi. Má rád surrealistické a bizarné filmy. Jedným z jeho najobľúbenejších je Salò o le 120 giornate di Sodoma alebo už spomínaná 2001: Vesmírna odysea. Je šťastne ženatý s režisérkou Lucile Hadžihalilović.

LV.Helter