Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Animovaný

Recenzie (354)

plagát

Sloní muž (1980) 

Poznáte ten pocit, keď po pozretí nejakého filmu ste natoľko emocionálne rozorvaní, že ešte päť minút po skončení záverečných titulkov tupo zírate do prázdna a nezmôžete sa ani na slovo? Toto je presne prípad Slonieho muža. Lynch sa tentoraz vykašlal na svoje typické šialenosti (ktoré inak samozrejme zbožňujem) a vo formálne minimalistickom prevedení nám prerozprával hlboko ľudský príbeh o tom možno najväčšom utrpení, aké človek znesie a o tých možno najväčších zverstvách, akých sú ľudia schopní. A ja mu za to úprimne ďakujem. 10/10

plagát

Mať a nemať (1944) 

1940, tesne po obsadení Francúzska... my sa ale nachádzame mimo územia... boj však zúri aj tu... fašistickí kolaboranti hľadajú a snažia sa likvidovať každého, kto môže sympatizovať s nepriateľmi... bar... klavír... Humphrey Bogart alias charizmatický a za cynizmus sa skrývajúci dobrák, ktorý nestojí na žiadnej strane a ide mu hlavne o vlastné záujmy (alebo si to aspoň myslí)... na scénu prichádza ona a poriadne sa to rozvíri. Povedomé? Možno až príliš, a to je zároveň moja jediná výtka k tomuto inak skvelému filmu – prílišná podobnosť s Casablancou, na ktorú ale kvalitatívne ani náhodou nedosahuje. Bogey a Lauren sú ale imho ešte lepší filmový pár ako Bogey a Ingrid, potom tu máme ešte krásne cynické hlášky, dokonalého Eddieho a “Anybody got a match?“, a tak to na tých výborných 8/10 aj vyjde.

plagát

Nae yeojachingureul sogae habnida (2004) 

Ach jaj... Môj obľúbený "romantický" režisér opäť spája svoje sily s mojou obľúbenou "romantickou" herečkou a chcú pokračovať v šľapajách môjho veľmi obľúbeného romantického filmu. Nedokážem si predstaviť, ako pri takejto vynikajúcej zostave mohlo vzniknúť niečo tak zmätené a zlé, ako je Windstruck. Scenár filmu predstvuje niečo ako zhluk nezmyselných akčných scén, za vlasy pritiahnutých krimizápletiek, nereálnych a často trápnych komediálnych vsuviek a romantiky, ktorá sa snaží upomínať na MSG, ale bohužiaľ väčšinou postráda skutočné emócie a ku koncu už nehorázne citovo vydiera. A toto veru nezachráni už ani moja láska Ji-hyun Jun. Najhoršie je, že to vôbec nemuselo byť zlé - stačil by jeden zmysluplnejší scenár, uveriteľnejšie postavy, viac citu a viac takých podarených scén ako keď boli hrdinovia k sebe pripútaní a už boli späť z "akcie" (myslím to "umývanie", zobudenie sa z postele...), príp. "vietor v izbe" (tá scéna bola pekná a dojemná, ale Kwak aj ju dokázal zabiť, keď ju o 20 minút použil znovu...) alebo záverečný veľmi milý odkaz na MSG, ktorý ale ešte viac pripomenul, o koľko svetelných rokov lepší film to bol... Pri všetkej snahe nájsť vo filme viac "dobrého" mi to jednoducho ale nevychádza lepšie ako na 4/10.

plagát

Hlboký spánok (1946) 

Film zrelý na minimálne 2-3 zhliadnutia kvôli pochopeniu všetkých komplikovaných vzťahov medzi postavami a orientácii v deji, a potom na ďalších "x" zhliadnutí už len kvôli dokonalému zážitku. Štýl, štýl, štýl... To je to slovo, ktoré ma neustále napadalo počas sledovania. Všetko v tomto filme je neuveriteľne štýlové. Bogart ako Marlowe je asi najštýlovejší súkromný detektív, aký sa kedy na plátnach kín objavil (až na tú kravatu - človeka, čo mu ju viazal by som chytil a zaškrtil ho ňou :-) ) a charizmou doslova prekypuje. A to iskrenie medzi ním a Lauren je niečo nepopísateľné... to sa jednoducho musí vidieť. K tomu ako čerešnička ešte jedny z najvycibrenejších dialógov a priam esenciálna noir atmosféra... 10/10

plagát

Donnie Darko (2001) 

Myslím, že nikoho neurazím, ak Donnie Darka označím za najlepší celovečerný debut od čias Tarantinových Gaunerov. Richard Kelly musí byť poriadny magoo, lebo v 25 rokoch napísať a natočiť film tak prekypujúci originalitou (tak scenáristickou ako aj režijnou) dokáže buď totálny šialenec alebo naprostý génius (prípadne kombinácie oboch - aj takých sa pár nájde, že pane Lynchi... :-) ). Hlavný a najvýznamnejší dôvod, prečo pôsobí Donnie Darko na divákov tak zdrvujúco, je ATMOSFÉRA (to sa jednoducho musí napísať veľkými písmenami). Tá úžasná tajomná, bizarná a často dokonca humorná psycho-atmosféra, ktorá priam vyžaruje z každého záberu. Atmosféra, ktorá vznikla a je neustále budovaná precíznym spojením už spomínanej originality, hereckých výkonov (neprekonateľný je Jake Gyllenhaal, ale nezaostávajú ani uletený Patrick Swayze, Drew Barrymore či Jakova sestra Maggie), formálnej stránky (skutočne brilantná farebná kompozícia) a v neposlednom rade hudobného doprovodu, ktorý je zvolený s až tarantinovskou presnosťou. Áno, hlavnú úloho v tomto filme hrá atmosféra, a práve vďaka nej sa Kellymu podarilo urobiť so mnou to, čo sa podarí fakt len málokomu - zaujímalo ma síce, ako to celé skončí a čo sa z toho vykľuje, ale film by dostal plný počet prakticky bez ohľadu na štýl ukončenia a bol by som ochotný akceptovať skoro všetko od toho najabsurdnejšieho vyústenia až po to najklišovitejšie. Ale samozrejme ani jeden z týchto extrémov nenastal, film bol ukončený mimoriadne pôsobivo a takú sériu zimomraviek, ako som mal pri záverečných titulkoch, som už nemal dosť dlho. Donnie Darko je prvým a myslím, že zatiaľ jediným skutočným kultovým filmom 21. storočia a filmom, ktorý si isto pozriem ešte veľmi veľakrát. 10/10

plagát

Kráľ tancuje (2000) 

Dokonalosť... existuje vôbec niečo také v spojení s umením, filmom? Neviem, párkrát sa mi už zdalo, že som videl, zažil niečo dokonalé, a Le Roi Danse k tomu malo tiež sakramentsky blízko. To, že film je obrazovo majstrovským dielom, je zrejmé už z obrázkov z Galérie tu na ČSFD, k tomu tá hudba - tá prekrásna hudba od génia Lullyho, ktorá mi v ušiach znela ešte niekoľko hodín po pozretí... a tie kostýmy, masky, výprava. No a v neposlednom rade nejde nespomenúť samotný príbeh a herecké výkony. Z nich by som vyzdvihol predovštkým dva hlavné - Benoît Magimel ako Ľudovít XIV. je charizmatický a z toho, čo som videl, je asi najlepším predstaviteľom Kráľa Slnka ; a predovšetkým Boris Terral ako Jean-Baptiste Lully predviedol niečo absolútne odrovnávajúce a nepopísateľné... Z toho všetkého mi nič iné ako plné hodnotenie nevychádza. 10/10

plagát

Láska až za hrob (2002) 

Britský humor? Čierna komédia? Totálne crazy komédia? Satira? Čím z toho chce byť tento malý filmík? Všetkým a zároveň ani jedným - z každej ingrediencie síce obsahuje trošku, ale ani z jednej toľko, koľko by bolo treba. A je to veľká škoda, lebo film obsahuje niekoľko veľmi vydarených a úžasne vtipných momentov, ktoré sú ale bohužiaľ sprevádzané trápnymi a nevtipnými a celé to vôbec nedrží pokope. Hodnotenie by išlo ale ešte nižšie, nebyť Alfreda Molinu a hlavne Christophera Walkena, ktorý oplýva nevídaným komediálnym talentom a vo svojom "pokrokovom" funebrákovi vytvoril neodolateľne šialenú kreáciu. 5/10... P.S.: Aby som nezabudol - NAOMI WATTS je.... ehm... no radšej už ani slovo ;-)

plagát

Pobrežná hliadka (1989) (seriál) 

Až jedna hviezda? No, áno... ale nech to radšej za mňa vysvetlia iní... :-)... Joey: Hey, hey, they're running!; Chandler: See, this is the brilliance of the show. I say, always keep them running. All the time running! Run, run, run Yasmine, run like the wind!

plagát

Zámok hrôzy (1999) odpad!

Jan de Bont je režisér, ktorý svoj vrchol dosiahol hneď prvým filmom (Speed) a odvtedy to s ním ide dolu vodou. V Twisteri je pokles kvality len nepatrný a stále je to nadpriemerná záležitosť, Speed 2 už je prúser väčší a týmto paškvilom dosiahol už naprostého dna, akého je režisér schopný (dvojku Lary Croft si už pre istotu ani nepozriem, lebo ak to bude takto pokračovať, tak budú hroziť trvalé psychické následky...). Bez akejkoľvek nadsádzky hovorím, toto je jeden z najtrápnejších a najhorších filmov, aké som mal tú "česť" vidieť. Príšerné v každom aspekte. 0/10

plagát

Da Vinciho kód (2006) 

Akiva Goldsman je niečo ako scenáristický Joel Schumacher (s ktorým ostatne aj párkrát spolupracoval), t.j. kvalita jeho výtvorov je vysoko nepredvídateľná a dokáže vyprodukovať všetko od výborných scenárov (A Beautiful Mind, Cinderella Man), cez priemerné (The Client, Practical Magic) až po treťotriedne úbohosti (Batman & Robin, Lost in Space). Jeho posledné tri práce však patria práve k tým vydareným, tak tu bola celkom slušná šanca, že sa Brownovej predlohy ujme s tvorivosťou a pretransformuje ju do svižnej, sfilmovateľnej podoby. Nestalo sa. Film sa totiž predlohy drží až priveľmi presne a doslovne (dovolím si tvrdiť, že ešte viac ako prví dvaja Potterovia), a to aj v tých častiach, kde by vôbec nemusel. Najlepším príkladom sú všetky tie "vysvetľovacie" pasáže, ktoré sú tu takmer všetky od tých nosných (Priorstvo, Ježiš, etc.) až po tie úplne nepodstatné (príliš veľa o templároch a dokonca aj prkotiny ako "piatok 13." a prečo je tvár Mony Lisy otočená tak ako je). Výsledkom toho je, že vo filme sa prakticky po celý čas niečo vysvetľuje. To jednak ubližuje tempu filmu (i keď tam to istí aspoň Howardova zručná réžia) a jednak je toho návalu informácií tak veľa, že sa v tom knihou nedotknutý divák jednoducho nemá šancu zorientovať. Na frak dostávajú takisto aj charaktery postáv (tie síce neboli prioritou ani u predlohy, ale tu už tá plochosť bije do očí), ich priblíženiu dokonca nepomáhajú ani časté flashbacky. Naviac sa tu vynára aj pár nelogickostí v konaní postáv (resp. ich konanie často nie je dovysvetlené, ako bolo v knihe) – tu vyzerá, že Langdona zavolá polícia rovno po jeho prednáške, čiže má prakticky skalopevné alibi, kým v knihe bola tá prednáška v predošlý deň ; riaditeľ banky tu zjavne bezdôvodne najskôr pomáha Langdonovi a Sophie utiecť a potom na nich zrazu miery zbraňou a chce po nich záverový kameň (napriek tomu, že netuší, čo to vlastne je!), kým v knihe to bolo sčasti vysvetlené ; pri scéne, keď Teabing vysvetľuje podstatu Grálu, z neznámych dôvodov mu Langdon v niektorých bodoch oponuje a v iných mu zase prikyvuje, pričom tie body navzájom súvisia... atď. Z tohto všetkého tak trochu plynie aj kvalita hereckých výkonov. Takto kvalitne nabitý hviezdny ansámbl sa dá dohromady len veľmi zriedka, preto je škoda, že vo väčšine prípadov sa tu nachádzajú len priemerné výkony. Nie zlé (každý zo zúčastnených je herec na takej úrovni, že zle zahrá len mimoriadne zriedka), len také nemastné-neslané, ničím nezaujímavé (Audrey má aspoň tú výhodu, že je krásna, a tak sa to trochu kompenzuje ;-) ). Výnimkami sú snáď len Paul Bettany, ktorý Sílasa obdaril príjemnou tragickosťou a akýmsi ľudským rozmerom, a Sir Ian, ktorého Sir Leigh je jednoznačne najzaujímavejšou postavou a ktorý sem-tam aj milo prekvapí suchou anglickou hláškou.... (pokračovanie tu: http://www.filmklub.sk/m/movie_comment_comments.php?9049&comment_16792#comments)