Tommy987

Mať tak o 10 rokov menej, Polar Express si asi zamilujem. Bohužiaľ/Našťastie nemám, a preto mi prišiel ako veľmi predvídateľný a často nudný film, ktorý je tak akurát vizuálne veľmi zaujímavo natočený. 5/10.... Svätý Sandy Claws :-)))

Pri hodnotení alebo popisovaní filmov ako je Double Indemnity mi jednoducho dochádzajú slová... Geniálne od prvého záberu po posledný bez jedinej chybičky krásy. Ešte lepšie ako The Maltese Falcon alebo Touch of Evil. 10/10

Veľmi netypický Kim, tak veľa dialógov snáď nemajú všetky jeho filmy dokopy, a takisto tu chýbajú jeho tradičné devízy ako poetickosť sálajúca z každého záberu, krásna hypnotická hudba atď. "Iné" však neznamená "horšie" a Samaria vôbec nie je zlá, práve naopak. Kim teraz vsadil skôr na "prízemnejší" ľudský príbeh mladej prostitútky, jej kamarátky, z ktorej sa po jej smrti stáva takisto prostitútka... len nie v tom pravom slova zmysle. V druhej rovine sledujeme kamarátkinho otca, jeho postupné psychické rúcanie, keď sa dozvie, čo robí jeho dcéra a následnú snahu vyrovnať sa s tým (len možno nie tým najlepším spôsobom - inak, neviem, či som divný, ale v niečom mi to trochu pripomínalo Parkov Sympathy for Mr. Vengeance...). Samaria je veľmi krásny film, veľmi smutný film a hlavne vynikajúci film. 9/10

Môj tretí Kim Ki-duk a zároveň moje prvé čiastočné sklamanie (dúfam, že aj posledné). Kim disponuje obrovským filmárskym talentom a jednou zázračnou vlastnosťou, akou len málo iných režisérov - svojím úžasným rozprávaním nie skrz dialógy, ale obrazy vytvára takú neopakovateľnú atmosféru, že to človeka nejak vytiahne z priestoru a času a "núti" ho unášať sa ňou. Problém je, že kým pri 3-Iron alebo "Ročných obdobiach" toto fungovalo bezchybne celý čas, Luk tak od polovice stopáže trochu pokulháva. Začiatok je imho takmer dokonalý, bol som doslova zhypnotizovaný, hrá nádherná hudba, poetická kamera, nevyslovené emócie a všetko to, pre čo mám Kima tak rád. Ale bohužiaľ, čím ďalej sa dostávame k odhaleniu starcových motívov, k podrobnejšiemu vykresleniu jeho psychológie a nakoniec aj k hlavnej myšlienke celého filmu, je to horšie a horšie. Atmosféra upadá, emócie sa strácajú (resp. od "svadby" ma nechávajú úplne chladným) a najhoršia je už samotná myšlienka - oná posledná veta, ktorá by mala plniť rovnakú funkciu ako v prípade 3-Iron, lenže v tomto prípade na mňa pôsobila presne opačne, sklamala ma a nahnevala (že prečo, to z dôvodu možného spoilerovania nepoviem). 7/10 a na štyri hviezdy to vytiahla len Seo Min-jeong, ktorej krásny úsmev mám pred očami ešte teraz... :-)

Neverwhere sa mi strašne ťažko hodnotí, lebo knižku milujem a keďže táto televízna séria má príbeh navlas rovnaký, bolo prakticky už od začiatku vylúčené, aby sa mi v globále nepáčila. Príbeh asi nemá cenu rozoberať - kto knihu pozná, vie a kto nie, nech si ju ihneď prečíta (oplatí sa, je vážne geniálna), ale čo ma skôr zaujímalo boli hereckí predstavitelia hrdinov a formálne spracovanie série. Herci ma v zásade potešili. Predstaviteľka Dvířky (Dvířka alias Door je jeden z mála prípadov, keď sa mi český preklad mena páči viac ako originál) typovo dokonale sedí a herecky to väčšinou tiež zvláda dobre (možno až na scény v jej dome, keď v jej plači necítim úprimnosť), "Richardrichardmayhewdick" je týpek k pohledání a je úplne dokonalý, Croup a Vandemar detto a najlepší zo všetkých je moja naj postava - markýz de Carabas. Keď som ho prvýkrát zbadal, doslova ma zamrazilo, ale z trochu iného dôvodu - "prečo je preboha černoch... však to v knihe nikde nebolo napísané?!" Nakoniec sa ale viac než osvedčil a z de Carabasa je charizmatický človek, síce trochu inak vykreslený ako v knihe, ale stále je to vynikajúce (je zaujímavé, ako môže postava pripadať iná, keď vidíme "len" jej konanie a chýba pokec rozprávača...). Postavy, ktoré ma trochu sklamali, boli Hunter a anjel Islington. Obom chýba to isté: charizma. Hunter som skrátka neveril, že je to najlepšia bojovníčka všetkých čias a Islington (SPOLIER AHEAD) nebol ani z desatiny taký démonický, ako som si ho predstavil, v jeho očiach chýbal taký šmrnc sociopata, ktorému uverím, že zničil Atlantídu, ktorému uverím, že pohŕda Luciferom, ktorému uverím, že je schopný rozvrátiť nebo a prevziať nad ním vládu... (END OF SPOILER). Formálne hľadisko je tiež ošemetná záležitosť, lebo z takého príbehu by sa s patričným finančným zázemím dalo vykúzliť také vizuálne žrádlo či už z pohľadu výpravy, kostýmov alebo špeciálnych efektov, že by sa väčšina fantasy filmov mohla ísť hanbiť do kúta, ale keďže tu hovoríme o televíznej minisérii pre kanál BBC2, tak o niečom takom môžeme akurát snívať. Presne z tohto dôvodu som schopný odpustiť tú očividnú televíznosť a lacnosť celého projektu a v hodnotení ju absolútne nebrať do úvahy (i keď niektoré veci ako bitka Hunter vs. Varney, bitka Hunter vs. beštia či otvorenie dverí u Islingtona mohli byť spracované aspoň na takej úrovni, aby sa mi na tvári neobjavil úškrn). Kvôli svojej nedávno vytvorenej láske ku knihe a k príbehu nakoniec dávam 8/10, ale stále tvrdím, že Neverwhere by si zaslúžilo aj veľkolepejšie filmové spracovanie určené do kín.

Hmmm, Hostel. Ako to len nazvať? Z pohľadu zábavnosti to je asi komédia roka, keďže som sa na tých nehoráznych hovadinách, zle natočených scénach a úbohých hereckých "výkonoch" rehotal skoro celý čas, ale ak mám aspoň trochu svoj prístup objektivizovať (v rámci mojich subjektívnych možností, samozrejme :-) ), je to jeden z najhorších filmov, aké som za hodne dlhý čas videl. Okrem už skultovnených vychytávok ako "bratislavská" vlaková stanica Poříčany, dvojgombíková telka zo 60. rokov, socialistické nápisy v obchode, povestné bratislavské kurvy (ktoré za peniaze urobia čokoľvek, ČOKOĽVEK) a kasína (a ostatných - je toho fakt strašne veľa, každých pár minút sa objaví podobná perla) sa tu stretávame aj s vyslovene novými objavmi, napríklad ako umlčať strašne vrieskajúcu Japonku (stačí vypichnúť oko, nechať vytiecť majonézu a už mlčí ako keby nič nebolo), ako sa zbaviť zabijakov, ktorí vás naháňajú (podplatiť gang malých cigánčiat žuvačkami a oni ich domlátia na smrť) či ako odrezať dva prsty za 5 sekúnd švajčiarskym nožíkom a brutálne skrvavenú obeť následne utopiť v záchodovej mise tak, aby ste sa vy ani na milimetríku tela nezašpinili od krvi a mohli bezpečne ujsť vlakom do bezpečného domova (God bless the USA!). Toto všetko je okorenené ešte nulovou atmosférou, často rušivým soundtrackom, priblblými dialógmi, spomínanými smiešnymi hereckými výkonmi a nepresvedčivými gore scénami. Každopádne ale doporučujem, toto sa len tak v kine nevidí a dlho som ani ja nechcel veriť, že to môže byť tak strašné. Ale mýlil som sa. 0/10. P.S.: Milému Elimu srdečne ďakujeme za ospravedlnenie, lepší spôsob, ako zo seba urobiť ešte väčšieho výmela, si zvoliť ani nemohol...

Mám veľmi rád Battle Royale a pokladám ho za fim, ktorý jednoznačne nepotreboval žiadne pokračovanie. A už vôbec nie takéto priblbé. Všetko dobré z BR1 (okrem technického prevedenia a bojových scén, ktoré sú rovnako skvelo natočené) tu buď úplne chýba alebo je obrátená naruby a tým pádom vôbec nefunguje. Kým v jednotke sa filozofická rovina točila okolo kritiky spoločnosti, tu sa z toho vykľul nejaký nezmyselný "všetci deti spojme sa bojujme proti dospelým a za príklad si zoberme krajinu, ktorá je už 20 rokov vo vojne a tie chúďatká detičky v nej sa ešte stále dokážu usmievať" a spolu s nechutne odpornou scénou pádu dvoch budov silne pripomínajúcich dvojičky to už nebezpečne hraničí s teroristickou propagandou. Zmizla takisto akákoľvek snaha o psychologizáciu postáv. V jednotke každý mohol mať niekoho s kým sa dokáže stotožniť, tu je to vyslovene nemožné, lebo jediné čo vidíme, sú figúrky slúžiace jedine na bojové scény, aby mal kto umierať. Jediná postava, u ktorej sa tvorcovia unúvali vykresliť ju lepšie ako jednorozmerne (povedzme dvojrozmerne), je Shuya (u neho to mali ešte aj uľahčené, keďže je to hrdina, ktorého poznáme už z jednotky), ale z môjho pohľadu to bola snaha zhola zbytočná, lebo mi celý čas prišiel jedine k smiechu. A teraz ešte zlatý klinec. Jedným z najväčších pozitív jednotky je imho to, že takmer neustále pracuje s cynickou nadsádzkou, čo onú kritiku systému ešte zvýrazňuje, ale nedovolí jej skĺznuť k priamočiarosti a samoúčelnosti, dvojka z nepochopiteľných dôvodov sa tohto úplne zriekla a pre zmenu si vypožičala časté špecifikum amerických propagandistických snímkov (čo je vzhľadom na vyznenie filmu zase viac ako smiešne) - patetickosť, ale v takej nehoráznej miere, až to pekné neni (ešte pripomieniem, že som človek, ktorý si z patetizmu väčšinou až takú ťažkú hlavu nerobí a dokážem sa cez to relatívne ľahko povzniesť - ale toto je už aj na mňa moc). Keď si k tomuto pridáte ešte to najvýraznejšie a najneznesiteľnejšie prehrávanie hercov, aké som kedy vo svojom živote videl (už mi veľmi dávno nikto neliezol na nervy tak ako učiteľ a blonďák, na ktorého meno si nespomeniem) a zase raz smiešne vykradnutie Vojaka Ryana a jeho "vylodenia v Normandii", tak nemôže vzísť nič iné, ako jeden nepodarený a absolútne zbytočný film, ktorý nikdy nemal vzniknúť, lebo len kazí meno dokonalej jednotke. 2/10

Je to fakt straaaaašná blbosť, ale podobne ako pri Knight Rider jednu nostalgickú hviezdičku proste musím dať. Keď ja som to ako malý mal taaaaak rád :-))

Lawrence z Arábie je definíciou slova veľkofilm, so všetkou veľkoleposťou, epickosťou a megalomanstvom, čo k tomu patrí. Je asi zbytočné ospevovať dokonalé formálne prevedenie filmu, malebnú kameru či grandióznu hudbu, lebo sú to jednak priam notoricky známe fakty a jednak to ani nebolo to, čo ma na filme najviac zaujalo. Odzbrojujúce bolo sledovať brilantné psychologické rozpitvávanie Lawrencovho charakteru, jeho postupné zmeny a návraty. Lawrence bol nepochybne veľmi komplikovanou osobnosťou a film ho zo začiatku zobrazuje ako srandistu, možno trochu roztržitého, trochu neposlušného poručíka. Postupne potom sledujeme jeho očarenie arabskou krajinou, púšťou a ľuďmi, jeho vycibrené diplomatické schopnosti, ktorými dokáže prinútiť ku kompromisom aj ľudí, ktorí sa už dlhú dobu vyslovene nenávideli, naviac sú členmi tak tvrdohlavého a horkokrvného národa, ako sú Arabi, aby nakoniec prerástol do polohy akéhosi hrdinu-antihrdinu, zmietaného medzi túžbou niečo dokázať (oslobodiť Arabov a vybojovať pre nich vlastnú krajinu) a vlastným egom a aroganciou. Lawrence sa nám v istom zmysle mení na pološialenca (počas bojov a niekedy aj mimo nich si až nezdravo užíva zabíjanie a popravy), samozvaného arabského „mesiáša“, ktorý sám seba porovnáva s Mojžišom či Ježišom a pre ktorého jeho pôvodné ideály a priateľstvo so Sherifom Alim strácajú na váhe a oveľa dôležitejšou sa stáva vlastná dôležitosť v celom dianí... Megadlhá, takmer štvorhodinová stopáž dáva tomuto psychologickému procesu skutočne veľmi veľa priestoru a k jeho dokonalosti nemálo prispieva aj majstrovský výkon Petra O’Toola, ktorému Akadémia mimoriadne ukrivdila, keď sošku toho roku získal Gregory Peck za To Kill a Mockingbird (ten bol síce tiež vynikajúci, ale na O’Toolov záchvat geniality imho skrátka nemal). Ostatní herci však tiež nezaostávajú a či už ide o Aleca Guinessa, Anthony Quinna alebo Omara Sharifa, všetci predvádzajú bravúrne výkony. Lawrence z Arábie je právom radený medzi najväčšie filmové klenoty a do TOP listu tu aj na IMDb, je predvedením majstrovského filmárskeho umenia a filmom, na ktorý len tak nezabudnem. Slovami Stevena Spielberga: A miracle of film! 10/10

Na Syrianu som sa celkom tešil. Inteligentne vyzerajúci politický thriller so skutočne vynikajúcim trailerom, oscarovými ambíciami a dobrými zahraničnými kritikami sľuboval výborný zážitok a vzhľadom na téma aj dobrú myšlienku a priestor na zamyslenie nad smerovaním sveta v otázkach politiky a ropy. O to väčšie ja ale moje sklamanie. Trailer očividne klamal a na rozdiel od neho film nie je svižný. Chýba mu akákoľvek dynamika, je príliš roztrieštený, nekonzistentný, veľmi komplikovaný a je rozprávaný ešte komplikovanejším spôsobom. Takáto kombinácia spôsobuje jediné: nudu. Nerád tento "termín" používam, ale v tomto prípade ma jednoducho nič iné nenapadá. Nehorázne som sa nudil počas celého filmu a poslednú hodinu som už nerozmýšľal nad ničím iným, len že kedy sa to trápenie už skončí. Zo spodín podpriemeru film nevytiahnu ani dobré herecké výkony (Clooney, Cooper, Damon atď.), ani sem-tam sa blysnúca inteligentná myšlienka. 4/10