Tommy987

Damn, that shit was dope!

Ewanovi sa zatúžilo po Oscarovi, tak siahol po Pulitzerom ovenčenej geniálnej predlohe Philipa Rotha, bol jej celkom verný... a myslel si, že to stačí. Bohužiaľ, nestačilo.

Veľmi pekná omaľovánka.

Čokoľvek dobré a čokoľvek zlé, čo ste o tomto filme počuli, všetko je to pravda. Aronofsky zobral matku(!) Zem, znásilnil ju Bibliou a zasypal tonou symboliky, niekedy lacnej, niekedy menej. Je to obžaloba ľudstva za to, že ničí túto planétu a obžaloba Boha za to, že mu to je jedno. Ale celé to vnímame optikou "matky," ktorá nechápe, prečo sú všetci takí nevďační, bezohľadní idioti a prečo ju "manžel" nechá prevalcovať k absolútnej bezmocnosti a do pozície pasívneho svedka vlastnej devastácie. A hej, celé je to dosť nabubrelé a in-your-face. Ani až také objavné to nie je. Ale ani sa to neberie vždy úplne vážne (že, Michelle Pfeiffer). A je tam dosť podnetov a motívov aj mimo tejto základnej kostry (celé to môže byť aj o rozklade jedného dysfunkčného manželstva). A Jennifer Lawrence, prítomná snáď v každom jednom zábere, je jednoducho skvelá. A subjektívna kamera Matthew Libatiqua v spojení so zvukovou stopou efektívne pracujú na tom, aby nás všetky tie šialené výjavy (a čakanie na ne) pohltili rovnako ako "matku." Aronofsky hovorí, že chce robiť filmy, pri ktorých budú ľudia buď tlieskať, alebo pískať, nič medzi tým. mother! tento cieľ spĺňa.

Anti-Moneyball. Ak Moneyball bol oslavou baseballu skrz prizmu moderného geekovstva, tak toto chce byť akási starecko-nostalgická odpoveď. Akože na čo sú dobré kompjútre a interweby a presná štatistická analýza hráčov a ich výkonov, keď slepnúci vrčiaci Clint proste *počuje*, že namyslený stredoškolský Babe-Ruth-wannabe nebude zvládať točené nadhody, hoci páli jeden home run za druhým. Gratulujem. Toto staromilstvo by sa ešte dalo odpustiť, keby film mal dobrý scenár (nemá), dobré herecké výkony (Justin hrá zle; Clint nehrá, len vrčí; Amy sa aspoň snaží), alebo by to aspoň nekončilo tým najhlúpejším a najotrepanejším happyendom. Celé zle.

Disneyovský feel good movie podľa skutočného príbehu, akurát bez akejkoľvek snahy o filmársku či scenáristickú kreativitu. A na konci pre istotu neuviedli, že Morris odhádzal v lige dokopy len asi jeden a pol zápasu a s mizerným, mizerným skóre :-)

Chris Evans si pozrel Linklaterovu "Before Trilogy" a povedal si, že veď to je easy - dve postavy, jedno mesto, jeden večer a 90 minút dialógov. To dokáže aj on. Nedokázal. Postavy síce sú, ale sú nudné, nesympatické, chýba im charakter a nefunguje medzi nimi žiadna chémia. 90 minút dialógov tu je, ale kým tie Linklaterove sú chytré, živé a prirodzené, tie Evansove šuštia papierom a sú dosť banálne. Nočný indie New York je fajn, ale to je tak všetko.

I'm mad as hell, and I'm not gonna take this anymore!

Richard Dawkins aj Lawrence Krauss sú obaja vynikajúci popularizátori vedy a kritici náboženstva a úprimne si ich vážim. Tento dokument ich sleduje počas ich "turné" po svete. Dávajú prednášky, zúčastňujú sa diskusií a debát, poskytujú rozhovory v televízii a rádiu atď. Väčšinu daných prednášok som videl už pred týmto filmom a obvykle sú výborné. Obaja sú výborní rečníci a keď majú nejakých náboženských oponentov, väčšinou ich intelektuálne vysoko prevyšujú a debaty bez problémov vyhrávajú. Avšak tomuto dokumentu sa to všetko podarilo zostrihať do celku, ktorý je nemastný-neslaný, útržky jednotlivých debát na seba často nenadväzujú a namiesto koherentného obrazu o práci týchto pánov tu máme len guláš niektorých ich argumentov bez hlavy a päty. Ľubovoľná prednáška ktoréhokoľvek zo zúčastnených ľudí vás obohatí viac, ako tento film. Alebo aj Religulous Billa Mahera.

1. séria - 80%, 2. séria - 80%, 3. séria: 30%