Tommy987

Kto zachráni jeden život, zachráni celý svet...

A je to tu zase! Ako je možné, že Kórejci dokážu romantické príbehy, z ktorých by Hollywood spravil prinajlepšom priemernú podívanú plnú patetických momentov a citového vydierania až na strop (pozor, chystá sa remake so Sandrou Bullock), natočiť s takou ľahkosťou, citom a úprimnosťou, že človek je vtiahnutý od začiatku do deja a bez všetkého sa filmu poddá, a v prípade Il Mare ani nemá srdce rozmýšľať nad možnými logickými lapsusmi v deji, to pochopiť neviem. Pravda je taká, že Il Mare ma emocionálne tak neprevalcoval ako MSG alebo všetky filmy so Son Ye-jin, ale je to proste "len" krásna surreálna love-story s krásnym koncom. 9/10, ale do Ji-hyun Jun som zaľúbený už od MSG, tak tých 5* proste musím dať :-)). P.S.: The Lake House (onen remake) nakoniec ani nedopadol tak zle, ako by jeden čakal, ale na Il Mare samozrejme nemá...

Maďarská "haluška" par excellence, naprostý kult a jeden z vrcholov sitcomov (ak sa to vôbec dá nazvať sitcomom) vôbec. Keď som bol malý, úvodnú pesničku som vedel úplne naspamäť :))). P.S.: Ale kto preboha vymyslel ten debilný český preklad a prečo sa totálne zmenili krstné mená hrdinov??

Jednoduchý dej, väčšinou slabulinké herecké výkony (Fay Wray má od dobrého hereckého výkonu asi tak ďaleko ako Kong od Iggyho :-), menšie-väčšie nelogickosti, dialógy... ehm... zaujímavé, ale aj tak... King Kong má v sebe také neodolateľné čaro, že uchváti aj vyše 70 rokov po svojom vzniku (aj keď z iných dôvodov ako vtedy) a človek len žasne sám nad sebou ako je hodinu a pol pripútaný k plátnu (no... k obrazovke) a žerie jeden obrázok za druhým. Vskutku nevídaný zážitok.

Komixy som nečítal (ale už aj si ich zháňam...), a preto sa mi v príbehu a celom vnútornom "vesmíre" orientovalo pomerne ťažko. Ono zhustenie starovekej egyptskej mytológie, futurickosti, rôznych tajomných postáv a ich zložitých motivácií (a ešte všeličoho iného) do 100 minút je dosť silná káva. Podľa mňa si tento príbeh zaslúžil skôr trilógiu, prípadne celý seriál, ale čo už s tým narobím - aspoň som si poriadne precvičil mozgové závity :). Čo ma ale na filme chytilo je vizuálna stránka, ktorú sa nezdráham nazvať famózna. To natáčanie pred bluescreenom má fakt niečo do seba, a Immortel v týchto aspektoch o krôčik prekonáva Sky Captaina aj Sin City. Spolu s vizuálom dokonale pôsobí aj hudba a dotvárajú veľmi výraznú atmosféru. Immortel ako vizuálny bonbónik doporučujem snáď každému, rozhodne stojí za pozretie. 8/10

Pohodlne sa usaďte, porozprávam vám fiktívny príbeh o vzniku jedného mimoriadneho filmu. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden režisér-scenérista. Známym sa stal vďaka svojim umelecky náročnejším filmom a obľúbili si ho hlavne kluboví fajnšmekri. Jeho filmy často súťažili na festivaloch a nejaké tie ceny aj povyhrávali. Teraz sa však rozhodol pre ráznu zmenu smerovania svojej tvorby. Napísal scerár filmu, ktorý by sa typova dal zaradiť k momentálne populárnemu subžánru "psychothriller s pointou". "Tí sa budú diviť, Haneke a mainstream...", pomyslel si. Nášmu hrdinovi sa dokonca podarilo naverbovať aj výborných hercov Daniela Auteuila a Juliette Binoche ako aj francúzsku legendu Annie Giradot, a tak nakrúcanie nízkorozpočtového filmu s veľkými ambíciami mohlo začať. Všetko prebiehalo podľa plánov, čoskoro bol film nakrútený a na rad prišla postprodukcia a strihanie. Tu sa náš milovaný Haneke začal cítiť nesvoj, lebo mal neustály pocit, že tomu niečo chýba a čím ďalej nad tým rozmýšľal, zisťoval, že asi urobil veľkú chybu, lebo materiál bol nanajvýš priemerný. Už by sa bol dostal do hlbokých depresií, ale zrazu to prišlo - nášho hrdinu osvietilo nebeské svetlo a on si uvedomil skrytú pravdu. On nikdy ani nechcel natočiť film s pointou, chcel pokračovať vo svojej umeleckej tvorbe a svoje veľdielo mohol natočiť len tak, ak oklame aj sám seba. On svojich priaznivcov nesklame! Jediné, čo musí spraviť, je odstrániť posledných 10-15 minút filmu (kde by sa pravdepodobne zistilo, že hlavný hrdina George je schizofrenik). Prídu záverečné titulky a "hľadači skrytých myšlienok" sa môžu ešte dlhé dni rozplývať nad nesmierne hlbokými ľudskými, existenciálnymi, politickými, filozofickými alebo inými posolstvami (ktoré samozrejme neexistujú a existovať nikdy nemali), na druhej strane "háveď, ktorá nerozumie umeniu", bude z kina odchádzať nekonečne nasratá, lebo vyhodila peniaze za niečo, čo nakoniec nepochopila. A samozrejme náš hrdina sa stane opäť predmetom nekonečného obdivu a povyhráva najrôznejšie ocenenia. Koniec, a ďakujeme "majstre". 2/10

Východisková situácia: Blízka budúcnosť. Nachádzame sa v totalitnej zemi riadenej zhora (a to myslím doslovne), z obdivovaného mesta menom Zalem, kde podľa všetkého žijú a užívajú si len tí vyvolení, a kam by sa väčšina ľudí, žijúcich a tvrdo pracujúcich "dole", chcela dostať. Gunnm (aka Battle Angel) skladá z dvoch častí. Hrdinkou oboch je Gally, cyborg-dievčina, ktorú na začiatku objavuje doktor Ido na pokraji smrti, ale zachráni (poskladá) ju a v nasledujúcom období jej robí otca-mentora. Gally chýbajú akékoľvek spomienky z minulosti, nevie o svojom živote nič. Objavuje však vskutku zaujímavé bojové nadanie, ktoré aj náležite využije pri záchrane Ida, z ktorého sa vykľuje "Hunter-Warrior", akási novodobá odroda ochráncu zákona a poriadku (keďže polícia už dávno neexistuje). Gally sa rozhodne pridať k radom Hunter-Warriorov a spolu s Idom stoja pred neľahkou úlohou poraziť zlého zabijaka, vyslaného Idovou "známou"... V druhej časti sa do stredobodu pozornosti dostáva chlapec Yugo (na pár minút sa objavil už v prvej), do ktorého sa Gally zamilovala a ktorý nadovšetko túži dostať sa do Zalemu, len si bohužiaľ volí nesprávnu cestu a zapletie sa s miestnym mafiánom. Záchranná misia sa môže začať... Na film dlhý necelú hodinu celkom dosť, nie? A to je práve zásadná chyba celého filmu, ktorý by si zaslúžil o dosť lepšie balenie celovečerného filmu (prípadne celého seriálu). Krátkosť neumožňuje komplexné vykreslenie charakterov (výnimkou je Yugo, ktorý v druhej časti dostal dosť priestoru), väčšina je len stručne načrtnutá. Na druhej strane za pochvalu stojí dobré vykreslenie prostredia, pekná animácia (i keď aj tam sa nájde pár lapsusov) a už celkom obšírne popísaný zaujímavý príbeh. Celkovo nadpriemer (som zvedavý na pripravovaný remake pod režisérskou taktovkou Jamesa Camerona). 7/10

Opäť príklad pokračovania, ktoré nikdy nemalo vzniknúť. Kým jednotka je veľmi vydarenou, svižnou, trochu uletenou romantickou komédiou s tou správnou mierou irónie a nadhľadu, dvojka ju už len imituje a zúfalo sa snaží pomocou podobných ingrediencií vyvolať rovnaký výsledok. Ale to bohužiaľ nie je vôbec jednoduché, pokiaľ má k dispozícii scenár, ktorý je tak nekompaktný a zmätený. Je to len znôška situácií, ktoré ešte niekedy pripomínajú šmrnc jedničky, ale väčšina je už pritiahnutá za vlasy, stráca ten nadhľad a zachádza k trápnosti (thajské väzenie, konečné udobrenie...). No a potom je tu tradičný problém pokračovaní - kopírovanie toho, čo fungovalo v origináli dúfajúc v rovnaký efekt, ktoré sa samozrejme nedostaví (bitka Firth vs. Grant - bola by to najhoršia scéna z celého filmu nebyť pesničky od The Darkness na pozadí). Ďalším problémom je znema na poste režiséra. Beeban Kidron sa síce snaží navodzovať atmosféru a ľahkosť jednotky, ale aj jej sa to darí len niekedy a nepodarilo sa jej nedostatky scenára vykompenzovať. Ešte šťastie, že herci ostali skoro takí kúzelní ako predtým. Aj keď postava Bridget sa opať vinou scenára dosť zmenila zo sympatického blázonka na priblblú nánu, Renée robí, čo môže a chvalabohu sa jej to aj darí. Hugh Grant je rovnako pekne slizský a spoľahlivý Colin Firth tiež skvelo "civilný". Súhrnne sklamanie a priemer jak remeň. 5/10

Cinderella Man je úplne jasným ťahom na oscarovskú bránu, často skĺza k patetizmu (ale podľa mňa sa ešte drží na uzde - úprimne, dá sa takýto skutočný príbeh natočiť bez dávky pátosu?) a trochu k citovému vydieraniu, ale ja si jednoducho nepomôžem, všetko som to zhltol aj s navijakom a pri poslednom súboji proti Baerovi som bol v takom napätí, ako už dávno nie. Čo do formálnej stránky ide o veľmi zručné remeslo (čakal snáď niekto niečo iné?), atmosféra je vyslovene komorná, takmer celý film sú všetky zábery ladené do odtieňov "retro" hnedej - v týchto aspektoch asi nemám čo vytknúť. 9/10. P.S.: Aj keď som spomínal, že film má jasné oscarové ambície, podľa mňa z toho budú len nominácie, prípadne cena pre skvelého Giamattiho. P.P.S.: Russel mi s tými divnými ušami veľmi pripomína mladšieho Rona Howarda :-)

Je zaujímavé, že Peter Stormare nikdy nedostáva hlavné úlohy, vždy len také menšie-väčšie "šteky", ale veľmi často svojím úžasným prejavom zatieni na plátne vštkých ostatných (a je jedno, či to je Bruce Willis, Keanu Reeves alebo Anthony Hopkins...). Inak to nie je ani pri tomto filme a najviac som si z neho zapamätal práve jeho úžasné kreácie. Z hodnotenia samotného filmu som trochu v rozpakoch, lebo na jeho konci u mňa prevládali skôr pozitívne pocity, ale na druhej strane viem, že mi neponúkol nič výnimočné. Je to vlastne súbor viac či menej podarených/vtipných/strašidelných/... scén a milých odkazov na grimmovské rozprávky zviazaných do scenára, ktorý niekedy drží pekne pokope a niekedy vyznieva zmätene. Okorenené je to samozrejme fantastickou výpravou, formálnou krásou (hoci Monica je vo filme len cca 10 minút :-), ktorú si ja vždy veľmi cením a chtiac-nechtiac si u mňa získava body navyše, a už spomínaným skvelým Stormarom... Čo na koniec? Kliatba bratov Grimmovcov je milý, pekný film, ktorý v chladný jesenný večer určite poteší, ale potom veľmi rýchlo vyšumí. 7/10