Tommy987

Strange things are happening today... Lynch sa u mňa každým zhliadnutým filmom šplhá po rebríčku obľúbených režisérov a Mulholland Drive-om sa už dostáva do absolútnej TOP elity. Film sa vyše polovicu času (možno aj dve tretiny) tvári ako "normálny" (zato skvelý) mysteriózny príbeh a dokonca nám jemne podsúva nádej, že nebude ani ťažké ho pochopiť. Ale to v Lynchovom pláne evidentne nie je a v poslednej polhodinke sa všetky príbehové línie začnú pomaly skrúcať a obracať sa sami do seba, prebehne niekoľko prazvláštnych deja-vu a my diváci zase (podobne ako pri Lost Highway) čumíme s otvorenými ústami (prípadne divne spokojným úsmevom :-) pred seba, že čo s nami ten Lynch zase vyviedol. Mulholland Dr. je možno trošku pochopiteľnejším filmom ako Lost Highway a prípadné riešenia, kľúče alebo vzorce na vysvetlenie sa hľadajú ľahšie, ale krásne je, že nič z toho vôbec nemusí byť pravda a skutočný zmysel filmu pozná možno iba jeden jediný človek na svete (a možno ani on nie). Pre mňa ostáva Mulholland Dr. snom. Snom, ktorý sa mi sníval jeden príjemný sobotný podvečer. Snom, ktorý som si zamiloval. Snom, ku ktorému sa môžem vrátiť kedykoľvek chcem, skúmať ho, unášať sa jeho atmosférou a snívať ho ďalej... 10/10

Sám príbeh vlastne nie je nijak šokujúci ani desivý, je skôr silný a citlivý, pojednáva o potrebe lásky, rodiny a vzájomného pochopenia, a viem si dosť dobre predstaviť ako milo (ale tiež zdravo ujeto) by ho interpretoval napríklad taký Tim Burton za pomoci hudby Dannyho Elfmana. Ale toto nie je film Burtona, je to číra lynchovina, takže tu máme pôsobivo mrazivú atmosféru, neľudsky vyzerajúcich, odstrašujúcich hercov s tvárami bielymi ako stena, krvavo červenými perami a očami a psychopatickými pohľadmi, ďalej krásne štýlové prechody od animovaného k hranému, od čiernobieleho k farbám (trochu mi to pripomína neskorší comics Sin City, ktorý je tiež čiernobiely a a farby sa tam vyskytujú len zriedka, ale vtedy sú sýte a vždy niečo zdôrazňujú) a nakoniec bláznivé psychedelické zvuky, ktoré sem-tam prechádzajú do niečoho, čo sa dá nazvať hudba. Ako celok je to mimoriadne pôsobivé, Lynch skvelo ilustroval svoj nekonečný talent a formálnu originalitu už dávno predtým, ako si ho niekto začal všímať. 10/10

Haaaúúúúúú. Samozrejme som to nepochopil, ale to asi nikto, a vôbec ma to netrápi. Od Lyncha som videl zatiaľ len jeho "normálnejšie" filmy (Modrý zamat a Zbesilosť v srdci - ktoré sú skvelé), ale toto je NĚCO! Formálne naprosto dokonalý filmový zlepenec snáď všetkých existujúcich žánrov (obsahuje prvky krimi, thrillera, mysteriózneho filmu, komédie, romance... a dokonca aj gore hororu :-)) s famóznym soundtrackom, ktorý je minimálne tak rozmanitý a absolútne neuveriteľnou Patricou Arquette. Nechcem sa tu zbytočne utápať vo chválospevoch, ale je to fakt úžasný film. Kláňam sa pane Lynchi, you´re the MAN. 10/10

Jeden z najpreceňovanejších filmov všetkých čias! Ja som sa na Afriku po všetkých tých oslavných ódach strašne tešil, ale asi som sa nemal, lebo moje sklamanie bolo ešte aj o to väčšie. Nehovorím, film má nádhernú kameru, pár scén a záberov, ktoré sú skutočne úchvatné (let lietadlom), a naviac celý film je podfarbený famóznou hudbou Johna Barryho. Ale to ešte z filmu nerobí žiadny masterpiece. Spomienky majú jednu obrovskú chybu a slabinu, a tou je stopáž. Tento príbeh skrátka nie je hodný 2 a pol hodín filmového času. Skrátenie na takých 90-100 minút by podľa mňa vôbec nevadilo, a film by trochu pridal na "rýchlosti". Ostatným to, ako vidím, nevadilo, ale ja som sa bohužiaľ neuveriteľne nudil, a to takmer počas celého filmu, od začiatku do konca. Neoslovil ma ani príbeh o láske. Ja nemám nič proti (melo)drámam a romantickým filmom, ani proti Robertovi Redfordovi a Meryl Streep, dôkazom buď, že sa mi páčil Zaklínač koní alebo Kramer vs. Kramer. Aby som to už ukončil, tak Spomienky na Afriku sa mi zdajú ako jedna veľká, zvonka pekne vyzerajúca, ale zvnútra prázdna nafúknutá bublina, ktorú (pre mňa z nepochopiteľných dôvodov) väčšina ľudí obdivuje. 5/10, ale ako protest proti všeobecnému nadšeniu sa v tomto prípade prikláňam smerom dole.

Interstella má od muzikálu hodne ďaleko, keďže postráda takmer všetky jeho črty a vlastnosti. Je to čistokrvný videoklip, akurát natiahnutý na takmer celovečernú stopáž. Avšak ako videoklip je dokonalý. Celý čas ide vynikajúca hudba Daft Punku, v popredí sa odohráva zaujímavá story, a to všetko v prekrásne animovanom anime balení. 10/10

Tak toto je MÄSO!!! Drsný, surový, brutálny, krvavý a naprosto dokonalý film s (na anime) trochu netradičnou, ale perfektnou animáciou a celkovo úchvatnou vizuálnou stránkou a hlavne skvelým príbehom a výbornými charaktermi. 10/10 - Jubei RULEZ the world!!!

Čakať od Rukojemníka originalitu je asi hodne zlý nápad, téma "polícia vs. únoscovia" je čo do nápadov a inovácií už maximálne vyčerpaná, čo vonkoncom dokazuje aj scenár samotného Rukojemníka. Klišé strieda klišé, dobre známa situácia druhú... Stav zachraňujú ako môžu pomerne dobrí herci - Bruce Willis odvádza svoj vysoký "policajný" štandard (ale nemôžem si pomôcť, ja mám radšej jeho cynických hláškarov a la Posledný skaut, Die Hard trilogy, Piaty element atď.), ale skôr by som vyzdvihol Bena Fostera, ktorý zvláda svojho úchylného psychopata s ľahkosťou, až z toho behá mráz po chrbte. Ale skutočnou devízou filmu je práca Florenta Emilia Siri, ktorý dokázal vytvoriť veľmi dobrú atmosféru, takže sa film aj napriek vlažnému scenáru dá prežívať s napätím. Výborne pomáha aj hudba, ktorá je väčšinou výrazná a atmosférická, i keď miestami to skladateľ trochu prehnal a pôsobí máličko rušivo. Takže v globále mi z toho vychádza mierny nadpriemer, t.j. 6/10.

Satira údernejšia a častokrát vtipnejšia než South Park a rapové vložky lepšie ako v 8 Mile prichádzajú rovno z Maďarska v jednom z najväčších filmových prekvapení roka. F*ck South Park! F*ck 8 Mile! Vivat NYÓCKER!!! 10/10

Prekrásny film. Film, ktorý ak chce človek plnohodnotne zažiť, nestačí ho len pozerať. Musí sa doň ponoriť, ako sa Jacques ponáral do svojho milovaného mora. Musí sa nechať unášať krásnym príbehom o priateľstve, láske a hľadaní seba samého, dokonalou Bessonovou réžiou, prenádhernými poetickými morskými scénami a podmanivou hudbou Erica Serru (úprimne jeden z najkrajších soundtrackov, aké som mal možnosť vo filme počuť). Ak sa to podarí, čaká nás úžasný filmový emocionálny zážitok a 168 minút Director's cutu uplnynie ako voda... 10/10

Pre mňa jednoznačne najväčšie filmové prekvapenie posledného obdobia. Pozrel som si to takmer náhodou, keď som prepol na STV2, práve sa to začínalo, a asi po 5 minútach som mal nutkanie to prepnúť (hlavne kvôli roztrasenej kamere). Ako dobre, že som tak neurobil. Môj brat Tom je mimoriadne silný, pôsobivý príbeh, ktorý, ak sa mu poddáte, vás pohltí a nepustí až do samého konca. Pôsobí trochu dokumentaristicky a surovo (na čom má vonkoncom podiel zmieňovaná digitálna roztrasená kamere, na ktorú sa po krátkom čase dá v pohode zvyknúť) a tiesnivá, tragická atmosféra srší z každého filmového políčka. To by ale ešte nič nemuselo znamenať, nebyť dobrých hereckých výkonov dvoch hlavných hrdinov, na ktoré ale platia takisto len superlatívy. Neznámi britskí herci svoje úlohy zahrali tak dokonale autenticky, že vo filme som nevidel postavy, videl som ĽUDÍ, Toma a Jessicu, ľudí z mäsa a kostí, so všetkými ich trápeniami, tragédiami, ale hlavne citmi jeden k duhému. Môj brat Tom je film neznámeho britského režiséra, s nezmámymi britskými hercami, o ktorom som až do zhliadnutia nič nepočul, je to skrytý klenot, ktorý sa oplatí vidieť. 10/10