Tommy987

"Židovskí okupanti, nechajte nás na pokoji, alebo: Aj terorista je len človek."... Téma je to rozhodne citlivá a s rovnako citlivým zachádzaním by mohla byť pretvorená do jedinečného filmu, ktorý prinesie na dobre známu vec nový pohľad. Podmieňovací spôsob som nepoužil náhodou, Paradise Now totiž ani zďaleka nie je tým jedinečným filmom. Určite je pravda, že aj teroristi sú ľudské bytosti, majú svoje trápenia, svoje sny, svoju vieru a odhodlanie, ale takéto okaté ospravedlňovanie ich skutkov mi dvakrát nešmakuje. Chýba mi tu trochu aj pohľad z druhej strany - jasné máme tu pokrokovú Suhu veriacu v mierové riešenie, ale jej postava je tam imho "len aby bola" (t.j. aby sme neboli až takí radikáli), naviac je absolútne neprekreslená a odfláknutá a celá línia príbehu s ňou neukončená. Pravdu povediac neviem celkom presne, čo filmom chceli tvorcovia dosiahnuť. Ak len ukázať už spomínanú "ľudskú tvár teroristu", to je podľa mňa trošku málo; ak touto ľudskou tvárou ospravedlniť zverstvá, ktoré páchajú, tak ďakujem, neprosím; a ak ukázať bezvýchodiskovosť celého konfliktu (tu sa mala uberať správna cesta), tak som to tam nevidel. Samozrejme to nie je totálny shit, celkom realistické zobrazenie života v Palestíne a herecké výkony čo-to zachraňujú, ale film je príliš povrchný a príliš jednostranný na to, aby človeka silnejšie oslovil. (Ide jemný spoiler, tak čítať len na vlastné riziko) A vrcholom už je alibistické ukončenie pred "akciou", aby nebolo vidieť následky toho všetkého. Ale vlastne to až taký problém nie je, stačí si večer pustiť správy a dozvieme sa ako to dopadlo... 6/10

Johnny Depp je kráľ sveta, génius, ktorý na herecký olymp zasadol už dosť dávno a teraz už prakticky nemá inú možnosť, ako tento svoj štatút neustále potvrdzovať a brániť si svoju pozíciu. A samozrejme to v Libertine opäť potvrdzje. Doslova vládne plátnu a temná charizma a smutná tragickosť postavy lorda Rochestera z neho priam sála. Nebyť jeho, Libertine by bol o hviezdičku slabší film, bezpochyby. John Malkovich na relatívne malom priestore tiež podáva svoj vysoký štandard a Deppovi zdatne sekunduje aj Samantha "precog" Morton. Problém som mal jedine s Rosamunde Pike, ktorá ma ani tentoraz nepresvedčila o tom, že by vedela hrať. Okrem hereckých výkonov je obrovskou devízou filmu jeho atmosféra. Libertine je veľmi temný a svojím spôsobom aj nekonečne smutný film o skazenom človekovi v skazenej dobe. Atmosféra prostredia je budovaná precízne, či už ide o hudobný doprovod alebo o vizuálnu stránku. Celý film je veľmi tmavý, prakticky neustále sme ponorení v tme alebo hmle, a to dusno pociťujeme na sebe aj my, diváci. Ešte mi nedá nespomenúť dialógy, ktoré sú na veľmi slušnej úrovni a pár Deppových hlášok teda fakt stojí za zapamätanie. Celkovo Libertine nie je "kulervoucí" päťhviezdičkový film, ale skutočne veľmi slušné nadpriemerné dielo, ktoré má moje odporúčania. 9/10

Skvelo zrežírovaný film, (i keď v strede to trochu strácalo tempo a postupom času začalo pekne nudiť), napísaný a zahraný, s potešujúcimi humornými vložkami, ale zároveň aj jeden z prípadov, kde imho remake prekonal originál. 8/10

Začnime od Adama - Woodyho nemám rád. Akceptujem ho ako výrazného a pre veľa ľudí isto aj zaujímavého režiséra, ale až na pár výnimiek (Annie Hall) mi jeho filmy proste nesedia a nevyhľadávam ich. V Match Pointe vraj ale dosť zmenil štýl, naviac sa mi veľmi páčil trailer (a prítomnosť Scarlett :-) ), takže som sa naň celkom tešil. A sklamaný veru nie som. Match Point je skutočne brilantná štúdia charakterov a celkovo britskej "high society". Po stránke scenára filmu prakticky nemožno čo vytknúť, dialógy sú poväčšinou skvostné (najlepšie sú tie medzi Chrisom a Nolou, hlavne ten prvý "ping-pongový"), charaktery vynikajúco vykreslené a samotný príbeh takisto veľmi kvalitný (... oscarovej nominácii sa nečudujem). Kapitolou samou o sebe sú herecké výkony. Emily Mortimer je výborná a svoju "ťuťmácku" Chloe hrá veľmi presvedčivo, ale i tak ju (aj ostatných) zatieňuje geniálne duo Scarlett Johansson a Jonathan Rhys-Meyers. Jonathan je jednoducho diabolsky dokonalý (a ak bude takto pokračovať, čaká ho veľmi svetlá a úspešná budúcnosť) a Scarlett proste božská - preto sa k sebe aj tak náramne hodia :-). Za zmienku stojí ešte veľmi pekná tenisová alegória a tvrdou kritikou a iróniou prekypujúci záver. 5* je to z môjho pohľadu určite, ale na desiatkovej stupnici predsa dávam 9/10 - ťažko sa vysvetľuje prečo, ale pri všetkých svojich kvalitách Match Pointu chýba to "niečo", čo desiatkové filmy u mňa musia mať, to, čo z podobne ladených filmov mal napríklad Closer... ale Match Point nie.

Plný počet bez najmenších výhrad. Už som vo svojom živote videl veľa filmových úletov, ale tomuto geniálne šialenému muzikálu sa vyrovná fakt len máločo. 10/10

Into the Blue ponúka divákom presne tri veci: pre mužov Jessicu Alba takmer permanentne v plavkách, ktorú kamera nasníma snáď z každého možného uhlu ; pre ženy našlapané telo Paula Walkera a party "hustejch negrů" ; a v zásade pre všetkých krásne morské a podmorské zábery. O niečom ako (aspoň trochu) zmysluplný príbeh, herecké výkony, zručná réžia či nebodaj náznaky logiky si môžeme akurát tak nechať zdať. 2/10

Úžasne preceňovaný film, ktorý chcel byť všetkým ale vo výsledku vlastne nie je absolútne ničím. Trochu mi to pripomína dobrodružstvá Psíčka a Mačičky a ich povestnú tortu. Proste si do filmu narvime všetko dobré, čo nás napadne, kopu dobrých nápadov, postrehov a všeličoho iného, pozliepajme to riadnou dávkou klišé a dúfajme, že výsledok zachutí rovnako ako jednotlivé prísady. Ale ono to tak nefunguje. Nemôžme mať zase všetko - psychologickú štúdiu pološialenca ktorému rupnú nervy, obrovské množstvo priamej, ale často hodne nepresvedčivej a za vlasy pritiahnutej spoločenskej kritiky a rodinné problémy vyšetrujúceho detektíva. Filmu jednoducho chýba koncept a niečo, na čo sa chce skutočne zamerať, nejaká základná myšlienka, výpovedná hodnota. Kameňom úrazu je aj samotná postava Michaela Douglasa, ktorá je síce slušne zahratá, ale trpí onou zmätenosťou scenára. Práve ona je prostriedkom spoločenskej kritiky a najskôr je stavaná ešte do takej pozície, aby s ňou bolo možné sympatizovať, ale tomuto podráža nohy koniec, keď sa zmení na totálneho magora. Zaujímavou by mohla byť ešte línia vyšetrovania a postava Roberta Duvalla. Ale tam je zase iný problém - Robert Duvall hrá takisto obstojne, ale jednak jeho charakter a jednak aj celé vyšetrovanie je jedno veľké donebavolajúce klišé (klincom do rakvy je koniec filmu a "súboj"). Schumacher chvalabohu ešte celkom slušne zvláda réžiu a budovanie napätia (ten človek je fakt nevyspytateľný), a tak je z toho aspoň pozerateľný, i keď nekonečne priemerný a zmätočný guláš. 6/10

Skutočne prazvláštny film o inej strane "amerického sna". Film robí výborným hlavne formálna originalita, skvelý scenár a v neposlednom rade výkon Paula Giamattiho - ten chlap je neskutočný a neviem, či ho mám obdivovať alebo skôr poľutovať, tých svojich životom zdeptaných looserov hrá totiž tak presvedčivo, až mi pripadá, že aj on je v skutočnosti taký :-)... Plný počet ale nedám, a to z jediného dôvodu - k ľuďom ako Harvey Pekar alebo jeho manželka jednoducho nemôžem cítiť sympatie. Niektorí viac a niektorí menej, ale v zásade všetci ľudia sú sami strojcami vlastného šťastia alebo nešťastia. Ak niekto celý život nadáva na to, že chudáčik je len tuctový úradník a má ťažký život, ale nemá guráž sa proti tomu postaviť a urobiť s tým niečo, je to len a len jeho chyba a ja nemám dôvod ho za to nejak ľutovať alebo súcítiť s ním... 8/10

Áno, áno a ešte raz áno... Ak niečo, tak presne toto je moja šálka kávy. Žánrovo asi niečo ako romantická komédia, ale od tých "tradičných" je štýlovo na hony vzdialená. Sú komédie, ktorým ide o to, čo najviac diváka pobaviť a rozosmiať, sú také, ktoré "vyžadujú" od divákov orkány smiechu, no a potom sú také ako Garden State... človek to pozerá, sám možno nechápe prečo, ale celý čas sa cíti neuveriteľne príjemne, sem-tam sa zasmeje a po skončení, keď sa pozrie do zrkadla, s úžasom zisťuje, že má zdeformovanú tvár, lebo sa celú hodinu a pol naširoko usmieval a ten ksicht mu nejde nijak odstrániť. Presne takto na mňa Garden State zapôsobil - proste neodolateľne príjemný zážitok. A ešte mi nedá trochu neupraviť Civalov komentár: "Když bych věřil na něco jako objektivní hodnocení, řekl bych, že Garden State je objektivně na čtyři hvězdičky. Jenže nevěřím, tak to říkat nebudu a vrazím hezčích pět!" (v nemalej miere je to zásluha Natalie, ktorá je nekonečne očarujúca a doslova vládne celému filmu - a keďže koment píšem v deň jej narodenín, tak jej touto cestou prajem všetko najlepšie ;-) ). 9/10

Lynch tak trochu pokračuje v šľapajách Slonieho muža a vracia sa k jednoduchému lineárnemu rozprávaniu jednoduchého ľudského príbehu. Vytvoril tak úprimnú road-movie o starčekovi, ktorý sa rozhodol vyraziť (na kosačke na trávu) na svoju poslednú "veľkú cestu", aby sa ešte stihol zmieriť so svojím bratom a zároveň si rekapitulovať vlastný život a zmieriť sa aj sám so sebou. Krásna kamera, Badalamentiho božská hudba a herectvo Richarda Farnswortha v dokonalej harmónii vytvárajú melancholickú atmosféru celého filmu, ktorá musí zapôsobiť snáď na každého. Veľmi slušných 9/10.