Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krimi
  • Animovaný

Recenzie (354)

plagát

Jay a mlčanlivý Bob vracajú úder (2001) 

Zákaz, zákaz a ešte raz zákaz pozerať všetkým, čo nepoznajú predchádzajúcu Smithovu tvorbu alebo aspoň časť z nej. Táto brutálna zhulená komédia je totiž určená len "zasväteným" a ostatní jednak nemajú šancu prebrať veľa fórikov a jednak asi nebudú naladení na tú správnu smithovskú humorovú vlnu. Pre "Smithológa" je to ale niečo ako splnený sen. Jay a Silent Bob majú neobmedzený priestor na realizáciu, dali sa dokopy všetci herci z predchádzajúcich filmov a majú tu krásne miniúlohy a Smith na nás opäť chrlí jednu dialógovú perlu za druhou, jednu úžasnú parodickú scénu za druhou a dych mu nedochádza až do samotného konca. Musím síce uznať, že predošlé štyri smithovky sa mi všetky páčili o malý kúštik viac, ale i takto to na 10/10 vystačí bez problémov. P.S.: Oplatí sa počkať do konca záverečných titulkov, lebo tam číha ešte jedna výborná cameo rolička.. ;-)

plagát

Hory majú oči (2006) 

Zlý originál -> veľmi dobrý remake. Stáva sa to zriedka, ale aj motyka občas vystrelí a tentokrát je to strela jak z dela. Aja ale pracuje s pôvodnou Cravenovou látkou s úctou, akú si možno ani nezaslúži, viaceré scény a celé dialógy z neho doslova kopíruje, ale zároveň celý film obohacuje vlastnou invenciou. Z nudného, nezaujímavého a celkovo zlého filmu vytvára štýlový a atmosférický slasher, ktorému nechýba nadsádzka ani sebairónia. Z hľadiska formálnej stránky sú Hory takmer dokonalou záležitosťou. Aja má evidentne výborný cit pre výber hudobného doprovodu, ktorý je veľmi rôznorodý a v celom filme pôsobí vhodne a efektne. Kamera je tiež vskutku lahodná - v prvej pomalejšej časti sa často sústreďuje na púšť a vážne vzbudzuje pocit, že "hory majú oči" a v druhej, keď sa aj tempo filmu rozbehne na plné, je akčná ako sa patrí. Aja mal asi na rozdiel od Cravena peniaze aj na maskérov a zdegenerovanci tu nevyzerajú len ako škaredí ľudia, ale sú dostatočne odpudiví. Poteší ešte totálna politická nekorektnosť, akú som už dlho nevidel (neveril som vlastným očiam - na plátne máme obžratú mŕtvolu, z ktorej hlavy vytŕča americká zástava a vzápätí sa spustí pospevovanie americkej hymny z úst degenerovaného kanibala). Problém Hôr spočíva hlavne na strane scenára, ktorý obsahuje pár do očí bijúcich hluchých miest a hlavne v prvej polovici by potreboval prestrihať a trochu "zakčniť". Celkovo sú Hory ale veľmi podareným hororovým osviežením a som náramne zvedavý aj na unrated verziu. Zatiaľ 8/10. P.S.: Marius - proste LOL :-)))

plagát

Let číslo 93 (2006) 

Maximálne možné napätie, slzy na krajíčku, tep niekde v nebesách, srdce mi búši až v krku, spotené ruky opreté do sedadiel... Telefonáty, modlitby, strach, hrôza, beznádej... Protiútok začína, akcia, manévre, strach, beznádej... náraz... šok... tma... Nádych-výdych... nádych-výdych. Neopakovateľný zážitok a zatiaľ s prehľadom film roka. 10/10 ... 9/11

plagát

Dotyk Medúzy (1978) 

Richard Burton je DIABOL. Zimomriavky mi naskakujú už keď pomyslím na tento film. Stačí to na plné hodnotenie? ÁNO

plagát

Superman sa vracia (2006) 

Bryana Singera oficiálne vyhlasujem za loosera roku 2006. Vykašľal sa na svoje "dieťatko" - sériu X-Men, kde s námetom pre X3 mohol vytvoriť najlepší diel série a možno jeden z najlepších komiksových filmov vôbec, a namiesto toho si išiel "splniť sen" a natočil túto nemastnú-neslanú, gýčovú a ultradlhú nudu. Príbeh je slabý jak čaj, postavy neživotné a nezaujímavé a herecké výkony väčšinou mdlé (výnimkou je len tradične vynikajúci Spacey). A zachytenie ducha originálu a kráčanie v šľapajách Donnerovej klasiky je síce pekná vec, ale časy sa menia... Čo mohlo fungovať na konci sedemdesiatych rokov, teraz nemusí. Celý film podľa mňa veľmi pekne vystihuje asi najznámejšia veta z neho: The world doesn't need a saviour, and neither do I. - a v takejto podobe ho nepotrebuje ani filmové plátno... 5/10 je hlavne za efekty a vizuál filmu (bodaj by to bolo zlé za štvrť miliardy dolárov...) a za postavu Lois, ktorá ako jediná bola celkom dobre prekreslená a uveriteľná. P.S.: Po druhom pozretí, ktoré bolo už vyslovene utrpením, znižujem hodnotenie na veľmi slabých 3/10 (a to môže byť Superman ešte rád, že som nešiel nižšie)

plagát

Poseidon (2006) 

S Poseidonom naberá slovo predvídateľnosť úplne nové dimenzie. Akonáhle trochu spoznáme postavy, každý, kto v živote videl aspoň jeden katastrofický film, vie takmer s istotou povedať, kto je predurčený na smrť a kto na prežitie. A ten, kto videl aspoň dva katastrofické filmy, bude vedieť na začiatku "smrteľne vyzerajúcej" scény predpovedať aj konkrétnu postavu, ktorá onedlho "zařve". Žiadne prekvapenie sa nekoná, a preto z plátna mizne aj akékoľvek napätie. A film o potápajúcej sa lodi, ktorý postráda napätie a postavy, s ktorými sa vieme stotožniť a držať im palce, teda za veľa nestojí. Technická stránka môže byť sebalepšia (ujde to, ale zo 150 miliónového rozpočtu som čakal akosi viac), ale z hlbín podpriemeru Poseidon aj tak nezachráni. 4/10

plagát

Elfen Lied (2004) (seriál) 

Zamiloval som sa... Zamiloval som sa do Lucy, do tej dokonale prekreslenej smutnej a tragickej postavy, do všetkých jej vražedných sklonov, nejasnej povahy, do jej nehy, lásky a utrpenia, ktoré sú skryté niekde hlboko v jej duši. Zamiloval som sa do prenádhernej hudby, ktorá celý seriál sprevádza, hlavne do ústrednej piesne Lilium, ktorú počúvam už niekoľko dní prakticky v jednom kuse, a v ktorej je presne vrytá esencia atmosféry celého seriálu. Zamiloval som sa do príbehu, do toho hlbokého a vrstevnatého príbehu, kde si každý môže nájsť tú svoju postavu (moja je Lucy...), a ktorý je nám dávkovaný dokonalým spôsobom, nedá sa ho nechápať, nedá sa v ňom stratiť, nedá sa ho neprecítiť. Nepamätám sa, kedy ma animovaný film takýmto spôsobom emocionálne prevalcoval, a či sa to vôbec niekedy stalo. Zamiloval som sa... do Elfen Lied. 10/10

plagát

Rýchlo a zbesilo: Tokijská jazda (2006) odpad!

Obludnosť najväčšieho kalibru, ešte asi stokrát horšie, ako som čakal. Pri snahe oceniť aj to najmenšie pozitívne na tomto filme ešte dokážem pochopiť jednu *, ale ľudia, ktorí dali dve a viac už musia byť buď absolútne nenároční alebo fičať na omamných látkach. Scenáristu Tokijskej jazdy by som najradšej osobne rozmlátil na márne kúsky a zbytok, čo z neho ostane, rozpredal na súčiastky (ehm... na orgány), napísal totiž niečo tak imbecilné, ako som už dlho nevidel. Asi nemá cenu sa zaoberať tými miliónmi nelogickostí, ktoré sa vo filme vyskytnú alebo nezmyselnými radeniami scén za sebou, ale keď už nič iné, tak do očí bijú tie otrasné dialógy. Človek by predpokladal, že sa dočká aspoň pár dobrých hlášok z úst drsňákov, ale ani to sa nestane, striedajú sa tu akurát priblblé dialógy s patetickými a úžasne trápnymi. Herecké obsadenie... tak na to ešte trefnú nadávku nevymysleli - nikto nie je charizmatický, nikto nevie hrať a vyzerá to tak, že sa o to nikto ani len nesnaží. A kto čaká aspoň žrádlo pre oči v podobe polonahých krásavíc a nabúchaných áut, aj ten má vlastne smolu, lebo ani jeden zo spomínaných atribútov sa vo filme nenachádza v takom množstve a "kvalite" ako v predchádzajúcich dieloch. Na tomto filme je zlé skutočne takmer všetko. Nečakal som, že Hostel bude mať tento rok konkurenciu v rámci sekcie SHIT ROKA, ale ako vidím, Tokijská jazda je tiež viac ako horúcim kandidátom. 0/10

plagát

Ostrov (1960) 

Hmmm... "lyrický nemý film s hlbokým posolstvom, plný krásnych obrazov a nadčasových myšlienok"... alias korunovaný shit tohtoročnej LFŠ. Niečo tak rozťahanééééé, nudné a rádobyhlboké sa len tak ľahko nevidí. Už veľmi dávno som v kine tak netrpel. 2/10

plagát

Šanghajské sny (2005) 

Dvojhviezdičkový film ako vyšitý, tá tretia je jedine za geniálnu diskotékovú pasáž - hanblivé Číňanky, tancujúci hypergýčovo "štýlovo" oblečený frajer a hudba Boney-M... na to sa nezabúda :-)