Reverse01

Režisér a scenárista Parker Finn natočil film Smile, ktorý vychádzal z krátkometrážneho filmu Laura Hasn't Slept (2020). Je vidno, že pán režisér mal tento nápad uložený v hlave dlhšiu dobu, o to viac som prekvapený z veľmi chabého výsledku, ktorý vyšiel v roku 2022. Vo filme je veľa vecí úsmevných nie však tak, ako to režisér zamýšľal. Pre mňa nesympatické herecké obsadenie ma však neodradilo a tak som sa snažil tento film dopozerať do konca. Po dopozeraní filmu som pochopil, že mi spomínané herecké obsadenie až tak nevadí, keďže všetko predčili réžia a scenár. Tu vypichnem jednu vec resp. scénu, ktorá mi utkvela v pamäti, avšak na podrobnú analýzu tohto "filmu" by som si musel vytvoriť nový zápis do denníku a toľko času na takúto zbytočnosť míňať nebudem. SPOILER: hlavná protagonistka počúva nahrávku z incidentu, kde sa jej pacientka zabila pred očami. Na nahrávke počuje nejaký zvuk a tak sa ho snaží zachytiť, čím pridáva hlas na svojom laptope. Napätie by sa malo v divákovi stupňovať, avšak celé toto viedlo iba k jednému jumpscaru, nič viac nič menej. Ako keby sa v polovici točenia tejto scény zabudlo, čo sa robilo na začiatku a tak sa pýtam, čo ten zvuk? Dozvedel som sa ako divák niečo nové? Nie. Bola táto scéna zbytočná? Áno. Aby som dal svoje tvrdenie do súvislosti s iným filmom, podobná scéna s laptopom sa vyskytla vo filme Sinister (2012). Tam sa však divák dozvedel potrebnú vec atmosféra sa budovala lepšie a tak celá scéna mala nejaký význam, čo sa však nedá povedať o vyššie spomenutej scéne z filmu Smile. Podobné jumpscary vie urobiť každý, kto teraz dokončil filmovú školu, dokonca aj nejaký amatérsky režisér. Treba si uvedomiť, že horor nerobia lakacie scény, ale silný príbeh a atmosféra, ktorá nemusí vždy končiť tým, že niekto alebo niečo na vás náhle vyskočí. Príbeh čiže scenár je veľmi hektický a hlavne ide strašne podľa zaužívaných šablón, využitých z iných hororových filmov, kde fungovali. Neznamená to však, že to bude fungovať aj v tomto filme a ani to nefunguje. Úsmevné zostavá aj hodnotenie na čo som si už však tu na čsfd zvykol, keďže veľa filmom tu je podľa mňa nadhodnotených. V konečnom dôsledku jediné čoho sa bojím po dopozeraní tohto filmu je to, že ho náhodou uvidím ešte raz 20%

Francúzsky film Mouchette na mňa nezapôsobil dojmom akým by som si možno želal. Ťažko hovoriť či je Bresson viac divácky prístupný ako jeho súkmeňovci Bergman a Tarkovskij, no s týmto filmom som mal určité problémy. Príbeh je veľmi trpký a akákoľvek scéna, ktorá by mohla vyzerať nádejne je na konci ešte viac trpká, čím sa divákovi aj ten malý úsmevný úšklebok zmení na smutnú grimasu. Príbeh mi pripadá z časti monotónne a vlastne sa točí v určitej smičke a problémy sa postupne nabaľujú. Neradím to však medzi úplne negatíva, keďže sa vo filme nachádza veľký morálny odkaz, ktorý je pre spoločnosť aj v súčasnosti dôležitý. Jeden z nich aj spomeniem a tým je falošná empatia. Hlavná hrdinka sa jej dočká počas filmu niekoľko krát a každý človek sa s ňou minimálne raz stretol. Bresson to v niektorých scénach interpretoval naozaj bravúrne ako aj symbolizus, ktorý sa vo filme nebál viac krát ukázať Nad čím ešte visí (pre mňa) otáznik je bezúčelná teatrálnosť, ktorá sa mi nie všade úplne hodila. Koniec koncov Bressonovi neuperiam jeho filmovú genialitu avšak očakávam od neho o niečo viac 70%

O tomto filme už bolo povedané pravdepodobne všetko. Recenzie tu na ČSFD alebo na iných svetových filmových databázach opísali dokonalú štruktúru filmu, samotnú réžiu ešte vtedy nováčika v branži, ktorého meno si neskôr zapamätal nie len Hollywood, ale celý svetový filmový priemysel. Skoro každý užívateľ vo svojich recenziách pozdvihol samotný nápad bratov Nolanovcov, ktorý je v podstate jednoduchý, ale z filmu ho divák nedokážete pochopiť okamžite. Tento film som ohodnotil ako prvý, po prihlásení na túto filmovú databázu, čiže 15.11.2020. Memento som videl už niekoľko rokov pred tým, avšak bol to presne ten prvotný (filmový) impulz, ktorý som potreboval, aby som konečne prestal vnímať film ako zábavu, a začal ho vnímať ako umenie. Myslím, že väčšina užívateľov takýmto filmom tiež disponuje, môžu to byť nostalgické srdcovky z detstva, alebo filmy nejakou výnimočnou udalosťou spojené. Pre mňa je tým oným filmom Memento, vďaka ktorému vznikla aj prezývka Reverse. Počas rokov som natrafil na rôzne snímky, možno aj lepšie ako Memento, či už z režisérskeho alebo scenáristického hľadiska. Tento film si však nechávam na čestnom prvom mieste kvôli jeho výnimočnosti mnou spojenou a tak sa prvá priečka 1. Najobľúbenejšieho filmu u mňa už nikdy nezmení 100%