Adrian

Existujú "perly" kinematografie, na ktoré nikdy nezabudnete. Toto je jedna z nich...

Dalsia juhokorejska romanticka melodrama od rezisera Jae-young Kwak (ktory ma na svedomi rovnako famoznu My Sassy girl ako najnovsie aj o nieco slabsie Windstruck), pri ktorej som sa pocas ako aj este dlho po, citil ako v nebi, do ktoreho som sa dostal skrz duhu na oblohe... :-) Film doslova prekypuje citmi. Je tak cisty, ludsky, dojemny, krasny ako i miestami smutny, ze marne momentalne lovim v pamati, ci som nieco jemu podobne niekedy videl. V kazdom pripade nanho nikdy nezabudnem a ked najblizsie zbadam svetlusku - viem isto, ze srdce mi zaplesa radostou a stastim pri spomienke na tento film. Nadhera.

Juhokorejska romanticka komedia, ktora mi svojou cistotou a hravou lahkostou zobrala dych...ziaden vyplach, exkrementy, explicitne vyraziva a nudizmus. Kdeze!!! Cista zabava, navyse neuveritelne podmaniva.

Pripajám sa s hodnotením k Mariusovi, jednak z dôvodov, ktoré uviedol on a jednak zo silného nádychu nostalgie. Keď sa seriál vtedy u nás vysielal, bol som malý špunt v predškolskom veku, rodičia akurát zakúpili farebnú telku a ja som Lindu obdivoval. Bol to jeden z mojích prvých kontaktov s bojovými umeniami na filme/televízii. Nikdy nezabudnem :-)

Podobne ako Three...Extremes, tak aj Three je kompilaciou troch minipribehov na hororovu tematiku, ktorej sa zmocnili traja reziseri z troch azijskych krajin.1) "Memories" od juhokorejca Ji-woon Kima (rezisera uspesnych A Tale of Two sisters) - *** 2) "Going Home" od honkongskeho rezisera Peter Chana - **** (miestami som az nedychal...) 3) "The Wheel" od thajca Nonzee Nimibutr - v porovnani s predchadzajucimi dvoma islo o vyrazne slabsi kusok - **. Vysledok je teda za 3*.

Alebo rovnako *****. Záleží na uhle pohľadu :-)

Znova dalsi hororik v duchu Nakatovho Kruhu, ktory miestami spolahlivo dokaze postrasit "japan shock systemom", ale pribehovo x-tou variaciou na ducharske bu-bu-bu uz zaujat nedokaze.

Kim svojim kazdym dalsim filmom posuva hranicu cistoty zakladnych vyrazovych filmovych prostriedkov (obraz a zvuk) vzdy ako keby o krok dalej. Fascinujuco transcendentalna love-story so soundtrackom, ktory mi este aj teraz, par dni po pozreti neustale zniev usiach. Esencia tohto diela je ukryta v samotnej myslienke vo filme aj odprezentovanej: "Nikdy nie je iste ci nas zivot je sen, alebo skutocnost!"

Typický festivalový a pre oscarovú noc vhodný film. Inšpirované skutočnou udalosťou, podáva v snovej kombinácii nielen fitkívnu úvahu o tom, čo mohlo byť inšpiráciou pre Barrieho k jeho slávnemu príbehu Petra Pana, ale zároveň aj vo veľakrát výskušanej schéme narácie príbeh jednotlivca, zo začiatku väčšinovo nepochopeného okolím, ktorý v boji s osudom zažíva svoje lifetime obdobie. Podobných filmov s touto tématikou (i keď inšpirované odlišnými udalosťami) o pravých hodnotách priateľstva a dôležitosti "VERIŤ" tu už bolo neúrekom, ale aj napriek tomu je tu jedno veľké ALE! Vďaka výborným hereckým výkonom - od hlavných partov (Winslet, Depp) až po vedľajšie (filmoví matadori ako Hoffman alebo Julie Christie) a formálne čistej, takmer tradicionalistickej réžii v harmónii s ostatnými kompozičnými prvkami ma film spoľahlivo citovo zaangažoval (pri vete: "That is Neverland", ktorú šepká Depp do ucha jednej z ďalších postáv, som ronil jednu slzu za druhou...) a čas pri ňom strávený mi unikol ako voda. 4,5*. P.S.: Napodruhé, dva mesiace po prvom zhliadnutí je to už čistých 5* :-)

Meditácia obrazom a zvukom, poézia s minimom slov. Táto všeobjímajúca alegória o kolobehu života (v ktorej je rovnako možné nájsť budhistické ako i kresťanské motívy) stojí ako vzácne výbrusený kvalitný diamant aj sama o sebe, ale ešte fascinujúcejšiou je skutočnosť, že plnú hĺbku svojej krásy odkryje až potom ,čo si tento film zaradíte v kontexte predchádzajúcej filmografie Kim Ki-Duka.