Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Komédia
  • Horor
  • Krimi

Recenzie (1 343)

plagát

Kiwi! (2006) (študentský film) 

Ako spomienka na NZ to funguje dokonale...

plagát

Hwaryeohan hyooga (2007) 

Velke udalosti nesu velke emocie, ale i moznost nechat sa uniest vo velkom. Nemam najmensie namietky voci slobode v umeleckej licencii pri adaptaciach skutocnych udalosti vlastnym pohladom. Tema hrdinstva v krizovej situacii (po korejskej vojne je povstanie v Kwanju imho druhym najvacsim sramom v juhokorejskych dejinach) so sebou viac menej povinne nesie prichut patosu a nadnesenej heroizacie s apelom na moralne hodnoty. Je to vlastnost, ktora nie je limitovana konkretnou narodnou kinematografiou. Lenze zatial co napr. v takom Taegukgi sa tiez cely cas slapalo podla najprevarenejsich "mustier" zauzivanych vo vojnovych filmoch, vo vysledku cele to vyzdvihovane hrdinstvo posobilo koherentne s celkom. Pri May 18 som mal vsak miestami pocit, ze nie hrdinstvo vyplyva zo situacie, ale naopak - situacia z hrdinstva. Viacere sceny tu boli skor pomnikom samym pre seba (a casto nelogickym) ako funkcnou sekvenciou v ramci celku. /// May 18 je z hladiska kvality dobrym prikladom urcitej stagnacie, ba mozno az upadku sucasnej juhokorejskej kinematografie, ktora po hallyu boome od konca tisicrocia zaziarila ako supernova, ovsem nedokazala svoj "rastovy hormon" dostatocne kontrolovat. Aj trzby filmu su sice stale vysoke, ale i v tomto smere sa zacina prejavovat urcita vycerpanost (nielne komercna, ale i umelecka), resp. kapacitne limity dane nielen domacim trhom, ako i jeho nasytenim, ale i stale sa zvacsujucimi produkcnymi nakladmi. Export do Japonska voci 2006 poklesol, i ked ja ciastone korigovany narastom na ine trhy - ci uz Europa, HK, alebo aj latinske krajiny. Juhokorejska kinematografia je momentalne v stave, kedy bude co nevidiet potrebovat urcity "restart", alebo druhou variantou je potom prirodzenejsia cesta krivky zivotnosti, ktora v sebe bude niest moznost nastartovania noveho cyklu.

plagát

Sarang (2007) 

V rozhodnych momentoch vacsinou bud prepisknute (prilisna sentimentalnost), alebo naopak tlmene (herecke vykony hlavne ustrednej dvojice ktorym vo vzajomnej interakcii chyba spontanna uveritelnost). A hoc mam dany zaner a podobne typy pribehov velmi rad, tenokrat ma nechal dej chladnym.

plagát

The Key to Reserva (2007) 

Dostojna pocta vratane chytreho ukoncovacieho shotu v typickom odjazde kamery... 90%

plagát

Bojovníci (2007) 

Vizualne (v dobrom) nabubrele, ovsem (v zlom) pribehovo ploche. Epicka historicka vojenska drama, ktora z casti cerpa inspiraciu v starej klasike od Chang Cheha s nazvom Blood Borthers (nezamienat s tohtorocnou verziou od Alex Tana, ktora v kvalite zaostava este dlhy kus aj za Warlords). Trojuholnik priatelstva postupne nastrbovany nielen zenskym elementom,ale i krusnymi politicko-vojenskymi udalostami doby v Cine 19. storocia, vo filme len strucne nacrtnute, co hlavne smerom k zapadnemu publiku zamrzi. Prave onen doraz na spominany trojuholnik, ktory je hybatelom ostatnych udalosti vo filme je podany skratkovito a scenaristicky prilis uhladene s ocakavanou trajektoriou vyvoja. V spolocnosti Andyho Laua a Takeshi Kaneshira ma i Jet svoje presvedcive charakterove momenty. Vo vysledku film, ktory rozhodne neurazi, len osobne vysumi do stratena skor nez posledne bublinky v pohari so silvestrovskym sampanskym. 7/10

plagát

Majster šarkanov (2007) 

Citlive. A hoci takmer cela cast navratu do Afganistanu posobi ako scenaristicke cvicenie zo zakladky na temu "zli versus dobri", Forster podobne ako vo Finding Neverland dokaze aj klise prerastajuce do gycu podat tak decentne, ze to nielen neurazi, ale prave naopak - az citovo zainteresuje a na duchu potesi. 7-8/10. A teraz pan Forster.... uz netrpezilvo ocakavam vysledok Vasej prace v sluzbach jej velicenstva... ;-)

plagát

Elitné komando (2007) 

Nekompromisna drama s akcnymi prvkami, nadvazjuca na to najlepsie co v divackej pamati ukotvilo skvele Mesto bohov. I vdaka zvolenej nechronologickosti v rozpravani, z pociatku rozkosateny pribeh sa postupne formuje do komplexneho obrazu o praktikach a vztahov medzi drogovym podsvetim a Military Force v nespocetnych slumoch Ria de Janeira. Dva naoko protikladne svety, ktore v jadre su vsak rovnako zhnite a skazene. System, ktory neprinasa osoh jej clenom, ale v samopozierajucej spupnosti plodi permanentne zlo. A nad tymito zlozkami stoji specialne zasahove komando BOPE, ktorej praktiky su vsak rovnako drsne a tvrde, ako tych, proti ktorym bojuje. Klin vybijes klinom, alebo dalsi priklad toho, ze v chorom svete dneska uz nie je nikto "cisty", existuju iba diferencie, kto je nakolko "spinavy". Vyborne zahrane i nasnimane (realnost znova raz presvedcivo podopierana hlavne handy camerou).

plagát

Než sa diabol dozvie, že si mŕtvy (2007) 

Cynicka spirala zlych rozhodnuti tiahnuca hlavnych akterov neodvratne na dno priepasti. Nechronologicke rozvrhnutie pribehu posobi viac ako obzvlastnenie, nez nutny dramaturgicky pristup. I ked zase v tom pripade by vyskyt nepravdepodobnych zvlastnosti a prilis velkych nahod bil do oci este viac. Spatne prave ich zaradenie v klucovych momentoch (samotny prepad ako i otcove konecne prezretie do skutocneho pozadia tragedie, ktore zase raz robi z NY malu dedinu...) znizuju vysledny celkovy dojem. 70%

plagát

Zbohom, baby (2007) 

Pravdepodobne Affleckov Opus magnum pre nasledujuce desatrocie. Z hladiska hereckych vykonov (hlavne Affleckova postava ma dokazala svojim buranim stereotypu podobne charakterovych uloch v prvej polovici filmu viackrat milo prekvapit) ako i rezijneho vedenia ide o zalezitost, ktorej nie je co vytknut. Oproti Tajomnej rieke (rovnaky autor predlohy) mi vsak nastastie tentokrat aj samotny pribeh prisiel ovela vybrusenejsi v intenciach ambivalentnosti, realnosti a umne budovaneho vrstvenia. Scenar tak dodava tejto preciznej kriminalnej drame silne ostrie a priestor na vlastne dumanie zdaleka za ramec stopaze filmu.