Adrian

Po zhliadnutí Kitamurovho Aragami a Tsutsumiho 2LDK môžem povedať, že pre mňa ich vzájomný súboj dopadol vyrovnane (resp. nerozhodne :-) dosaďte si podľa vlastného uváženia). Pritom z hľadiska námetu spracovanej látky pri dodržaní vopred zadefinovaných podmienok (doba natáčania 7 dní, súboj 2 postáv, jedna miestnosť) ide vlastne o dva protipóly. Aragami - súboj dvoch mužov zo starodávnych čias (i keď posledné sekundy Aragami ako recesia a odkaz na Versus fungujú dokonale :-)...). 2LDK - súboj dvoch žien v súčasnosti. Avšak výsledný dojem je pre mňa takmer identický. Obidva filmy majú vzhľadom na svoj námet až príliš dlhú stopáž, resp. povedané opačne, obidva príbehy nie sú natoľko silné, aby uniesli celovečernú minutáž. Zákonite sa medzi bojovými sekvenciami (tiež variabilnej kvality - od výborných až po priemerné) objavujú zdĺhavé scény vysvetľovania, ktoré sú miestami nadbytočné. Na druhej strane má každý film svoje pozitíva jeden voči druhému. V Aragami sa mi predsa len o trochu viac páčili súboje s katanami (Kitamurov cit pre jemu vlastné, dynamické poňatie akčných sekvencií vo mne nachádza kladné odozvy), oproti tomu v 2LDK má viacej dostal občasný humor (zlatým klinčekom je zistenie, že jedno z dievčat-herečka hrá hlavnú úlohu vo filme "Female Convict Scorpion '92", čo je jasný odkaz na slávnu väzenskú asian-exploitation tetralógiu s Meiko Kaji z rokov 1972-1974 pod názvom Female Convict Scorpion #701) a vlastne aj to, že celý film môže svojím námetom poľahky vzbudiť reminiscencie na súboj Nevesty s Vernitou Green v prvej časti Tarantinovho Kill Bill. Ale za pozretie už len kvôli porovnaniu obdiva filmy určite stoja.

Ako "rollercoasterova" jazda v IMAX-e, skratena minimalne o 1/3 to mohla byt (a v krajinach, kde tento film v IMAX-e ide aj asi je) bomba. Ale ako celovecerak v normalnom kine (a o par mesiacov na VHS/DVD) film doplaca hlavne na velmi slaby scenar. Samozrejme toto negativum je negativom iba pre odrastenejsie publikum. Male deti budu bezpochyby nadsene.

Film podla skutocnej udalosti, ktory je po formalnej stranke brilantne natoceny hollywooskejsie ako samotny hollywood (a teraz to myslim vylucne iba v dobrom slova zmysle). A ustredny hudobny motiv, keby som nevedel o filme nic, tak odprisaham, ze ho ma na starosti bud Zimmer, alebo Klaus Badelt :-)

Film, rozvíjajúci alternatívnu históriu japonsko-kórejskych vzťahov už od prvej sekvencie ukazuje nielen to, že pôjde o "high-explosive action scifi-thriller" pumpujúci do vás permanentne adrenalín, ale svojím "lookom" a "feelingom" jasne ukazuje na to, ktoré sú jeho najväčšie formálne (tak obraz ako aj hudobné podfarbenie) a štruktúrove zdroje - Michael Bay mierne reznutý Johnom Woo. Tou štruktúrou myslím hlavne to, že rovnako ako "Bayoviny" je utrhnutý od reality (teraz nemám na mysli scifi linku príbehu, ale skôr jeho usadenie v priestore action-fiction), pričom svoje inšpiračné zdroje v mojom prípade prekonal hlavne vďaka pútavému príbehu mixujúcim žánre. Je pravda, že jeho logika stojí tak povediac vo vzduchu a vývoj deja je odhadnuteľný, ale celé to bolo pre mňa príťažlivo zabalené.

Upozornujem, ze plne hodnotenie je za tu extended, resp. Special Edtion verziu (190min), ktora s pridanymi scenami ide ovela viac do hlbky postav ako i do pribehu smerom ku kniznej predlohe.

Smršt citov v logickom hlavolame zabalená v nádhernom vizuálnom prevedení, vytvárajúc nezabudnuteľne osudovú atmosféru jedinečnosti každého okamihu a ľudských vzťahov v ich pomalom plynutí. Nádherné obrazom, nekonečne obsiahle srdcom.

Po formalnej stranke ide o projekt, ktory vznikal takmer identicky ako napr. francuzsky Immortel, alebo americky Sky Captain - t.j. cely pred blue-screen. Vdaka tomu "dorobene" exteriery vyzeraju uzasne a zabezpecuju tu pravu "vizualnu" zranicu. Ale pozor!!! Zatial co trailer Vas chce pripravit na zbesilu, takmer non-stop akciu, film samotny je skor "komornejsieho" razenia - je to vlastne velka drama so zopar akcnymi sekvenciami. To filmu nevycitam, iba upozornujem buducich divakov, ze trailer slubuje nieco ine, ako film samotny nakoniec je. Kosata narativna struktura v sebe ukryva viacere metafory o zmysle zivota tak pre cloveka ako samotneho jedinca ako aj jeho koexistencie v celom spolocenstve. Lenze tato "obsahova bohatost" si vyzaduje od divaka plnu sustredenost, lebo inak sa moze lahko v deji stratit aj vdaka jeho miernej roztahanosti (nehovoriac o divakoch, ktori nie su zvyknuti na odlisnu "azijsku" výstavbu príbehu...)

Veľkou prednosťou tejto španielskej verzie je kamera (na svoju dobu neuveriteľne dynamická), naopak slabinou je Carlos Villarias v úlohe Draculu, ktorý (úprimne) Lugosiho kreácii nesiaha ani do pol pása. Tak či tak je to ale pre fanúšikov žánru "must-see ride".

Efektna akcia (kombinacia japonskeho frenetickeho stylu so spomalovackami a la Michael Bay) prekladana zial dvoma dejovymi rovinami (pricom jedna z nich je dalsia variacia typu Azumi), ktore sa tvorcovia az prilis nasilu snazili spojit dohromady, pricom sa im to podarilo len s polovicnym uspechom.

Miestami velmi dobre budovana atmosfera je ale zial prekryta pribehom, ktoreho vyustenie (som osobne) vytusil uz niekde v prvej tretine filmu. Ale ako ultra low-budget (takmer amatersky film) stoji za pozretie.