Adrian

90-95%. Minimalne rovnako kvalitne ako I. diel. Matt Damon ako Jason Bourne je uplne presvedcivy. Dokonala gradacia, nervozna, takmer neustale rozpohybovana a roztrasena kamera ma vobec nerusila. Prave naopak, velmi dobre vizualne symbolizuje amneziu hlavneho hrdinu a spolu s chladnymi farbami dodava pribehu realisticky "look". Jedinym zadrhelom sa mi javi scenar (jeho plusom ale je vcelku logicke prehlbovanie Bournovej minulosti), ktory prave tu realisticnost miestami podkopava - na moj vkus je v nom totiz prilis vela vykonstruovanosti a nahod. V kazdom pripade sa ale film oplati vidiet a u mna sa Bournove dobrodruzstva radia nad tie Bondove.

Az sa nechce verit, ze ide o studenstky filmik... :-)

Veľmi slušný rozjazd (kombinácia Ritchieho & Tarantinovskej poetiky) sa postupne režisérovi dejovo rozpadá a dopredia naneštastie každou minútou vystupuje čoraz väčšia nútená vykonštruovanosť samoľubého formálneho experimentovania brutálneho videoklipového razenia, čím s blížiacim sa záverom prerastá počiatočná sviežosť a hravosť v opakujucú sa nudu. Záverečné moralizovanie s evidentnou snahou o hlbší významový presah to celé ešte len zhoršuje, čo je škoda, pretože film obsahuje viacero zapamätania hodných scén (jednoznačne vedie tá s mačkou) a skvelý výkon W. Dafoea.

Velmi zaujimave graficke riesenie (mna osobne tie prechody a kombinacia hraneho s animovanym takmer vobec nerusili) a dobra hudba sa podpisali pod podmanivu atmosferu celeho filmu. Zial najslabsim clankom celeho filmu je pribeh. Ta zmes mytologie starobylych bozstiev s cistym sci-fi je oproti komiksu velmi okresana a pravdupovediac, keby som ich necital, tak sa mi dej zda dost chaoticky a neprehladny.

Reziser Richard Linklater po filmoch ako Before Sunrise a Before Sunset znova dokazuje, ze vie putavo natocit film s jednoduchym ustrednym konfliktom (stretnutie kamaratov zo strednej po 10 rokoch), odohravajuci sa cely v tesnom mikropriestore (jedna motelova izba s kupenou a WC) s minimom hereckeho ansamblu (Hawke, Thurman, Sean Leonard) a to sposobom, ktory je postaveny hlavne na dialogoch. A aj ked je miestami film mierne natahovany s zbytocne duplicitnymi sekvenciami rozhovoru, ide o velmi vydarenu studiu vztahov a charakterov, poznacenych jednou udalostou daleko v minulosti.

V originali stupnujuce napätie a dusna atmosfera strachu a uzkosti bola v tomto prequeli nahradena zbytocnou brutalitou, prvoplanovanymi lakackami a co je najhorsie - nekonecnou nudou, postupne prerastajucou az do apatie a znechutenia! Tento nepodarok prakticky nema dej (zmatena strihova skladba v niektorych pasazach takmer uplne neguje logicku nadvaznost) - je to iba zlepenec nesurodych "bu-bu" scen. Jedna hviezdicka za miestami posobivu kameru snimajucu pustne exteriery.

Po Šiestom zmysle, Vyvolenom a Znameniach je Osada doteraz Shyamalanovym najvýraznejším vykročením novým smerom (i keď určité náznaky bolo možno badať už predtým), pretože jeho najznámejší trademark - "šokujúca záverečná pointa" tu po prvýkrát nie je konečným výsledkom priebehu predchádzajúceho deja, ale "iba" prostriedkom (čo môže valnú väčšinu divákov sklamať a vyvolať aj pochybnosti o reálnosti jej uskutočnenia...). Prostriedkom metaforickým, slúžiaci režisérovi príbehom vyjadriť tú "druhú, hlbšiu a skutočnú" pointu resp. myšlienku filmu - skúmanie ľudských vlastností, citov a morálnej čistoty vedúcej miestami až ku kritike spoločnosti. Vo výsledku je film jedným veľkým zrkadlom - "oknom do duše" nastaveným, nám ľudom. Tento motív prechádza takmer celým filmom (napr. výtvarné riešenie všadeprítomného lesa sa postupne mení v závislosti na vnútornom stave hlavných postáv a hlavne režisérovo cameo svojím nasnímaním celú symboliku zrkadlenia iba posilňuje a prehlbuje). Pozornosť sa tentokrát sústreďuje na analýzu najsilnejšieho z ľudských citov - LÁSKU, ktorá je zároveň aj motorom všetkých udalostí. A práve Láska dodáva nielen záverečnej scéne silný katarzný moment, ale zároveň robí Osadu doteraz najdojímavejším Shyamalanovým filmom. P.S: Ak si chcete tento film čo najlepšie užiť, ignorujte trailer snažiaci sa Vás presvedčiť, že ide o ďalšiu typickú Shyamalanovku.

Asi jedno z najlepsich P-ciek... :-) Lesbicka scena na toalete v restauracii je jedna z "najhorucejsich" vo svojej kategorii :-)

Ako exhibicia akrobacie, dynamiky a telesnej akcie v style bojoveho umenia Muay-thai je to neskutocna BOMBA. Zial ako celovecerak film svojim plytkym pribehom uviazol v B-ckovych vodach na prelome 80. a 90. rokov min. storocia...Ak by sa z filmu vystrihli vsetky sekvencie, kde sa (ne)snazia herci rozvijat pribeh a zostala by za sebou zoradena cisto iba akcna a bojova jazda, bolo by to u mna za cistych 5*. Takto, kde su naozaj genialne bojove sceny prekladane nudnou vatou pribehu je to niekde medzi 3,5* az 4*.

Formálne vycibrený, ale technofóbiou ovplývajúci príbeh, ktorý žiaľ s narastajúcimi minútami postupne produkuje viacero logických lapsusov ústiacich do nezmyselného a premršteného finále. Ako letný blockbuster fajn, dokonca potešia aj po celom príbehu roztrúsené tak formáne ako aj voľné myšlienkové narážky na staršie, žánrovo spriaznené diela od Votrelcov, cez Terminátora, Matrix až po 2001:Vesmírna odysea.