Adrian

Rozhodujúcim faktorom pri hodnotení tohto remaku je to, či ste videli japonské originály (2 časti určené pre video a následne 2 časti určené do kín). Ak nie, tak je veľká pravdepodobnosť, že budete s výsledkom nadmieru spokojní, pretože film v sebe obsahuje niekoľko zaručene ľakacích "creepy" scén, podopretých pomalým odvíjaním deja a hustou atmosférou. Keď ste ale ako ja videli všetky japonské verzie (prípadne iba niektorú z nich), tak vás tento remake nemôže takmer ničím prekvapiť a ani Toshio (hraje ho ten istý chalan čo v originálynch filmoch určených pre kino release) už nie je to, čo býval :-). Okrem zopár nových, strašiacich scén (treba uznať, že miestami fungujú) je potom najzaujímavejšie sledovať, ako režisér Takashi Shimizu remake vyslovene ušil na vkus a percepčné zvyky západného publika. Hoci je syžet - tak ako v originále, zoskupený s nechronologicky za sebou radených dejových fragmentov, dočkal sa v záujme sprehľadnenia a ľahšieho pochopenia väčšej linearizácie, dve postavy dostali viac miesta a hlavne v druhej polovoci filmu Shimizu pristupuje k oveľa väčšej miere popisnosti a vysvetľujúcej doslovnosti, čo v mojom prípade viedlo k narastajúcej nude. Osobne má u mňa film 2,5* a tá zvyšná 0,5* je za môj obdiv k režisérovej vytrvalosti natočiť v podstate o tom istom už piaty film (pričom v súčasnoti pripravuje už šieste, podľa správ naozaj záverečné pokračovanie tohto filmu v rodnom Japonsku pod názvom Ju-On 3, ktorý tak bude naväzovať na japonské kino release. Posadnutosť touto témou je potom zrejmá aj zo skutočnosti, že v prestávkach medzi japonskou Ju-On dvojkou a americkým remakom stihol Shimizu ešte za 8 dní natočit príbehovo veľmi podobný film s názvom Marebito - v ňom nezávislý novinár vyšetruje záhadné úmrtia v tokijskom metre, ktoré majú podľa legendy na svedomí temní duchovia...).

Romantická melodoráma, ktorej hlavným aktérom je 9-ročný chlapec? Áno! Je to kvalitné? Áno! A ešte ako!!! Ďaľší z kórejských filmov, ktorý svojou ľahkosťou a uprímnosťou pohladia pri srdci a naplnia vás miestami krásnymi, miestami smutnými, ale hlavne skutočnými pocitmi, ktoré vo vás budú ešte dlho rezonovať po "nezvyčajnom" závere... :-)

Man watching video - príbeh mladého muža, ktorý zanechal kariéru právnika a po rozvode s manželkou si otvoril videopožičovňu. Časom začne dostávať "zaľúbené dopisy" od ctiteľky, ktoré v ňom vzbudia túžbu spoznať autorku a znova zažiť ten nádherný pocit, keď je človek zaľúbený. Do toho všetkého sa ešte zapletie jedna videokazeta s intímnym obsahom, čím režisér vzdáva nádherný hold k Sodeberghovej "Sex, lži a video". Komorne, pomaly ubiehajúci príbeh, ktorého veľkým plusom sú herecké výkony a minimalistické formálne spracovanie tak obrazom ako aj zvukom. O to silnejšie ale na vás vo výsledku zapôsobí samotný dej ako aj jeho vyústenie. V jednoduchosti je sila!

The Journey begins... ;-)

Nuž moje pocity z tohto filmu sú niekde medzi Lhurgoyfovymi a Pomovymi. V danom žánri mám veľmi v obľube spomínaný ultralacný hudobný podmaz a celkovo ma pobavil aj samotný nápad, tvoriaci dejovú kostru celého filmu... . Za to tých gore efektov tam bolo na mňa málo, čo vo výsledku je značnou slabinou, pretože ony sú jedným zo základných stavebných kameňov filmov podobného razenia... :-)

Po formálnej stránke veľmi slušné (až na tie postsynchróny), ale slabinou sú hlavne (aspoň pre mňa) dialógy... .

Chakushin ari (alias "One missed call") mal byt Miikeho prvym krokom na pole cisto hororoveho zanru. Vo vysledku je toto tvrdenie pravdive iba z polovice. Film doslova kopiruje dejovu kostru Nakatovho Kruhu, pricom najvacsou slabinou filmu je prave tato podobnost s "matkou moderneho azijskeho hororu". Keby One missed call vznikol pred Kruhom, jeho ucinok by byval ovela silnejsi...takto zazivate pocas filmu castokrat deja vu, ktore je o to silnejsie, o co viac ste podobnych filmov videli. Tak ako v Kruhu, aj tu v prvej polovici sledujeme tajomnu kliatbu / ducha, ktory prostrednictvom najoblubenej hracky modernej komunikacie postavenej na baze hlasu, vrazdi mladych ludi. Kazeta bola vystriedana mobilom...vsetko ostatne ale ostava, dokonca aj dejove peripetie a zvraty v priebehu filmu. Druha polovica je tak potom detektivkou, v ktorej sa buduca obet spolu s kamaratom vydava po stopach ducha do minulosti, aby zistila pricinu kliatby a mohla ju zrusit. A nakoniec tak ako v Kruhu, aj v zaverecnej cca 20minutovke One missed call prinasa tiez navrat na hororovu podu s dotukavacim twist effektom... . Na druhej strane, treba uznat, ze Miike sa miestami snazi do klise daneho zanru priniest zavan zmeny. Mimo samotnej pointy, ktora oproti Kruhu vyznieva podstatne nejednoznacnejsie, su tu aj dalsie drobne nuansy robiace One missed call filmom stojacim za zhliadnutie (napr. vyborna praca so zvukom, ktoreho presahy z druheho do prveho planu znacne napomahaju budovat pocity strachu a stiesnenosti).3,5*

Najsilnejším pozitívom filmu je mladá herečka Seo-woo Eun, ktorá dokáže v priebehu sekundy na tvári vykúzliť zmenu z nevinného anjelského pohľadu na sršiace zlo v očiach, z ktorého ide hrôza už len pri letnom náhľade. Slabinou filmou je príbeh, resp. časť hlavného dejového motívu, ktorý je ľahko odhadnuteľný v prvej polovici filmu s inak početnými a veľmi umne strihovo vloženými flashbackmi. Vo výsledku ide o mierne nadpriemernú kombináciu hororu z thrillerom. 3,5*

Jeden z mála filmov, ktoré som nemal ani chuť ani vôlu dopozerať do konca... . A to ešte pred zoznámením sa s nechválne známou vecičkou Guts of a virgin

Film, ktorý v sebe výborne kombinuje rodinnú drámu s prvkami hororu. V dramatickej línii je až "pekelne" pomaly rozohratý príbeh, v ktorom postavy ako aj udalosti vyplývajú na povrch postupne, ale o to s väčou intenzitou. Hororvé prvky tu potom úspešne evokujú pocity strachu, napätia a neistoty napr. už len v v majstrovskej práci s náznakmi (sviežou obmenou je to, že v miestach kde najviac očakávate shock efekt sa často nedostavi a naopak, kde nie je jeho výskyt pravdepodobný, udrie o to s väčšou razanciou). Je potešiteľné vidieť, ako trademark ázijskych hororov nachádza uplatnenie aj vo filme s vyššou naračnou ambíciou.