tron

Šesť blbcov a jeden Bruce Willis sedia v miestnosti, dve hodiny prenášajú bláboly, tvária sa záhadne a má to byť ako od Hitchcocka. Ruka v ruke s otrasným scenárom kráča mdlá réžia, úžasne prehajdákané herecké obsadenie (Blades, Henriksen, La Salle z Pohotovosti, Brad Dourif) a zlyhal i sex; žiadny sympatický škandál a lá rafinovaný ZÁKLADNÝ INŠTINKT sa nekoná (odporúčam len nevystrihnutý penis Brucea Willisa v bazéne). Smutnú korunku tomuto hlúpemu prasiatku nasadí tragikomicky kvázi šokujúca záverečná pointa. Režisér bol potrestaný tým, že nakoniec vo finálnom zostrihu nechal Willisovu chloubu a odvtedy nenatočil jediný film. Verhoevenov zvrhlý trhák odštartoval hollywoodsku vlnu erotických trilerov, ale prakticky žiadny z nich sa nevyrovnal blbnutiu Michaela Douglasa a Sharon Stone.

Spoilery. "Nie som bojovník." - "Čoskoro budeš." Prvý raz som sa s týmto príbehom (ak nerátam knihu) stretol koncom r. 1999, v kine. Keď som sa večer vracal domov po vyľudnenej, pochmúrnej, jesenno-zimnej ulici, nebál som sa prepadnutia. Bál som sa, že by som Vikingov musel ešte niekedy v živote vidieť. Obrovské očakávania sa v kine premenili na sklamanie kolosálnych rozmerov. Na filme je strašne vidieť, v akých problémoch sa rodil. Dofrasa, niektorí nevedia ani len jazdiť na koňoch! Banderasovi cudzí chlapi povedia, že s nimi má ísť desiatky, ku*va možno stovky kilometrov preč do smrteľne nebezpečných lesov a v druhej scéne bez reptania osedláva koňa. K tomu drasticky prekročený rozpočet (daktoré šialené odhady tvrdia, že to pod 16O miliónov nemalo šancu ísť), niekoľkonásobný odklad premiéry (vlastne sa čudujem, že to u nás nešlo rovno na video), ponižujúca celosvetová tržba 29 miliónov, brutálne prestrihávanie (miznú kľúčové postavy, nie sú dokončené dejové línie, niektorí Vikingovia sa objavia v jednom max. dvoch záberoch a umrú, hoc treba objektívne dodať, že s týmto mali problém aj niektoré vedľajšie postavy vojak v Cameronovej kultovke Votrelci) a otvorená vojna medzi režisérom McTiernanom a Crichtonom, ktorý snímku produkoval (a ktorá samozrejme vznikla podľa jeho bestselleru). McTiernan bol "odídený", Crichton množstvo scén povyhadzoval a natočil nové. Celé je to strašná škoda, pretože v jednotlivostiach film vôbec nie je zlý. Banderas sa do filmu prekvapivo hodí. Ostatne, jeho postava pôsobí ako päsť na oko už v románe, kde okrem iného ide práve o kultúrne rozdiely medzi "civilizovaným" Arabom a pohanskými Vikingami. Samotní Vikingovia sú typovo vybratí výborne (sympaťáci Tonny Curran a Dennis Storhøi, masívny vodca Vladimír Kulich), atmosféra je mimoriadne silná a mnohé scény sľubné a polokultové (prieskum napadnutého domu hlboko v lesoch, matka Wendelov). Lenže čo z toho, keď je to celé zle? Vinou WTF strihu vzniká veľa kurióznych momentov, ktoré vás zbytočne zmätú. Naučil sa hrdina reč Vikingov behom jednej noci, alebo ide o viacero nocí? Počasie sa v danej scéne prudko mení, čo naznačuje, že ide o viacero nocí, ale pokojne mohlo ísť o jednu noc s premenlivým počasím. Rovnako je to so psami: prišli s Vikingami, alebo sa k nim pridali až po vylodení? Vikingovia sa správajú akoby im patrili, ale na lodi som si ich nevšimol. Otázkou je, kam sa podel obrovský rozpočet, lebo avizované veľkolepé horské kráľovstvo sa zdrclo do pár trápnych drevených domov uprostred zablateného lesa. Na druhej strane, práve takáto výprava pôsobí realisticky, toto nie je rozprávka s naleštenými zámkami. Ono nedáva logiku už ani to, kde taká obrovská masa nepriateľov žila. Stovky bojovníkov logiky museli mať stovky žien a detí. To všetci žili v jaskyniach? Aj s koňmi? Čo celoročne také kvantum ľudí a zvierat jedlo? Z dlhodobého hľadiska (ak teda nekočovali, čo nekočovali - jeden z Vikingov hovorí, že "oni" tu žijú odnepamäti a prichádzajú s hmlami) by nebolo možné žiť v takom utajení, v podstate len kúsok od kráľovstva. V knihe to bolo riešené logickejšie. Napriek tomu všetkému sa musím priznať, že mám Vikingov rád a vždy si ich rád pozriem. Napriek tomu, akí nevydarení sú. Veľmi ma každopádne sklamalo, že obávané príšery sú v skutočnosti len... ups, spoiler (každopádne v knihe to bolo mrazivejšie). Kino Považan NMnV 1999

„Pivo ako šťanky, obsluha nahovno. A furt sem niekto lezie.“ Videoklasika mojej puberty. Hravý a vynaliezavý akčný film s prvotriednou akciou, dokonalým kastingom, skvelou mexickou špinavou pohraničnou atmosférou, kde ak vám napľujú do piva, ešte ste dobre dopadli, asi poltutcom kultových scén (QT, flashback, šokujúci finálny twist, veľkolepý nástup mariachiho kamošov), fantastickou ústrednou energickou pesničkou, geniálnymi dialógmi a ešte geniálnejšími hláškami. Paradoxne, horšie to začne byť v druhej polovici, kedy sa k slovu dostane čosi ako príbeh (kým to dovtedy bolo len o prestrelkách a kurióznych postavičkách, bolo to lepšie). V 90. rokoch sa proste akčnému žánru darilo (nástup klipových agresívnych režisérov, megalomanské veci od Bruckheimera/Simpsona, migrácia hongkonských tvorcov do Hollywoodu, keď Hongkong prešiel pod správu Číny) Nadpriemerná pecka a plus mínus jeden z 20. naj akčniakov desaťročia. "He he, barmana nikdy nezastřelej."

"Chcem ti pomôcť." - "Pomôž sám sebe, sráč." Príšerné. Odporúčam podať žalobu za hanobenie značky. K fantastickej jednotke sa hlási len snový prológ s autobusom (a Englundovým civilným cameom), inak je celá dvojka úplne mimo kotol. Ako-tak to z posledných síl biedne zachraňuje aspoň hŕstka nechutností (dosť masívna scéna na záhradnej slávnosti, kedy akoby si tvorcovia uvedomili nízky bodycount a tak sa ho snažili behom jedinej scény rýchlo dohnať) a sem-tam sa mihnúci Freddy (ktorý je tu ale prekvapivo málo, ak vezmeme do úvahy, aké dobré ohlasy mal v jednotke, takže logika by velila, že v pokračovaní ho bude dvakrát tak viac).

„Každý má zlé sny.“ Tri roky po kultovej jednotke a rozhodne nekultovej dvojke prišiel veľkolepý comeback. Aspoň teda v porovnaní s dvojkou, ktorá bola skutočná zlátanina. Ale hoci sa nájdu mnohí fanúšikovia, ktorí trojku stavajú dokonca nad jednotku, ja medzi nich určite nepatrím. Uznávam, že je to stokrát lepšie, ako jednotka (a ako decko ma na to prepašoval do kina starší brat, na čo bol následne upozornený riaditeľkou kina, aby niečo také nabudúce už radšej nerobil), ale už to proste nie je ono. Vrážd je viac a sú brutálnejšie (a už tie v jednotke boli pekne drsné), ale začína sa tu na môj vkus priveľmi miešať horor s humorom a hrdinovia mi boli pomerne ľahostajní (najlepšie dopadli navrátilci zminula Saxon a Langenkamp).Prehlbuje sa síce mytológia okolo Freddyho (tentokrát sa dozvieme čo-to o jeho matke a o jeho splodení), ale scenár je miestami prílišné wtf (supeschopnosti hrdinov).

„Jedna dve, Freddy ide. Tri a štyri, k tebe mieri. Päť a šesť, ide ťa zjesť. Sedem osem, stratíš rozum. Deväť desať, stáť, nikdy nesmieš spať.“ Nočná mora z Elm Street je zo svätej trojice (Halloween, Piatok 13) môj najobľúbenejší kus. Kým k Myersovi a Voorheesovi som sa dostal až ako puberťák, Freddy je mojou súčasťou od detstva, keď som jednotku a dvojku prvý raz videl o polnoci v piatok na Nove a na neprístupnú, dodnes drsnú trojku ma dokonca starší brat prepašoval do kina, za čo mu bola počas premietania osobne dohovoriť riaditeľka kina, aby to už viac nerobil. Snové scény sú ohromné, snové, nepríjemné, zlovestné a halucinogénne. Krvavé efekty tvrdé i desaťročia od vzniku (posteľová scéna je pocta Kubrickovmu Osvieteniu, kde sa hektolitre krvi vyvalia pre zmenu z výťahu). Legenda okolo Kruegera bola takou nosnou, že v pohode vystačila na niekoľko sequelov, prequelov, remakov, crossoverov a seriálov. V neposlednom rade má jednotka echt atmosféru osemdesiatok (kvázi bezstarostné americké predmestie). Kasting je výborný v čele so sympatickou hlavnou hrdinkou, jej rovesníkmi (najviac zaujme 21-ročný debutant Depp) a rozhodne potešia dospeláci. Tí bývajú vo vyvražďovačkách odsúvaní z rôznych príčin na vedľajšiu koľaj, ale tento slasher je výnimočný aj práve tým, že im dáva prekvapivo veľký priestor. To poteší najmä u Johna Saxona ostrého ako nová žiletka. Postupné rozlietanie príšerného tajomstva tínedžermi, ktoré pred rokmi spôsobili ich rodičia, je výborne vypointované, zlovestné a strašidelné. Craven by hrdinku možno urobil neschopnou ťapou, keby sa do situácie nevložila jeho dcéra a nezačala sa otca pýtať, prečo sú sakra ženy v hororoch vždy neschopné chudery, ktoré zakopávajú o vlastné nohy. A tak sa z Wesa stal progresívny režisér, čo mu zostalo už až do smrti (viď. postavy Gale a Sidney vo Vreskotoch, Rachel McAdams v Nočnom lete alebo Meryl Streep v Hudbe môjho srdca). Ako Piatok 13, i Cravenov slasher mal problémy s financovaním. Natáčanie sa nieslo v znamení chuťoviek (Englund sám seba nechtiac temer podrezal, keďže rukavica pozostávala zo skutočných ostrých súčiastok), pikošiek (kvôli nedostatku času pár vecí natočil Wesov rovesník a kamarát Sean S. Cunningham, režisér Piatku 13), chaosu (režisér a producent o poslednú scénu súperili tak dlho, že nakoniec nikto nevedel, akú strihač pri premietaní šéfom z Paramountu pustil a keď sa producent dozvedel akú, stopol natáčanie, aby sa stihol dolepiť „jeho“ koniec) a zaujímavostí (Craven záporáka pomenoval po zmrdovi, ktorý ho kedysi na škole šikanoval). Nakoniec sa všetko podarilo úspešne prekonať a dotiahnuť film do kultovej popkultúrnej časti americkej kinematografie. Jedného z policajtov si zahral Joseph Whipp, ktorý v r. 1996 v Cravenovom Vreskote povýšil z radového člena policajného tímu na šerifa Woodsboro.

Je neuveriteľné, že celá sága začína scénou s Emiliom Estevezom. S Emiliom Estevezom! Ako pôvodná verzia zo šesťdesiatich, tak seriálový remake z 80. rokov boli o niečom inom. Jasné, nemožné misie v nich samozrejme hrali kľúčovú rolu, ale hrdinom v žiadnom prípade nebol osamelý vlk Ethan Hunt, ale celý tím, ktorému vlastne vôbec nešéfoval, bol len jeho súčasťou. Tvorcovia celovečernej adaptácie celý tento koncept prevrátili na hlavu a to, čo vo filme spravili z Jima Phelpsa, sa dokonca nedá prirovnať k ničomu menšiemu, než ako keby niekto z Raťafáka Plachtu spravil drogovo závislého maniaka. Veď uvidíte. Seriálový mix akcie, megalomanských zloduchov, geniálnych masiek a do detailu premyslených plánov bol chytľavý, no keď sa v polovici 90. rokov 34-ročný (!) Cruise rozhodol spraviť celovečerák, nikto s ním nič nechcel mať spoločné. Všetci čakali prepadák. Fakt nikto neočakával trhák roka. Dvojnásobne v na hity preplnenom roku 1996 (TWISTER, SKALA...). Rozpočet 80 miliónov, celosvetová tržba 457, čo dodať. MISSION: IMPOSSIBLE je mimochodom prvý film, u ktorého sa Cruise podieľal na produkcii. Po premiére trojky sa objavili správy, že trojka je najlepšia zo série. Bola výborná, ale určite by som (na rozdiel od dvojky Johna Woo) nezabúdal ani na mrazivý originál Briana De Palmu. Režisér CARRIE dostal k dispozícii bombastický scenár Davida „JURSKÝ PARK“ Koeppa, Roberta „ČÍNSKA ŠTVRŤ“ Townea a Stevena "SCHINDLEROV ZOZNAM“ Zailliana a je to poznať. Cruise dodal parádny rozpočet, postaral sa o skvelé akčné scény (kultový prienik do nepreniknuteľnej agentúry) a celé to odsýpa, české exteriéry sú príjemne postkomunisticky ťaživé, dialógy výborné, počítačové efekty krásne a o tom, ako to celé dobre funguje, svedčí fakt, že si logické nezmysly (helikoptéra v tuneli) nevšimnete. Radšej sa necháte unášať napínavým dejom, plným zvratov, intríg, vtipov, šokujúcich odhalení, nečakaných úmrtí a ešte nečakanejších zmŕtvychvstaní. Čerešničkou je brutálna kombinácia zdanlivo neskombinovateľných hercov (Cruise, Rhames a Reno v jednom kupé, to musíte vidieť).

Na MINORITY REPORT je radosť pozerať (takže sa mi zdá dosť zbytočné riešiť, či je to za IOO%, alebo "len" za 80%, proste je to špičkový akčný sci-fi triler s vlastnou hlavou, víziou a jasným smerovaním). Napriek niekoľkým drobným detailom: niektorí hovoria, že drhne logika, mne prekážala skôr strata tempa od chvíle, čo opustíme hotelovú izbu. Stevena Spielberga a spol. (ILM, John Williams, Janusz Kaminski atď.) to však netrápi a všetci pekne krásne túrujú motor čo to dá: výborná „realistická“ futuristická stránka veci (režisérovou podmienkou bolo vytvoriť iba veci, ktoré by o niekoľko desaťročí teoreticky mohli fungovať), špičkové technické prevedenie, strhujúci scenár (plný nezabudnuteľných scén - bazén, pavúky, oko), skvelé herecké obsadenie (Cruise, Farrell, Max von Sydow, Mortonová), úžasný nápad s predpovedaním budúcnosti a úchvatná daždivá noir atmosféra. Publikom bolo nadšené, snímka s rozpočtom 102 miliónvo dolárov celosvetovo trhla 358. Kino Považan NMnV 2002

Nečudujem sa, že sa z českého nakrúcania v poslednej chvíli vyvliekol do Farrellovej úlohy pôvodne obsadený Edward Norton. Taký strašný scenár! Nevravím ani tak o postavách a dialógoch, hoci ani tam to nie je žiadny med lízať. Hovorím o takmer až sci-fi deji. Zajatecký nemecký tábor, v ktorom Nemci urobia súdny proces, v ktorom americkí väzni svedčia proti Nemcom a Nemci sa k nim správajú ešte lepšie, ako Gregory Peck v Ako zabiť vtáčika. Wtf??? Toto naozaj niekto myslel vážne? To mi je teda ale romantizovanie Druhej svetovej vojny (a „života“ v zajateckých táboroch)! Scenár je natoľko hrozný, že je v konečnom dôsledku úplne fuk, že herci (Willis, Farrell, Hauser, Howard, Iures) sa snažia, že režisér vie robiť akčnú scénu (viď. dravý úvod ma potešil, ale samozrejme nečakajte akčný film) i miestami veľmi dobrú atmosféru. Obstojné remeslo, ale za vyložene hlúpy scenár  2*.

„Vy ste Koslová?“ – „Áno.“ – „A krstným?“ – „Major. Major Koslová.“ Prehnane temný triler s mizerne prevedenou akciou a smiešnou snahou o psychológiu, ktorú nedokážu nonšalantne utiahnuť ani miláčikovia našich mám, Sidney Poitier a Richard Gere. Vyloženým omylom kastingu je potom záporák v podaní Brucea Willisa, ktorý na tento typ postáv nie je stavaný, nikdy stavaný nebol a ani nebude (viď. podobne strašný výkon v podobne nekvalitnom Stave ohrozenia). Režisér výborného Rob Roya, Škót Michael Caton-Jones, ponúka za každú cenu afektovane "zlý" (krv, zbrane, nadávky, nezmyslené zvraty) film, na ktorom som sa nudil už v kine ako 16-ročný, kedy mi ku šťastiu stačilo, ak niekto vo filme inému strelil do hlavy. Mrazivá predloha (Deň Šakala s Edwardom Foxom z r. 1973), bola podstatne lepšia. Dočerta, lepšia bola dokonca i priemerná Honba na Šakala (1997) s triom Quinn-Sutherland-Kingsley. V tej dobe to ale divákom stačilo a snímka pri relatívne rozumnom rozpočte 60 miliónov ich na celom svete zarobila temer 160. Kino Považan NMnV 1998