tron

„Ktorému kreténovi napadlo dať biliard na loď?“ Tento triler by som si za bežných okolností nepozrel. Ale pomýlil som si ho s týmto hororom. Najzábavnejšie teda bolo asi pozorovanie zmien nálady v mojej tvári, keď som si aj po 40. minúte naivne veril, že sa to zmení na avizovanú morskú vyvražďovačku. Nuž... nezmenilo. Zostal len triviálny a napriek výprave sterilný a mdlý triler o smoliarovi, ktorý počas plavby robí kontraband a doma ho čaká mafiou terorizovaná žena. Herecké výkony v lepšom prípade nezaujímavé, scenár naivný... Toto by bolo dostatočné možno tak v Kobre 11, v epizóde, v ktorej by sa Semir Gerkhan vybral na ďaleký Island a tam by na dovolenke nečakane musel bojovať o holý život. Remake s Markom Wahlbegrom je oveľa lepší.

„Čo robíte, ak nespievate?“ – „Štrikujem.“ Na jednej strane (to nie je plus ani mínus) tradičný filmový životopis slávnej speváčky, od úspechov po pády, od šťastia po alkohol, od lásky po nenávisť, od detstva po smrť. Za mínus by som označil priveľa postáv (chaoticky priebežne vypadávajúcich z deja) a zbytočné skoky v čase, ktoré v divákovi vyvolávajú zmätok. Plusom je Marion Cotillardová (DOBRÝ ROČNÍK), ktorá podáva taký (v dobrom... aspoň myslím) maniakálny „prehrávajúci“ výkon, že by sa bez problémov vyrovnala i ako Jokerova (Heath Ledger) sestra v TEMNOM RYTIEROVI. Najviac sa mi ale páčil „beh do schodov“. To bola jedna z mála scén, obsahujúcich život. Zvyšok bol koprodukčný kalkuk.

„Idem pre guľovnicu.“ – „Nebude treba.“ Román Podpaľačka je ďalší príspevok Stephena Kinga do jeho paranormálnej série (jasnovidectvo v Mŕtvej zóne, telekynéza v Carrie, predvídanie v Osvietení). Filmovú adaptáciu si zobral na starosti budúci režisér Komanda a do hlavnej detskej úlohy obsadil vtedy 9-ročnú Drew Barrymore. Drew si neskôr Kinga zopakovala ešte v poviedkovom horore Mačacie oko. Zápornú rolu hrá aj v tejto kingovke znova skúsený Martin Sheen (hral ju už v Mŕtvej zóne, samozrejme sa vtedy jednalo o inú postavu). Do snímky sa veľa vecí z románovej predlohy žiaľ, ale zároveň podľa očakávaní neprebojovalo (Indiánova posadnutosť obuvou). Zostal "len" nadprirodzený útekový mysteriózny triler do prvej polovice. Od polovice sa tempo upokojí a akcia ustupuje dialógom, vzťahom a pointe (ale David Keith a Drew Barrymore sú i naďalej otravní, v tomto smere je kasting dosť biedny). Nie je to zázrak á la Osvietenie, ale ani malér á la Creepshow 2. Proste zlatý, neurážajúci kingovský osemdesiatkový priemer na spôsob Cuja a Striebornej guľky. Snímke jednoznačne pomáha psychopat George C. Scott (ducharina The Changeling) a niekoľko pôsobivých scén (zastavenie guľky, „Ukáž im, že je to vojna.“).

„Drž hubu znamená buď ticho.“ Dlho som rozmýšľal, prečo by som mal dať aspoň 20%. Na nič som neprišiel. Pri takýchto komorných psychologických trileroch záleží na dvoch veciach: na scenári a hereckých výkonoch. Oboje je tu na katastrofálnej úrovni. Tak za čo až 20%? Najhoršie je, že takýto žvást je niekto schopný doniesť do štúdia, vydávať ho za špičkovo premyslené rafinované dielo s geniálnou záverečnou pointou a niekto mu na to dá prachy. V tomto filme sú všetci svine, policajti skorumpovaní, učitelia masoví vrahovia... určite aj to diabetické dievčatko niekoho podrezalo. Skazený, hnusný a mimoriadne blbý pseudo triler a bez debaty najhorší film inak zaujímavého švédskeho režiséra Mikaela Håfströma (ZLO, DUCH JAZERA, IZBA 1408, SHANGHAI).

„Kde žiješ, Simon?“ – „V slabých a zranených.“ Fuj, to zas bolo. Konečne po dlhom čase poriadny dospelý horor s atmosférou. Pritom ale minimálne prvú hodinu nič hororové neuvidíte. Vlastne ani potom resp. nejedná sa o druh hororu, v ktorom by vystupovali... neviem to napísať bez prezrádzania. Americký režisér a scenárista Brad Anderson (Mechanik, Transibírsky expres) nakrútil príjemne pomalý - až nepríjemne atmosférický - komorný horor o partii robotníkov, ktorí rekonštruujú starú budovu (výborný je predovšetkým Škót Peter Mullan ako šéf partie, ale potešil ma i David Caruso, ktorý ma ešte nikdy predtým v ničom nepotešil). Jedinečné prostredie gigantického komplexu bývalého blázinca robí svoje, je to dokonalé prostredie pre horor. Rozprestiera sa do desivej výšky a hĺbky a nachádza sa na obrovskom, verejnosti uzavretom pozemku. Len chlapi, hektáre mrazivo tichého, v rôznom štádiu devastácie sa nachádzajúceho komplexu - a tajomstvo. Tajomstvo nesmie v dobrom horore chýbať. Koniec mi pripadal aj po viacerých pozretiach v niektorých momentoch jemne nezrozumiteľný, ale i tak som bol príjemne prekvapený a určite dávam 4*.

„Ten zmrd to určite práve robí v hoteli s dievčaťom. Alebo s chlapcom. Alebo so zvieraťom. Vy ste nemali osemnásť?“ – „Nie takýmto spôsobom, pane.“ S Vražednými prízrakmi s Benom Affleckom ďalší (právom) zabudnutý pohrobok Novej vlny slasheru (séria Vreskot, Halloween: H20, Viem, čo ste robili minulé leto). Práve i vinou takýchto narýchlo zbúchaných, neveľmi kvalitných (a komerčne neúspešných) titulov, ako je Temná legenda (hoci sa napokon dočkala dvoch sequelov, ehm) sa vyvražďovačky koncom 90. rokov opäť so sklonenou hlavou ponížene vrátili dožívať na video. Pritom Temná legenda sa evidentne snaží byť podobne „šikovná“, ako prvé dva Vreskoty. Ale nedosahuje ich úrovne. A to ani omylom. Kvalitou ma v dobrom zaskočil iba úvod na pumpe, inak nuda s príšernými hercami (najhoršia je Rebecca Gayheart, ale nebojte sa, všetci sú príšerní, okrem minútových roličiek Roberta Englunda a Brada Dourifa), smiešnymi vraždiacimi scénami (v ktorých sa vrah každé tretiu sekundu spolieha napr. na to, že niekto vstúpi do miestnosti nie o tri, ale až o štyri sekundy neskôr) a trápnym záverečným odhalením, v ktorom vynikne podpriemernosť toho všetkého.

„Vyzerá ako Churchill.“ – „Ale nefajčí cigary.“ Ťažko povedať, čo viedlo človeka, ktorý nakrútil VYHÁŇAČA DIABLA (a mal doma Oscara za FRANCÚZSKU SPOJKU), aby s neznámymi hercami (ak za slávnych nepokladáte Miguela Ferrera a Theresu Randle) urobil malý psychohoror o anglickej opatrovateľke, ktorú si najme mladý párik pre svojho čerstvo narodeného syna. Dievča ale samozrejme nie je len tak nejaké dievča. A nebyť jej hereckej predstaviteľky, nudil by som sa ešte viac (i tak si ale myslím, že film by bol napínavejší, ak by ju hrala staršia silnejšia žena z úvodného pohovoru, ktorá nevedela po anglicky). Scenár je hlúpy (pustili by ste na slobodu dievča, o ktorom je na 99% isté, že v minulosti unieslo batoľa?). Film je hororové béčko, navyše nebyť hŕstky nadprirodzených scén (stromy, vlky, drastické píliace finále), bol by to triler a nie horor. Na to, aby dosiahol úrovne napr. MISERY NECHCE ZOMRIEŤ, má však neprepracované ako postavy, tak príbeh.

„Je horúca...“ – „Tak si ju fúkaj.“ Keď som kedysi videl slovenský pseudo triler z roku 1975 Šepkajúci fantóm o sériovom vrahovi v Bratislave, bol som sklamaný, že to bolo všetko možné (v prvom rade ale zlý film), len nie triler. Viem, očakávania, že na Slovensku vznikne plnokrvný mrazivý triler, sú úsmevné, ale televízny ANONYM z roku 1980 dokazuje, že nie nereálne. Príbeh rozpráva o sympatickom ale tvrdom novinárovi, ktorý si v článkoch neberie servítky a keď sa mu začne anonym vyhrážať smrťou, nastáva pre diváka vlna napätia. No dobre, preháňam. Ale potešilo ma, že konečne niekto na Slovensku nemal chuť chodiť okolo horúcej kaše a nakrútil triler, ktorý sa na nič nehrá. Samozrejme, nebol by to slovenský scenár, aby nás v ňom nezdržovali pre „hlavný“ dej zbytočné veci, ako je hrdinovo súkromie (načo ho mám riešiť v trileri?), komunisti a cenzúra. Ale ak máte aj vy pocit, že slovenský film akoby sa až HANBIL baviť nás, ANONYM by mohol milo prekvapiť.

„Robíme niečo zlé? Prevážame drogy? Kurvíme deti? Len ďalšiu generáciu Číňanov, ktorá bude umývať riad v reštaurácii.“ Toto ma po psychologickej stránke uspokojilo a som rád, že som KRUTÝ SEVER zháňal dva roky (nemecko-britsko-írske filmy sa zháňajú ťažko). Dobre napísané postavy a tomu odpovedajúce herecké výkony, silná seversko-morská atmosféra, množstvo myšlienok a názorov a miestami až hororovo vystupňovaná atmosféra – nebolo mi všetko jedno pri otváraní dvier do skladu, keď bolo jasné, že tam dole nájdu ešte niečo horšie, ako včera (a už včera to bolo desivé). Občas je to nedopracované (čo jedli?) a od niektorých postáv čakáte viac, ale drastický koniec to maskuje.

„Ak ma nebudete chcieť, ale budete ma potrebovať, budem tu. Ak ma budete chcieť, ale už ma nebudete potrebovať, odídem.“ Chvíľku som chcel dať 60%, ale uvedomil som si, ako som sa strašne nudil. Decká boli otravné (až príliš), dospelí na tom neboli lepšie, vizuálna stránka preafektovaná (niečo ako keď si do kávy namiesto dvoch lyžičiek cukru kydnete štyri - proste sa to nedá piť). Svojrázne výchovné scény mi pripadali ako-tak originálne na jedno pozretie, scény s poučením nezáživné a ťažkopádne. Najhorší bol ale negatívny pocit, asi ako keby sme sfilmovali „Išlo vajce na vandrovku“, pustili ho Britom a nevysvetlili im, ako môže ísť vajce na vandrovku. Prečo potrebovala mať nedele poobede voľno? Odkiaľ prišla? Čo má stále s tou palicou? Prečo opeknieva? Ale Emma Thompson (napísala aj scenár a v roku 2010 pridala dvojku, ktorú už rovno aj produkovala) skvelá (aspoň do odmaskovania).