tron

„Čo budeš robiť?“ – „Snažiť sa neumrieť.“ Videl som Arnolda Schwarzeneggera plakať, rezanie penisov v KANIBALOCH Ruggera Deodata, Christophera Walkena tancovať, Viki Rákovú hrať a Anthonyho Hopkinsa jesť mozog Raya Liottau, ale toto bol riadne zvláštny film. Niektoré scény (kamera, hudba) ako z videoklipu, iné fádne, banálne a vizuálne triviálne. Chvíľu tvorcom nerobí problém otvorené násilie ani sex, v inej prekvapia základnou biologickou neznalosťou (pupočná šnúra ani placenta neexistuje, bábätká sa rodia čisté a usmievavé). Mohol by som pokračovať, ale skutočne neviem, čo si myslieť, či už v dobrom alebo zlom. Cuba Gooding Jr. sa mi páčil viac, ako Helen Mirrenová a myslím si, že najväčší problém filmu je v polovičnosti; akonáhle sa režisér prestal cítiť zviazaný a naplno sa vyventiloval (bez cenzúry), dostali jeho filmy brutálny spád (PLES PRÍŠER, ktorý produkoval, PRECIOUS, ktorú režíroval). Toto je proste len čudné.

„Z toho plynie poučenie, aby ste nikdy nebrali stopárov. Predkom svojho auta.“ V roku 1982 nakrútil George A. Romero mozaikový horor CREEPSHOW podľa poviedok svojho kamaráta Stephena Kinga, ktorý si v jednom príbehu aj zahral a napísal scenár resp. adaptoval vlastné poviedky. Druhý diel King už opustil (ak nerátame cameo rasistického kamionistu) a Romero zostal „len“ ako scenárista (zasa podľa Kingových poviedok), pričom „roznášača novín“ si zahral kamarát, maskér Tom Savini. Bohužiaľ, je to zlé. Projekt stál málo (najslávnejšou tvárou je George Kennedy z FRAJERA LUKEA, vražedná „škvrna“ vyzerá ako plachta a rozhodne nefosforeskuje a nikoho nehypnotizuje tak, ako v poviedke, trikovo náročnejšie sekvencie sú dokonca kreslené) a príbehy sú slabé. Prvý o soche dreveného Indiána o ničom, tretí o ničom (a už aj bez pointy), jedine prostredný za niečo stojí, ale atmosféra jesenného jazera (v ktorom niečo pláva) bola oveľa lepšia v poviedke (v Čechách vyšla v zbierke „Hmla“).

„Napadalo ti, že by ten šroťák mohol byť posadnutý?“ – „Ako prvé.“ Ľudí žerúca chladnička, policajt obrovským KLADIVOM ROZBÍJAJÚCI DÔKAZNÝ MATERIÁL, zdravotníci prizerajúci sa, ako im pred očami pacient pľuje krv - a iné kuriozity ponúka nevydarené béčko Tobea Hoopera, ktorý kedysi omylom nakrútil TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU a POLTERGEISTA a odvtedy býva pokladaný za žánrovú ikonu. K tej mal v mojich očiach vždy ďaleko. V lepšom prípade priemerný remeselník (PANOPTIKUM, MÁRNICA), v horšom... kto videl KROKODÍLA, vie. Toto je adaptácia poviedky Stephena Kinga (v slovenčine vyšla v zbierke Nočná zmena ako Mangeľ). Kto ju čítal, môže byť prekvapený, že sa namiesto krátkometrážnej verzie jedná o celovečernú. Tobeovi ale ani natiahnutie minutáže nestačilo a tak do deja násilím zakomponoval afektovaného Roberta Englunda (ktorého postava v temnej a vydarenej poviedke nebola). Bohužiaľ, s jeho zbytočnou postavou sa pozornosť strháva od pozoruhodného mangľu ku kravinám o „ľudských obetiach“.

Kvôli takýmto televíznym fušerinám pokladajú diváci filmové kingovky za synonymum hovadiny. Film NIEKEDY SA VRACAJÚ vznikol podľa zlej Kingovej poviedky a ja fakt neviem, či je slabšia ona, alebo filmové spracovanie od Toma McLoughlina (PIATOK TRINÁSTEHO 6: JASON ŽIJE). Netuším, či mám skôr spomenúť amatérske výkony už na pohľad nesympatických hercov (Tim Matheson podobne zmrvil už Darabontovho POCHOVANÉHO ZAŽIVA), predpotopné masky, divná zápletka (duchovia mŕtvych žiakov šikanujú učiteľa, fakt neviem, či je to smiešne, blbé alebo originálne), či blbé jednanie postáv (postavu po ceste prenasleduje autom, ale ani bohovi neskočí do jarku). Je toho ešte viac, ale v určitej chvíli som mal všetkého tak po krk, že som to dopozeral len aby sa nepovedalo. Ako hovoril Edgar Allan Poe, nikdy viac.

„Chcem byť sám.“ – „To znie dobre, idem s tebou.“ Pokiaľ sa vám páčil prvý diel, bude aj druhý a to napriek blbému nápadu s „cestou do mesta“. Je to hysterické, šialené, kuriózne, bizarné a hovadské, miestami tak zbytočne naťahované (objednávanie jedla, hádzanie sa o nepravé vlakové nástupište), že som sa musel chechtať, aby som neskočil z balkóna. Toto je druh humoru, ktorý mám rád. Ale určite sa dá nakrútiť aj lepšie (Monty Python, Will Ferrell).

„Mám ťa rád.“ – „Ja teba tiež.“ V uliciach zúri vojna. Tí, ktorí sa do nej nechcú miešať, sa do nej nakoniec zamiešajú najviac. Dvaja rozdielni bratia, jeden otec, ktorý ich má rád oboch a ženy, ktorým nikdy nedovolia naplno ich milovať. Robert Duvall a dokonca môj neobľúbený Mark Wahlberg tomu veľa dávajú. Pozitívnym vrcholom však nie sú ani tak oni dvaja, silné scény (kruto zakončená automobilová naháňačka v daždi) či prepracovaná réžia Jamesa Graya (ktorý si zároveň napísal scenár, ktorý mu produkovali Wahlberg a Joaquin Phoenix, tí sa mimochodom pod Grayovou taktovkou prvý krátstretli už v roku 2000 v Temných zákutiach), ale dominantný výkon Phoenixa, ktorý strhne i v menej logických momentoch.

„Pán doktor, vy ste nikdy neboli 13-ročné dievča.“ Výborne zrežírované, na správnych miestach použité správne pesničky, silný scenár s prepracovanými postavami a kvalitným dejom, nečakané zvraty a vynikajúce herecké obsadenie. V menších uvidíte napr. Dannyho DeVita či Scotta Glenna, rodičov si zahrali James Woods a Kathleen Turnerová (keby som si nepozrel záverečné titulky, nevedel by som, že je to TÁ Kathleen Turnerová z VOJNY ROSEOVCOV), drzého zvodného študenta vlasatý žrebček-macík Josh Hartnett a zo sestier najviac exceluje uhrančivo osemzmyselná Kristen Dunstová. Plus pôsobivý vizuálny vzhľad, niektoré zábery vyzerajú ako pohyblivé pohľadnice. Od záveru som čakal niečo drastickejšie, ale i tak prevláda nadšenie. Najviac ma asi potešil nejednoznačný scenár. Tomu síce občas hapruje logika (mali domáce väzenie alebo mohli vychádzať z domu?). Ale našťastie z dievčat nerobí stopercentné obete, zo spolužiakov stopercentné svine a z rodičov stopercentných tyranov, každý si nesie to svoje a podľa toho jedná - a končí.

„Ktorému kreténovi napadlo dať biliard na loď?“ Tento triler by som si za bežných okolností nepozrel. Ale pomýlil som si ho s týmto hororom. Najzábavnejšie teda bolo asi pozorovanie zmien nálady v mojej tvári, keď som si aj po 40. minúte naivne veril, že sa to zmení na avizovanú morskú vyvražďovačku. Nuž... nezmenilo. Zostal len triviálny a napriek výprave sterilný a mdlý triler o smoliarovi, ktorý počas plavby robí kontraband a doma ho čaká mafiou terorizovaná žena. Herecké výkony v lepšom prípade nezaujímavé, scenár naivný... Toto by bolo dostatočné možno tak v Kobre 11, v epizóde, v ktorej by sa Semir Gerkhan vybral na ďaleký Island a tam by na dovolenke nečakane musel bojovať o holý život. Remake s Markom Wahlbegrom je oveľa lepší.

„Čo robíte, ak nespievate?“ – „Štrikujem.“ Na jednej strane (to nie je plus ani mínus) tradičný filmový životopis slávnej speváčky, od úspechov po pády, od šťastia po alkohol, od lásky po nenávisť, od detstva po smrť. Za mínus by som označil priveľa postáv (chaoticky priebežne vypadávajúcich z deja) a zbytočné skoky v čase, ktoré v divákovi vyvolávajú zmätok. Plusom je Marion Cotillardová (DOBRÝ ROČNÍK), ktorá podáva taký (v dobrom... aspoň myslím) maniakálny „prehrávajúci“ výkon, že by sa bez problémov vyrovnala i ako Jokerova (Heath Ledger) sestra v TEMNOM RYTIEROVI. Najviac sa mi ale páčil „beh do schodov“. To bola jedna z mála scén, obsahujúcich život. Zvyšok bol koprodukčný kalkuk.

„Idem pre guľovnicu.“ – „Nebude treba.“ Román Podpaľačka je ďalší príspevok Stephena Kinga do jeho paranormálnej série (jasnovidectvo v Mŕtvej zóne, telekynéza v Carrie, predvídanie v Osvietení). Filmovú adaptáciu si zobral na starosti budúci režisér Komanda a do hlavnej detskej úlohy obsadil vtedy 9-ročnú Drew Barrymore. Drew si neskôr Kinga zopakovala ešte v poviedkovom horore Mačacie oko. Zápornú rolu hrá aj v tejto kingovke znova skúsený Martin Sheen (hral ju už v Mŕtvej zóne, samozrejme sa vtedy jednalo o inú postavu). Do snímky sa veľa vecí z románovej predlohy žiaľ, ale zároveň podľa očakávaní neprebojovalo (Indiánova posadnutosť obuvou). Zostal "len" nadprirodzený útekový mysteriózny triler do prvej polovice. Od polovice sa tempo upokojí a akcia ustupuje dialógom, vzťahom a pointe (ale David Keith a Drew Barrymore sú i naďalej otravní, v tomto smere je kasting dosť biedny). Nie je to zázrak á la Osvietenie, ale ani malér á la Creepshow 2. Proste zlatý, neurážajúci kingovský osemdesiatkový priemer na spôsob Cuja a Striebornej guľky. Snímke jednoznačne pomáha psychopat George C. Scott (ducharina The Changeling) a niekoľko pôsobivých scén (zastavenie guľky, „Ukáž im, že je to vojna.“).