tron

„Máš dobrú zásobu nadávok.“ – „Sedel som na cele s Arabom.“ Úplne o ničom. Giallo (taliansky slasher kombinovaný s detektívkou) skutočne nie je mojím obľúbeným hororovým pod-žánrom: dve hodiny nudné postavy nezaujímavo pátrajú po beštiálnom vrahovi, vraždy plné kečupu a smiešneho gore, blbé záverečné rozuzlenie, fádne dialógy, proste mi to nič nehovorí. Ani neviem, za čo dávam až 20%, ale asi za slepého Karla Maldena a za relatívny rešpekt voči Dariovi Argentoovi (od ktorého sa mi najviac páčila PHENOMENA a SUSPIRIA). O mačku mimochodom vôbec nejde.

„Dnes keď niekto fajčí vo filmoch, tak je to psychopat alebo Európan.“ Osobne zastávam názor, že vtip sa dá urobiť skoro zo všetkého – výnimkou je znásilnenie a šikana. Pokiaľ medzi tieto „neprístupné témy“ rátate aj cigaretami spôsobenú smrť, asi tento film nebudete mať radi. Ak ale nemáte vo svojom okolí nikoho, kto mal/má rakovinu pľúc, užijete si skvelého Aarona Eckharta a scény, v ktorých nás sarkastický Jason Reitman zmanipuloval tak obratne, že keď sa objavili kladné postavy (i keď je diskutabilné, nakoľko zastupujú William H. Macy s Katie Holmesovou Dobro a nakoľko skôr svoju zakomplexovanú peňaženku), prajeme im smrť.

„Robím to len aby som sa vyhol base.“ – „Kradol si ventilky z bicyklov?“ Nechal som sa nalákať (oklamať) obsahom o skupinke vojakov, ktorých v podzemnom obrovskom bunkri niečo vyvražďuje. No, takže. Žiadny horor, žiadna akcia, žiadne herecké výkony. Je tu Michal Madsen a ja ho mám rád, pretože je to vraj jeden z mála amerických hercov, ktorému zo slávy (i keď u tohto áčkarského béčkara je diskutabilné, či niekedy vôbec bol slávny...) nešiblo. Stále je to obyčajný pohodový chlapík, ktorý nemá problém pristaviť sa na ulici, keď ide kupovať čokoládu pre ženu a nejaké rožky. Čo pre mňa nie je detail. Madsen je ale zároveň známy OTRASNÝM výberom rolí (na jeden KILL BILL 2 pripadajú veci ako MUTANT 2 a KROKODÍL ÚTOČÍ). ELEKTRICKÉ KRESLO je toho dôkazom. Objavuje sa navyše skôr len v podpornej úlohe a prím hrá štvorca mimoriadne nesympatických deciek, ktoré v podzemnom bunkri... vlastne ani poriadne neviem ČO. Je to chaos, zmätok, bordel. Je v tom TOĽKO klišé, že už to v podstate ani neprekáža. Toto už v podstate nie je ani nízkorozpočtový film – asi desať hercov v uniformách a drevenými búchačkami pobehuje chodbami a sem-tam niekto vykríkne. Toto si nezaslúži ani 20%, ale na Michaela sa nedokážem, nechcem a nebudem hnevať. Je to frajer.

„Teraz ti niečo poviem a nemyslím to zle ani ako urážku. Si zmrd. Zmrd si vždy bol a si. Jediné, v čom sa môžeš zmeniť, je, že budeš ešte väčší zmrd. Pravdepodobne sú zmrdi aj tvoje deti.“ Príjemne nahláškovaná („Ako môžu niekoho kurva nebaviť labute?“) trilerovo-melodramaticky-romantická čierno humorná gangsterka. Lepšie, ako postavy, sú už len herecké výkony (nielen Brendana Gleesona a Colina Farrella, ale najmä). Príjemné je, že samotné Bruggy na seba zbytočne netrhajú pozornosť a sú „len“ neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou k postavám sa mimoriadne brutálne správajúceho príbehu. Prekvapili brutálne krvavé detaily i chémia medzi ústrednou dvojkou. Už menej prekvapili klišé v scenári, plné „dramaturgických naschválov“ (Kanaďan vo vlaku, páchanie samovraždy PRESNE v momente, kedy vás idú odstreliť). Povedzme 70%.

Neodohráva sa to v zasneženej Antarktíde, nie je v tom vraždiaci digitálny mamut (ani ľadový medveď), vlastne to ani nie je poriadny horor, napriek tomu to nie je úplne zlé. Val Kilmer má len malú rolu. Mladí herci a robustný afroamerický pilot sa snažia, dialógy sa snažia, zápletka sa snaží... ale akosi to nestačí. Ak budete čakať céčkarské krvavé béčko, budete príjemne prekvapení dobrou atmosférou. Ak ale budete čakať kvalitné áčko, budete sklamaní početnými klišé a nezaujímavo spracovanou „parazitickou“ témou.

„Keď sa vyrovnáme so svojou minulosťou, ešte to neznamená, že sa ona vyrovnala s nami.“ Mám slabosť pre španielske horory po roku 2000, Karla Rodena a tajomné domy v lese. Takže som sa tešil. Dvojnásobne po nie úplne márnom úvode a keď som sa dozvedel, že dej bude zasadený do pôsobivého Ruska. Bohužiaľ, atmosféra sa držala len chvíľku. Ústredná hrdinka bola nesympatická a logické chyby prítomné od úvodu (ruskí sedliaci perfektne hovoriaci po anglicky). No atmosféra ruských lesov a desivého tajomstva ma učičíkala. Chyba. Ešte prvé stretnutie s pekne namaskovanými „duchmi“ bolo jemne infarktové a Roden je Roden. Potom ale prišlo PEKLO. Dej sa začal odohrávať v akejsi paralelnej alternatívnej preklopenej verzii tohto sveta, v ktorom sú hrdinovia odsúdení na večné umieranie. Trápne ľakačky, kedy vrieskala hudba snáď minútu v kuse. Hrozné, totálne nepochopiteľné a také chaotické a hlúpo zmetené, že filmy Davida Finchera sú oproti tomu bábkarským školským predstavením. Nedalo sa na to pozerať a smrteľne vážne som uvažoval, že to vypnem – a to som nevypol ani BOA VERZUS PYTÓN. Slovenský preklad je ale tentokrát extra trefný. Skutočne sa budete pri pozeraní cítiť BEZMOCNÍ.

„Možno len niekto potreboval sekeru.“ Mimoriadne štandardný scenár (nudný vrah, prievan zabuchujúci dvere, prežitie zabitej postavy). I tak som ale príjemne prekvapený – za priemerné vraždy a more klišé musím dať len 60% (je to v podstate Piatok 13, ibaže sa zabíja v hoteli a nie v letnom tábore), ale chvíľu som pokukoval po 80%. Prečo? Sympatické postavy (obe dievčatá + drsňák), fascinujúce prostredie horského opusteného hotela a pôsobivá nórska, mrazivá, zasnežená atmosféra.

Tento béčkarský horor mi nič nedal a jeho pozretie pokladám za stratu času. Navyše mi pripomínal Márnicu, čo nie je dobrá vizitka. Spracovanie v lepšom prípade priemerné, jedno hororové klišé strieda druhé, dialógy žiadne perly a na snímke sa príliš podpísal malý rozpočet. Úplne zlé to ale nebolo, režisér sa prekvapivo spolieha skôr na budovanie atmosféry, než gore. Pomáha mu v tom sympatické herecké obsadenie ústredného babského tria (mama a dve dcéry) a pôsobivá výprava pochmúrnych lesných dní. A ešte desivejších hlbokých hmlistých nocí. Scenár ma každopádne nebavil.

„Práve som ho odsúdil na smrť. Ale spáchal naozaj tento zločin?“ – „Ak nie tento, určite spáchal nejaký iný.“ Nebavilo ma to. Kto od Tima Burtona niečo videl, vie, že vizuálna stránka je u neho bez debaty. Tento film je parádne temný, sú v ňom skombinované rôzne odtiene čiernej až po šedú či zlatú a striebornú... červenú samozrejme tiež. Výprava, kostýmy, účesy, mejkap, dekorácie, asi nikto nepochybuje o tom, že toto všetko je na vysokej úrovni. „Vzhľad“ je ale pravdupovediac to jediné, čo ma zaujalo – inak fádny príbeh, čakané „nečakané zvraty“ (nie je náhoda, že v CELOM MESTE sa zamiluje mladík práve do hrdinovej dcéry?), priemerné herecké výkony (najlepší sa mi zdal Timothy Spall – biliardový manžel z INTIMITY) a muzikálové vystúpenia mi pripadali suché, obyčajné, bez chytľavosti (aj morbídna pesnička môže byť chytľavá). Možno ak by to nemalo až dve hodiny a menej by sa spievalo, bolo by to lepšie. Nemôžem dať viac, ako 40% filmu, pri ktorom som sa tešil na záverečné titulky (dvojnásobne, ak ho porovnám s podobným a podľa mňa „zábavnejším“ PARFUMOM: PRÍBEHOM VRAHA).

Videl som stovky vyvražďovačiek a nerozumiem tvorcom, ktorí sa rozhodli urobiť remake kanadského kúsku s Jamie Lee Curtisovou z roku 1980 a v roku 2008 prísť so smrteľne vážnou tvárou so slasherovými klišé, ktoré boli ledva-ledva postačujúce pred dvadsiatimi rokmi. Nemám chuť, nervy a už ani trpezlivosť privierať oči nad osemdesiatimi štyrmi minútami totálneho klišé. Rovnako tupé a zbytočné, ako iné nedávne prerábky slasherov ČIERNE VIANOCE (2006), SESTERSTVO NEMILOSRDNÝCH (2009), PIATOK 13 (2009) či KRVAVÝ VALENTÍN (2009). Identita vraha je prezradená už v úvodnej scéne. Chvíľku som si myslel, že je to sranda a záverečné odhalenie bude šokujúce. Nebola.