tron

"Každá rodina by mala mať Deň marmelády. A medveďa. Toho predovšetkým." Paddingtona je veľmi ťažké nezamilovať si. Hovoriaci macko z hlbín džungle Peru  po rodinnej tragédii skúša šťastie v ďalekom Londýne. Má síce meno, ale iba v medvedej reči a nedá sa príliš dobre vysloviť, tak ho rodina Clydeovcov pomenuje podľa stanice. Strašidelne mručí, ale nebojte sa, je neškodný. Miluje broskyňovú marmeládu (vie ju dokonca vyrábať), je pozorný džentlmen, slušne vychovaný, po schodisku chodí výlučne po zábradlí, má malý kufrík a v ňom plno pohárikov s mlsanicou, parádny širák a pod ním sendvič („pre prípad", ako mu vždy prízvukoval strýko). Má dobré srdce a vždy každému rád pomôže, ale je v meste nový a tak sa mu občas (alebo azda i častejšie?) podarí nechtiac niečo vyparatiť. Film Paddington je milý, vtipný (čivava, nepríjemný pohľad vo výťahu), zábavný, rozkošný, vynaliezavý, ľudsky hrejivý (dobrácky vojak) a dosaďte si sem ďalších 15 (ale pokojne aj 20, ak chcete) superlatívov. Množstvo scén je po vizuálnej stránke magických (Paddington vstúpiaci prostredníctvom kino plátna do milovanej džungle alebo staničná spomienka Jima Broadbenta) a postavy sú sympatické a prirastú k srdcu (až na Nicole Kidman a otravného suseda, ktorý sa poučil, ale i tak je tvorcami potrestaný vypadnutím z deja bez vysvetlenia). Plus obsahuje pozoruhodnú Kauzu Taxikár. "Stará mama, ty sa nečuduješ?" - "Odkedy som prvý raz videla mikrovlnku, nečudujem sa ničomu."

Možnože najlepší herecký výkon Arnolda Schwarzeneggera v dejinách (nemyslené ironicky... hoci...). Zombies nákaza je poňatá realisticky, špinavo, bezútešne. Ľudstvo nad ňou nevyhráva, ale ani neprehráva a infikovaných monitoruje a ošetruje do poslednej chvíle, až kým sa definitívne smutne nepremenia. Potom sú umiestnení do tzv. karantény. Civilizácia úplne nepadla, dokonca i obchody a benzínové pumpy fungujú relatívne normálne. To všetko predovšetkým vďaka silovým štátnym zložkám (polícia, armáda). Postup choroby je detailne zdokumentovaný; presne sa vie, v akom štádiu sa budete nachádzať zajtra alebo pozajtra t.j. kedy dostanete chuť na surové mäso, ale ešte to stále budete vy, až do doby, kedy to už vy nebudete a treba vás„utratiť pre bezpečnosť zdravej spoločnosti (infikovaní to v podstate chápu). Toto všetko je zaujímavé a vcelku originálne. Ďalším plusom je znepokojivá, nebojím sa povedať „umelecká“ atmosféra. Rozhodne nečakajte akčný film (Arnold zabije iba pár zombies, aj to väčšinu mimo záber) a ani vysokorozpočtovú post-apokylapsu. Ale možno o to viac budete príjemne prekvapení.

20%??? Áno, 20%!!! A nemienim o tom diskutovať. Ok, možno 30%, ale taká možnosť na čsfd nie je a až na 40% v žiadnom prípade nepôjdem. Nebyť Paula Giamattiho, The Rocka (pôsobiaceho dojmom, že by dokázal vlastnoručne zastaviť tsunami) a jeho filmovej dcéry (o ktorej som si 4 dni myslel, že je to Maggie Grace z 98 hodín), nedalo by sa na San Andreas pozerať. Preukrutná prehliadka najotravnejších katastrofických klišé. Najneuveriteľnejšie dopadol Ioan Gruffudd, ktorému týmto gratulujem k pravdepodobne definitívnemu zabitiu kariéry. Čo budete čakať, to príde. Veľmi, veľmi, veľmi pochybujem, že sa objaví čosi, čo vás aspoň jemne prekvapí. Dojal ma trojsekundový pohľad na starých manželov, ktorí keď uvidia, že neprežijú, dajú si pusu. Na dvojhodinový film za 110 miliónov bieda. Ale čo čakať od chlapa, ktorý písal Nasha Bridgesa? A trikové orgie? Tie sa nekonajú; v roku 2015 predsa nikoho nešokuje počítačová tsunami, počítačové pády mrakodrapov, ani počítačové neviem čo.

O Spectre som stratil záujem v momente, keď bol obsadený Christopher Waltz. Neviem, či poznám ešte nudnejšieho herca. A samotný film? Od začiatku je to prehliadka zbytočne vysokého rozpočtu. Jasné, bondovky sa nikdy nedržali pri zemi, to od nich nikto nielenže nečaká, ale ani nechce (hoci by bolo akiste zaujímavé pozrieť si experimentálnu čierno-biely underground bondovku, hahaha) . Ale toto bolo už príliš. Ako keby chceli adrenalínovo a vysokorozpočtovo natočiť aj kúpu hotdogu, čo je už až smiešne. Akcia žiadny zázrak (samozrejme béčko to nie je), avšak čo je ešte horšie: dobrý nie je ani scenár. Ten sa (značne ťažkopádne) snaží prepojiť Spectre s Casinom Royale, Quantum of Solace so Skyfallom a Skyfall so Spectre. Tvári sa, že udalosti z predchádzajúcich bondoviek boli súčasťou čohosi veľkolepého. No... lenže neboli. Proste vznikli v takom poradí, v akom vznikli. Bola to náhoda, nie dopredu plánovaný smer á la Avengers, ku ktorým smerovalo X filmov. Bondovky spolu nijako nesúviseli (až na detaily). A zrazu príde Spectre a tvrdí, že v skutočnosti súviseli. Len sme si to nevšimli. Aha. Super. Scenár stojí za vyžmýkanú, starú handru na umývanie podlahy (polovica postáv zbytočná, Q sa trepal až do Rakúska len aby Bonda poprosil, aby sa vrátil?). Viaceré postavy evidentne nerozmýšľajú (kebyže na konci napochodujem na miesto činu a policajtovi poviem „som Mallory, sekcia 00“, aj mne by uveril? Radoví policajti v UK poznajú meno Mallory?). Bonusom sú absurdné hlášky a kuriózne dialógy ("Ste drak, vznášajúci sa v hurikáne.“). Príšerne pozliepane pôsobí aj množstvo ďalších momentov. Napr. fenomenálne odstrelenie vrtuľníka. Letiaceho. Z člna. Pohybujúceho sa. V noci. Škoda, že Mendes po famóznom Skyfalle neodolal a nechal sa prehovoriť na návrat. Ak by sa nenechal, mohli sme si predstavovať, ako by to dopadlo, ak by natočil ešte jednu bondovku. Takto si to žiaľ predstavovať nemusíme. Čudne pôsobí aj Dave Bautista, s ktorým by som v ringu vydržal jednu sekundu, aj to len vďaka tomu, že by som mu do tváre hodil mačku, ale v samotnom filme vôbec nie je štylizovaný ako nezastaviteľný obor, ale skôr ako týpek v dobrej čapici, čo ma zaskočilo a nepochopil som to.

Rovnaká blbosť, ako jednotka. Netreba si minulosť zbytočne prikrášľovať a romantizovať, pretože nezlomným faktom je, že už prvý diel bol po stránke scenára značne béčkarský, postavy boli skôr karikatúry, akcie bolo minimum a nedala sa absolútne porovnať s najlepšími Arnoldovými kúskami a do toho nasilu namontované mozaikové pasáže o tom, ako heterosexuálny, ale nežný a chápavý muž z Európy, učí malé deti disciplíne a heslu „v zdravom tele zdravý duch“. A kriminálna zápletka? Tak tú skutočne nemá zmysel komentovať, to bolo skrátka čosi strašné. Dvojka je to isté, dokonca nechýba románik medzi učiteľom (59-ročným Švédom) a učiteľkou (29-ročnou Kanaďankou). Ako minule, aj teraz sú najlepšími časťami neuveriteľne predvídateľného filmu decká, ale to je hrozne málo. Neštvalo ma to, prežil som to bez ujmy, ale asi sa zhodneme na tom, že už existencia tohto filmu ako taká je značne absurdná a neviem, či si ho pozrie aj niekto iný, než ten, kto vyrastal na jednotke. V neposlednom rade je to mimo realitu (vypočúvanie škôlkarov agentmi FBI bez prítomnosti rodičov a psychológa, „zastrelenie“ automatu na čokolády...).

„Bol to môj priateľ.“ Po vizuálnej stránke žranica. No to v dnešnej dobe už nie je nič výnimočné. Jacksonovi sa žiaľ ani do tretice nepodarilo naplno využiť potenciál členov družiny. Sú tu proste len preto, aby scéna nebola prázdna (a lebo dané postavy vystupovali v knihe). Väčšina z nich vizuálne vyzerá úžasne, ale to je všetko. Prekvapilo ma, že Luke Evans je tu za kreténa (a nemám pocit, že to bol umelecký zámer, asi čaro nechceného). Peripetie s drakom sú vyriešené (prekvapivo) už na začiatku (!), síce vyzerajú vynikajúco, ale nechápal som, prečo jazerné mestečko pripomína svojou rozlohou New York 21. storočia. Zvyšok (dva a pol hodinového, ehm) filmu sa nesie v znamení príprav na gigantickú bitku a samozrejme nakoniec aj v znamení samotnej bitky. Je chaotická, nezmyslená, plná šialených strihov a divne pracuje s časom (keď finále v istom bode opustilo koncept „jednotlivých“ súbojov a vrátilo sa nazad do huriavku vojnového inferna, zarazilo ma, že stále pokračuje, mal som za to, že hlavná vojna skončila a už sa bije len zopár preživších jednotlivcov). Avšak! Neustále sa niečo deje. Legolas je akčný borec. Z jeho kaskadérskych výkonov cítiť režisérovu únavu v zmysle mal čoraz väčší problém vymýšľať niečo, čo by diváka posadilo na zadok ako v Pánovi prsteňov. A tak začal vymýšľať kraviny. Ale kraviny, ktoré na mňa fungovali napriek tomu, že chápem, že (a prečo) mnohým nevyhovovali. Od konca som čakal viac, čo sa dojatia týka. Takto mi to pripadalo prirýchle, skratkovité. Potešili zábavné hlášky („Choďte preč, aj s tým koňom.“; „Je to šialenec, majú to v rodine.“). Naopak, rušili ma dramaturgické blbosti. Dunovské megačervy tu boli akože prečo? Beorn má 35 sekúnd, to snáď nemysleli vážne. Ako môže finálny výjazd cca desiatich trpaslíkov (z nich jeden má prak a druhý váži 150 kíl) byť považované za niečo, čo významným spôsobom zvráti dovtedajší priebeh bitky? Udiera do očí i nepomer: raz jeden elf zastúpi priemernú ľudskú armádu a inokedy doňho stačí bodnúť a mŕtvy padá k zemi. Detto škrati: sú líčení ako nadpriemerne statné obludy, ale hanblivý hobit im hodí kamene do hlavy a sú off. Nehovoriac o nekonečných záchranách v poslednej chvíli, o deus ex machina a pozoruhodných načasovaniach (aká je šanca, že by sa Bilbo domov vrátil presne v tej hodine, keď začína dražba jeho vecí, keď predtým v Kraji nebol X mesiacov?). Že Legolas nedodržiava fyzikálne zákony, je pre mňa samozrejmosť. Má to predsa v náplni práce! Ale pri iných postavách som dvíhal spýtavo obočie (legendárne zlý výskok spod ľadu). Ale ako vravím: je to ohromujúce, veľkolepé a plné skvelých momentov (Thorinovo precitnutie), takže 4*. Síce by som to rád skritizoval za digitálne obžerstvo, ale pravda je taká, že mi to napriek všetkému stále pripadalo hravé, ako keby decko dostalo k dispozícii 250 miliónov. Dokonca i Evangeline Lilly mi tu pripadal super (stokrát lepšia, ako v dvojke). Cinemax TN 2014

„Kto je tento hnusný chlap?" – „To je moja žena." – „A toto odporné stvorenie? Nejaký mutant?“ – „To je môj syn Gimli.“ Evangeline Lilly je o ničom (v trojke mi pripadala zaujímavejšia, keďže medzičasom zapracovali na jej charaktere), zato nečakaný (?) návrat Legolasa hodnotím s nadšením. Jedno treba Jacksonovi uznať: vizuálnu stránku. Oblečenie, masky, rekvizity, výprava exteriérov i interiérov, všetko pôsobí veľkolepo a realisticky (až na elfské väzenie, to pôsobí aj pri siedmej repríze neskutočne umelo). Bohužiaľ, ani v dvojke sa mu nedarí úspešne predstaviť všetkých členov družiny. Finále s drakom je síce patrične ohromujúce, ale pri jeho sledovaní som sa nemohol zbaviť naliehavého pocitu, že sa nudím. Scénu so splavovaním rieky hodnotím ako jednu z dvoch najlepších akčných scén trilógie (a zároveň ako predčasný vrchol nielen dvojky, ale dokonca celej trilógie). Scenár bohužiaľ zjavne šili horúcou ihlou, mnohé veci sú v ňom len preto, aby v ňom boli (Beorn je síce skvelý, ale v trojke ho ponížili tým, že mu dali len pársekundové cameo, čím sa spätne znížil význam tejto postavy v univerze), logika si často berie dovolenku (škrati si na osamelý domček v lesoch netrúfnu, ale na majstrovsky zabezpečené elfské kráľovstvo áno?), náhody udierajú do očí (viem, že počet sudov nakoniec tak úplne nesedel, čo bolo vtipné, ale aj tak ich tam bolo plus-mínus presne toľko, koľko trpaslíkov a pritom je zrejmé, že ide o náhodu, keďže ich nechystal Bilbo, ale už tam boli dávno predtým) a pobavilo ma aj to, ako má Beorn hysterický monológ o tom, ako neznáša trpaslíkov a nemieni im pomáhať. Ale škratov neznáša ešte viac, takže trpaslíkom napokon pomôže, ale iba tým, že im poskytne kone (ťažko povedať, kde ich vzal tak veľa), ktoré údajne nutne potrebujú, inak bez nich umrú. Nasleduje štvorsekundová scéna cválania, trpaslíci z koní zosadnú a pošlú ich preč. Wtf. Inak to ale má plno skvelých scén a pôsobivých momentov, ako je pavúčí les a halucinogénna pasáž, ktorá predchádza stretu skupiny s pavúkmi.

"Je to veľký čarodejník, alebo je ako vy?" Niektoré scény dokonalé, intenzívne, mrazivé, výborné a úžasné. Spev trpaslíkov, prenasledovanie v podzemných baniach (povedal niekto Moria?), dojemné finále, kedy družina vezme Bilba konečne na milosť. Skvelý Ian McKellen, akceptovateľný Martin Freeman. Parádne temný vodca bandy, Thorin. Návrat "starých" postáv síce samoúčelný (Galadriel, Saruman...), ale prečo nie, rád som ich po Návrate kráľa znova videl. Bohužiaľ, nejde o to, že film je dlhý a že obsahuje veľa dialógov. Naopak, koľkokrát je Jackon silnejší v dialógoch, než v trikových momentoch (a že ich tu je). No a práve to je asi najúhlavnejší nepriateľ Neočakávanej cesty:  triviálne počítačové scény, ktoré sú po technickej stránke OK, ale sú strašne dlhé a nudia (Gloch, bojujúce skaly, trolovia). Paradoxne, hoci to má sto hodín (dobre, 169 minút), tvorcovia nedokážu adekvátne predstaviť členov družiny. 5 - 6 je výrazných, ale zvyšok tvorí anonymná masa (miestami až trápna: týpek s prakom wtf). Peter si nedokázal ustrážiť ani logické kiksy (hlučne táboriaca skupina trpaslíkov pár metrov od trolov, ale ani jedna zo skupín o sebe nevie?) a nadväznosť na "pôvodnú" trilógiu (Gandalf sa predsa až v Spoločenstve Prsteňa dozvedel o Sarumanovej zrade a bol z nej totálne šokovaný, no pritom už v Neočakávanej ceste je náznak toho, že ju tušil, tak ako to teda bolo?). Cinemax TN 2012

Pre menej rozhľadených divákov atypický až nestráviteľný post-apokalyptický survival. Ale každý, kto pod-žáner sleduje, vie, že to nie je prvý, ani posledný podobný kúsok. Aký „taký“? Napríklad taký, v ktorom sa o postavách nedozvieme, až na drobnosti, prakticky nič. Takisto je nám zatajené, čo sa so svetom stalo; proste je v prdeli, nemá zmysel piplať sa v minulosti. Postavy neriešia príčinu (čo sa stalo a prečo?), ale dôsledok (ako prežiť vo svete, ktorý zanikol?). I koniec je taký... všakovaký... uzatvorene neuzatvorený... a skôr kladie nové otázky, než aby odpovedal na staré. Ale toto všetko sme v minulosti už veľakrát videli, takže tento film ozaj nie je nijakým spôsobom inovatívny. Samostatnou kapitolou sú škandalózne vsuvky erotického charakteru, ktoré sú síce samoúčelné, ale práve vďaka ním na tento film tak skoro nezabudnem. Na Miu Goth (Nymfomanky, Everest) si začínam dávať pozor.

„Čo to je?“ – „Kaktus.“ – „Nie. To je ko*ot. Totálny ko*ot.“ Verím, že človek po infarkte prehodnotí svoj život a pokúsi sa začať odznova (a lepšie). Dokonca nemám problém uveriť ani tomu, že na svete existujú mafiáni, ktorí odpustia dlhy klientovi, lebo im prirástol k srdcu. Terrence Howard je fakt chudák, keď z filmov tak často záhadne „zrazu“ vypadáva (Iron Man 2, Komorník a teraz toto). Ja som sa bavil, na konci som bol dojatý a dve tanečné scény OK. Všetci herci sa snažia (vrátane Naomi Watts) a mnohé klišé sú vyriešené skôr, než by ste si mysleli, čo je osviežujúce (šikana). Najviac tomu samozrejme šéfuje Bill Murray v ponožkách v sandáloch. Melancholická, troška drsnejšia poloha smutného klauna je to, čo mu najviac sedí.